Heart attack 28

„Ahoj, som rada, že si prišiel.“ usmiala som sa naňho.

„Ahoj, i ja,“ úsmev mi opätoval. Posadil sa na stoličku oproti mne. Pozrel si ponuku a zavolal čašníčku.

„Jeden ovocný čaj, prosím,“ povedal jej objednávku a ona odišla. Potom upriamil pozornosť znova ku mne.

„Tak čo sa stalo? Hovor,“ vyzval ma.

„Vieš, prišiel za mnou dnes Harry. Vraj sa chce porozprávať,“ začala som a on mi hneď skočil do reči.

„Čo ti zas urobil? Počul som od chalanov o tom jeho poslednom fiasku u nás doma.“

„Neurobil mi nič. Len mi stále opakoval, že sa chce so mnou porozprávať. Avšak, ja som mu aj naďalej kázala, aby vypadol. Potom sa do toho zamiešal Tom. Zastával sa ma a to Harryho rozzúrilo. Jednu mu vrazil,“ vysvetlila som mu to do konca.

„Príde mi to, že Harry žiarlil,“ zamyslel sa.

Heart attack 27

Prosím, hlasujte v ankete. Súvisí s tým to príbehom.

Poobede, keď Louis odišiel za El, niekto zazvonil. Prešla som k vchodovým dverám a spýtala sa, kto tam je.

            „Adi, ja som Tomáš,“ ozval sa Tomáš.

            „Poď hore, na piate,“ povedala som mu a otvorila dvere. Otvorila som i vchodové dvere a oprela sa zatiaľ o zárubňu.

            Po pár minútach vystúpil z výťahu.

„Ahoj,“ pozdravila som ho. I on ma pozdravil a objal. Pustila som ho dnu a zavrela dvere. Na chodbe sa vyzul a vyzliekol kabát. Potom sme prešli do obývačky, kde som mala zapnutý televízor.

„Už tretí deň si nebola v škole. Normálne som sa začal o teba báť. Hlavne, keď si mi nezdvihla ani raz telefón,“ povedal a pozrel sa  na mňa.

„Prepáč, asi mám stíšené zvonenie. A inak, to ťa ani raz nenapadlo, že asi budem chorá?“ spýtavo som nadvihla obočie.

„No napadlo. Avšak, keď si nedvíhala, tak som si povedal, že sa prídem na teba pozrieť, “ snažil sa z toho vyhovoriť. Trocha sa začervenal.

Heart attack 26

Zuzy (autorka príbehu Like I Love You) začala písať nový príbeh, ktorý sa volá Stupid thing called love. Ak sa vám zapáčil LILY, tak tento si na sto percent zamilujete taktiež, takže šup si prečítať predslov : http://onedirection-poviedky.blogspot.sk/2013/11/0-predslov-stupid-thing-called-love.html

O niekoľko hodín som sa prebudila sama. Chvíľu mi trvalo, kým som spracovala, čo sa stalo doobeda.  Napokon ma však hlad vyhnal z postele.

V kuchyni som našla stáť pri sporáku Suzi.

„Priprav, prosím ťa, dva taniere na stôl. Za pár minút som ťa aj chcela ísť zobudiť,“ ozvala sa Suzi a ďalej sa venovala vareniu. Neviem, čo to bude, ale voňalo to úžasne.

Na obed sme mali kuraciu polievku a zemiaky s rezňami.

            „Kedy odišiel Niall?“ spýtala som sa Suzi, keď sme dojedli.

            „Vlastne ani neviem,“ taniere položila do umývadla a otočila sa, „Kvôli čomu ste sa hádali?“

           

R.I.P Paul Walker

Viem, že tento príspevok vôbec nesúvisí s chalanmi, ale proste Paul Walker bol úžasný herec. Jeho smrť je obrovskou stratou. Veľmi som mala rada sériu filmov Rýchlo a zbesilo hlavne kvôli nemu.

Tu je, čo sa stalo :

Herec údajne šoféroval Porsche, keď z neznámych dôvodov stratil kontrolu nad autom a narazil do poštovej schránky alebo stromu pred vzplanutím a následnou explóziou. Včera 30. 11. 2013 v južnej Californii.

Zdroj : http://www.mtv.com/news/articles/1718268/paul-walker-dead.jhtml

Heart attack 25

Ráno som sa zobudila na budík. Včera mi nenapadlo ho vypnúť. Zabudla som naň.

Vystrčím ruku spod paplóna a hľadám mobil. Bol niekde mimo môj dosah. Preto som musela vystrčiť aj hlavu a neochotne otvoriť oči.

Najskôr som bola trocha oslepená slnkom, no pomaly sa mi zrak privykal svetlu. Po pár minútach už som dokázala aj nájsť mobil. Vypla som budík.

Začula som kroky, zdvihla hlavu. Vo dverách som uvidela stáť rozospatého Nialla. Na tom, aké mal strapaté vlasy a bol dotlačený, som sa musela zasmiať.

„Dobré ráno,“ zaželala som mu, ako som sa dosmiala.

„Dobré. Už ti je lepšie?“ spýtal sa ma. Prikývla som.

Heart attack 24

Prepáčte, že mi to tak trvalo. Nejak som nemala nápady a ešte som mala aj dosť roboty. Po pravde, táto časť sa veľmi nepáči, no potrebovala som sa prehrýzť nejak aj touto časťou, aby som sa vedela dostať tam, kam chcem. 

„Louis?“ oslovila som ho. Chcela som sa ho spýtať, prečo sme zastali. Prečo ma nezobral domov. No to sa mi nepodarilo.

„Viem, že som povedal, že ťa zoberiem domov. No najprv by som sa chcel s tebou porozprávať,“ skočí mi do rečí.

Chvíľu som ticho. Rozmýšľam. Prikývnem však.

Vystúpime s auta. Zamierime so parku oproti. Veľa ľudí tu teraz nie je. Tí, čo sú tu iba prechádzajú tadeto. Nikto sa však neprechádza. Iba mi dvaja pomaly ideme. Obaja sme ticho.

„Si v poriadku?“ spýta sa ma. Pozriem naňho. Nechápem, kam smeruje touto otázkou. Odpoviem mu však : „Je mi fajn.“ Znova nastane ticho.

„Čo sa stalo dnes s Harrym?“ spýta sa ma, keď si sadneme na lavičku.

Nadýchnem sa a vydýchnem.

Just coincidence or fate 19

Ďalší deň prišiel tiež za mnou. Vtedy sme sa trocha pohádali. Chcela som ho prehovoriť, aby sa vrátil za chalanmi. No on tvrdohlavo stál za svojim a to, že zostane pri mne. Darmo som ho uisťovala, že pokým budem tu, nič sa mi nestane. Ale on nie. Kvôli tomu ten deň skončil príšerne.

Ani v noci som pokojne nevedela spať. Ráno som sa zobudila strašne dolámaná. Bolel ma hádam každý centimeter na tele. Poobede prišiel Liam.

Otvárala som ústa, chcela som sa mu ospravedlniť, no on ma umlčal bozkom. Trocha ma to prekvapilo, ale po sekunde to prešlo. Prvá som sa odtiahla ja.

Heart attack 23

Takže pre nedočkavcov. 

Ďalší deň bola nedeľa. Čiže ďalší deň, počas ktorého by som si mohla oddýchnuť. Pravda, ak sa neozve Tomáš.

Izbou sa rozoznela melódia piesne od Kelly Clarkson Stronger.

You know the bed feels warmer

Sleeping here alone

You know I dream in color

And do the things I want

Fŕľajúc som sa pretočila na brucho a vankúš pritlačila na hlavu v snahe stlmiť to. No nepomohlo. Počula som ju stále.

Napokon to skončila. No kým som sa mohla ponoriť do sveta snov znova, pieseň sa po izbe rozoznela znova.

„Aaaccchhh,“ dlhým vzdychom som pravom rukou sa natiahla po mobile. No ten bol však oveľa ďalej ako som si myslela. Ruka sa mi hýbala vo vzduchu.

Vymenovala som všetky nadávky, ktoré viem a vyliezla z postele. Zobrala som mobil a beztoho, aby som sa pozrela, kto volá som prijala hovor. Tušila som, že to bude určite Tomáš.

„Krista, čo som ti urobila, že mi voláš tak skoro?“ zvrieskla som podráždene.

Just concidence or fate 18

Ako som dorazil do Londýna, najskôr som zastal doma. No v dome, kde bývam s ostatnými chalanmi. Tu som sa zložil. Presnejšie kufor som nechal pri schodoch na chodbe. Ale to je jedno. Hlavné je teraz, aby som sa dostal ku Hannah. Ona je na prvom mieste.

Vyšiel som z domu a prešiel do garáže. Nasadol som do svojho auta a naštartoval. Vtedy som si uvedomil, že vôbec neviem, v ktorej nemocnici to je. Zúfalo som si vzdychol a vypol motor. Vrátil som sa späť do domu.

Z kufra som si vyhrabal notebook. Zapol som ho. Keď sa zapol, ihneď som sa pripojil na internet. No v tom som si spomenul, že som nezapojil do elektriky wifi-router. Tak som vstal a išiel ho zastrčiť do elektriky. Potom sa vrátil späť na schody k notebooku. Medzi tým sa wifi-router stihol zapnúť a môj notebook pripojiť. Takže som mohol hneď ísť na internet. Otvoril som si prehľadávač a klikol na históriu. Tam som si našiel stránke, kde som o tom čítal. Nebolo ťažké, keď že to bola posledná stránku, ktorú som vtedy navštívil.

Heart attack 22

Okej, tak tu je ďalšia časť. Je to také menšie prekvapenie, keďže som naposledy písala do komentáru predchádzajúcej časti, že časť bude možno až cez víkend, ale dnes a včera som mala viac voľného času a dostala som sa k písaniu. Takže tu ju máte. 

Ďalšie dni prešli rýchlo a už je tu znova víkend. Celý týždeň prebehol celkom rovnako. Ráno som sa stretla s Tomom, no vlastne s Tomášom, kdeže ho už väčšinou tak volám, v autobuse a po škole sme spolu zbehli na obed.

„Ahoj, čo máš v pláne?“ spýtal sa ma Tomáš, hneď ako som mu zdvihla.

„Ahoj. No iba pred chvíľkou som vstala tak zatiaľ ešte nič. Chcela som sa naraňajkovať a potom možno ísť sa prejsť,“ odpovedala som mu.

„Tú prechádzku zabudni. Už máš niečo iné v pláne. Prechádzať sa môžeš ísť aj niekedy inokedy.“

„Čo si vymyslel. Mám sa báť?“

„Zahráme si futbal s pár mojimi známymi.“

„Tomáš, ja neviem hrať futbal. Som vážne mizerná v tomto športe. Tak ako aj v iných,“ začala som sa vyhovárať.

Heart Attack 21

Tak konečne po sto rokoch, ale čoby dvesto rokoch pridávam časť. Prepáčte, že mi to tak nesmierne dlho trvalo, ale nemám veľmi nápady. Vôbec mi to nemyslí. Ak by ste chceli trocha rýchlejšie časť, veľmi by ste mi pomohli ak by ste vaše nápady, ako by to mohlo pokračovať, písali do komentár. Troška inšpirácie by mi dobre padlo. A ďakujem za komentáre. Veľmi ma potešili a nakopli, aby som konečne dopísala časť. 



Na ďalší deň ráno prebehlo rovnako ako to včerajšie. V autobuse si ku mne prisadol Tom. Cestou sme kecali. V škole sme sa rozišli každý do svojej triedy.
Na obed sme sa stretli v jedálni. Dnes sme mali v rovnakú dobu obednú prestávku.
"Takže? Dnes je čo v pláne?" spýtavo som pozrela naňho.
"Hmm. Počkaj, musím popramýšľať," zatváril sa, že nad niečím silno premýšľa. Mne to nedalo a musela som sa zasmiať. Bože, ako sa tváril pri tom. Ja som vážne nemohla. Musela som sa začať smiať. Prestal sa tam tváriť a nechápavo hľadel na mňa.
"Videl... videl si sa už... už niekedy... ako sa tváriš....keď premýšľaš?" snažila som sa ho spýtať pomedzi smiech. No neviem, či mi dobre rozumel.
Začal sa aj on smiať.
"Videla si... sa už, ako.. ako vyzeráš, keď... keď sa smeješ?" teraz sa on snažil spýtať mňa pomedzi smiech. Ani jeden z nás, sa nevedel prestať smiať.

Just coincidence or fate 17

Prvé, čo sme urobili, bolo, že sme sa išli na jesť. Ja som bola hladná ako vlk. Pokojne by som zjedla aj celého koňa, keby mi ho niekto ponúkol. V žalúdku mi vyhrával muzikál, no neviem však aký. Neviem ho presne identifikovať.

Usadili sme sa na voľné miesto k stolu v Nando’s. Objednali sme si a už len čakali. Je tu pekne plno, nečudujem sa, že im to trvá. No po asi dvadsiatich minútach nám priniesli jedlo. Hneď sme sa pustili doň.

Keep calm and ... 9

Tak, baby máme tu novú časť. Je dosť krátka a celkovo je o ničom, lenže musíte uznať – je tu na môj harmonogram dosť skoro. Tak som sa nudilo a napadlo ma, že idem písať a vzniklo z toho TOTO. Aj keď nie je napísaná tak, akoby som chcela, potrebovala som to urobiť takto, aby sa to pomaly rozhýbala smerom, akým potrebujem. Čo to trepem.... vôbec neviem, ako to bude pokračovať.. mám premyslený akurát tak koniec.. tak som  sa vás chcela opýtať, chcete aby to bolo kratšie aby sa tam dialo to čo mám naplánované (je to približne asi na 25 častí, možno menej, možno viac) alebo to mám ponaťahovať? Myslím, že mne by stačilo tých menej a potom by som skúsila znova niečo iné, záleží to hlavne od školy a učenia. Tak vyjadrite prosím svoj názor k tomuto a aj ku časti. Túto časť chcem venovať Viky Tommo, Stanley a Erike Konczovej! Soo, Erča, teším sa na premiéru :3 Baby, aj vám ostatným venujem časť, len neviem vaše mená, keďže píšeš ako anonym :D Tak, keď sa podpíšete, nabudúce tu máte venovanú časť... Dúfam, že sa vám páči tento príbeh.. a už končím, lebo sa moc rozpisujem :D Lucc.

Lea

„Prosím?“ Zodvihla som zvoniaci telefón.

„Ahoj sestrička, tak sa pochvál!“

„Ryan,“ skríkla som do telefónu a počula som, ako Ryanovy vypadol telefón.

„Toto už nikdy nerob! Nikdy, dobre?“ Spýtal sa a ja som sa musela zasmiať.

„Prepáč, som len rada, že voláš. Mám sa dobre a čo ty?“

„Je to tu fajn. Zatiaľ je tu pokoj a signál na telefón. Očakával som oveľa horšie podmienky, ako toto,“ zhrnul.

„Takže tam nehrozia nejaké výbuchy a podobné veci?“

„Samozrejme, že hrozia. Ale nie v oblasti, kde sme mi. A dokonca by sme sa tu mali naďalej zdržiavať. Do vnútrozemia by sme mali ísť len v nutných prípadoch, alebo keď nás budú potrebovať iné jednotky.“

„Takže ste tam len ako výpomoc?“

„Dá sa to tak povedať,“ po tomto sa mi naozaj veľmi, ale veľmi uľavilo.

„Ryan, chýbaš mi. Kedy sa vrátiš. Ak všetko pôjde dobre, vo februári by som mal byť doma,“ hlesol.

„Čo? Veď je len polovica októbra!“

„Ja viem Lea, ale veď Louis je pri tebe, nie?“

„Áno, je....ale Louis nie je môj brat!“ Kričala som po ňom a počula som, ako sa uškrnul.

„Veď práve, on je niečo viac,“ zasmial sa.

„To tu hádam nechceš rozoberať cez telefón?! A vôbec, čo ťa do toho. Nezačínaj s tým znova. Už som k tomu svoje povedala...,“ ku koncu sa mi hlas zlomil a ja som sa rozplakala.

„Lea, neplač, prosím..“

„Chýbaš mi, bojím sa o teba, tak ako, do čerta, nemám plakať?“

„Nemusíš sa o mňa báť. Nič mi nehrozí. Viac menej, som tu celkom spokojný. Pomáhame ľuďom, tak nebuď smutná,“ usmiala som sa. Vždy som vedela, že jeho snom je pomáhať ľuďom a jemu sa to aj podarilo. Bolo mi jasné, že keby som do neho hučala aj mesiac v kuse, s ním by to ani nepohlo.

„Dobre, ale daj si na seba pozor. S kým sa potom budem hádať?“

„Neboj, naše hádky si nenechám ujsť,“ uškrnula som sa a spomínala som, ako sme sa malí vždy bili, hádali a kričali po sebe len kvôli tomu, že on dostal viac cukríkov ako ja. Nakoniec mi jeden aj tak dal a ja som mala viac. Ryan bol brat, akého by chcela každá sestra. Aj napriek tomu, že je inej orientácie, vždy dal na hubu chlapcovi, ktorý mi zlomil srdce. Až na Grega. To som mu nedovolila ja.

„A mimochodom, čo tie mory?“ Ozvalo sa z telefónu.

„Vieš, z jednej strany ich nechcem mať, bojím sa. Ale na druhej, vďaka nim si spomínam na minulosť. Ani by si neveril, koľko vecí sa mi zobrazilo po tých morách a na čo všetko som si spomenula.“

„A čo na to Louis?“

„Nevie o tom...“

Keep calm and...8

Tak kočky, konečne je nová časť, aj keď s ňou nie som spokojná. No, ale povedzme si pravdu! Keby chcem byť spokojná s časťou, tak ju tu nemáte do konca roka. Takže dúfam, že sa páčiť bude aspoň trošku. A zanechajte prosím váš názor. Pustila by som sa do toho včera, lenže mala som takú náladu, že som pozerala The notebook a pri tom som sa rozplakala a moja nálada bola, dá sa povedať až moc romantická, takže táto časť by bola tiež taká istá, ale takú chybu si nemôžem dovoliť. Tak, vzniklo niečo takéto. Chcem ju venovať našej dávnejšej oslávenkyni Suz (tak, sľúbená k meninám), a mojej drahej Nine, ktorej som to sľúbila dosť dávno, takže, baby nezakopte ma za to, že som vám venovala časti. A vám ostatným by som tiež  venovala časť, takže do svojich komentárov prosím napíšte aj meno a nabudúce to máte tu :3 Hope u like it! Lucc.

Louis

Taký nával pocitov mnou nepretekalo už dávno. Dávno som nezacítil pálenie v žalúdku, triašku, nervozitu, vášeň, vzrušenie a popri tom všetkom husiu kožu. Pri jedinom jej dotyku som stuhol, dych sa mi zastavil a ja som nevedel, čo robiť. Keď si tak spomeniem na naše prvé stretnutie, bála sa ma čo i len dotknúť, či podať mi ruku. A teraz? „Obchytkáva“ ma tu. No musím uznať, že je dobrá. Vie ako človeka dostať, do krajných situácií, v ktorých nedokáže rozmýšľať. Lenže to vtedy netušila, že ja to viem tiež. Dá sa povedať, že ona do môjho života vstúpila ako čistý blesk s jasného neba. Je to, akoby ste sa prechádzali po tom nudnom, stereotypnom a hlavne čierno-bielom svete a zrazu by ste zbadali niečo iné, červené. Nič iné by pre vás neexistovalo, iba ona. Všetko by ostalo čierno-biele, iba ona by bola ten červený bod. Ten záchytný bod, z ktorého neviete spustiť oči. Je to, akoby sa svet zastavil a pre vás existovala jediná osoba. U mňa to je práve ONA. A práve, keď bol ten pre mňa naozaj vzácny okamih, keď mi v bruchu nelietali motýle, ale vrany, keď sa mi zastavil dych, prestalo byť srdce a vpíjal som sa do tých jej krásnych očí, a vzájomne cítili náš dych, zazvonil ten prekliaty telefón. Práve v takýchto udalostiach si poviete, „Bože, prečo?!“. Obaja sme sa dostali z toho tranzu a ja som sa prevalil na druhú stranu postele. Lea nervózne vstala z postele a vzala, ten prekliaty mobil. Nemohol zazvoniť o päť minút neskôr?! Asi nie. Asi to bolo nejaké znamenie. Si sprostý Louis. Veľmi sprostý. Načo to dievča namotávaš, keď vieš, že medzi vami nič nebude? Sadol som si na kraj postele a rukou si postrapatil vlasy. Ruky som si oprel o kolená a do rúk som si vložil hlavu. A rozmýšľal. Čo teraz? Čo jej mám povedať? Viem, že to zo začiatku bola sranda, že to bolo myslené len ako vtip, lenže sme to trošku prepískli. Trošku dosť. Neviem ako u Lei, ale u mňa to vyvolalo dosť veľkú kopu citov. Myslel som si, že ju mám rád viac ako len kamarátku. No, a teraz som si tým istý.

„Prečo si mi tak pomotala hlavu?“ Zašepkala som. Bol som hrozne nervózny. Každý má občas také chvíľky, keď potrebuje niekam zakopať svoj strach, stres. Ja na to používam cigarety. Každý má svoj spôsob, niekto alkohol, niekto cigarety, niekto drogy a niekto šport. Pred tým to bol šport, teraz cigarety. Drogy? Nikdy, ani keď som sa kamarátil s Gregom.

Keep calm and ...7

Prepáčte, že je taká krátka, ale potrebovala som ju takto ukončiť, poprosím vás, neukameňujte ma. Ja vám aj tak budem robiť ešte dlho, dlho zle... Také ľahké to mať nebudú. Ale viac vám nepoviem. No a k časti, na to, akú som mala náladu, keď som sa nanútila do písania, som s časťou spokojná. Je troška, perverznejšia, ale nezvykajte si. Toto bolo prvý a asi aj posledný krát.  Som zvedavá na vaše názory.  Takže, hovorte.

Lucka

Lea

Dá sa povedať, že takto to pokračovalo celý ďalší týždeň. Nočné mory a la spomienky, ktoré sa vracali, povedzme si na rovinu – v ten správny čas. Pýtate sa preč? Odpoveď je jednoduchá. Tak prvý a hlavný dôvod – spomínam si na minulosť, a môžem pomôcť Louisovi. A ten druhý dôvod – ON. Je mi s ním naozaj dobre a je mojou oporou. Každú noc, keď mám zlý sen sa ku mne pritúli, teda skôr ja na neho a spokojne si zaspím na jeho hrudi. Takto sa to opakuje každučký jeden deň, a mňa desí, čo sa s tých spomienok dozvie. Každé ráno, sa ma Louis pýta, čo sa mi snívalo, no nemám odvahu mu to povedať. Aspoň zatiaľ. Spomienky sa vracajú v pravidelnom rytme a je to, akoby som tú zlú časť môjho života prežívala odznova. Všetky tie návaly z minulosti, by som bez Louisa nezvládla. Je mi veľkou oporou a hlavne, je mi s ním dobre. Dosť sme sa zblížili, už vtedy tou pusou v nemocnici. Aj keď to v podstate nič neznamenalo, niečo sa stalo, no bola to len pusa. Nič viac, nič menej. Nikto z nás dvoch, nechce viac, ako je to teraz. Louis by aj tak, nič viac nechcel a úprimne, ja neviem čo chcem. Neviem, či ho beriem ako najlepšieho kamaráta, brata, alebo chlapca, ktorý ma nesmierne priťahuje a... Myslím, že z každého trošku.  No viem s istotou povedať, že lásku k nemu necítim. Neklepem sa, keď som pri ňom, nesťahuje mi žalúdok a nemám pocit, že mi ho zvnútra rozstrieľajú nejaké malé tvory. Nepodlamujú sa mi pri ňom kolená, ak teda neberieme do úvahy nejaké tie závraty a podobne.  No to je čisto zo zdravotného pohľadu. Neľúbim ho. Mám ho rada, ale to je asi všetko. Ale na druhej strane, keby sa mu niečo stalo, neviem, čo by som si počala. Na to, aby som ho stratila, ho mám rada až príliš. A tak, naozaj neviem, čo k nemu cítim. Možno to je predsa len niečo viac, no nezáleží na tom. Na lásku treba dvoch a mne bohato stačí, že ho mám pri sebe. No späť k tým spomienkam. Naposledy, to bolo čudné. Zdalo sa mi niečo, čo bolo spojené s mojou rodinou, a to bol vlastne presne môj odchod z domu. Naozaj nechápem, ako sa tie spomienky môžu vracať tak postupne a chronologicky. Naozaj ma desí, čo bude v tých ďalších spomienkach, no na to tu je Louis. Už by stačilo, tých myšlienkových pochodov.  Lenivo som sa postavila z postele, vzala veľké tričko zo skrine, ktoré len tak mimochodom, patrilo Louisovy. Vbehla som do kúpeľni a vliezla rovno do sprchy. Potom som sa zabalila do uteráka a rýchlo si vyfénovala vlasy. Po vyfénovaní, som ich ešte raz rozčesala, pretože stáli na všetky svetové strany. Obliekla som sa do spodného prádla a natiahla sa do Louisoveho trička. Prebehla som do kuchyne kde bol Louis, mne otočený chrbtom a skláňala sa nad niečím na stole. To som proste urobiť musela. Rozbehla som sa a skočila mu na chrbát. Keďže to vôbec nečakal a ja som skočila vyššie, než som predpokladala, Louis spadol hlavou do taniera, respektíve veľkej misky rozmočených cereálií s príchuťou medu. Hoops. Potom sa postavil a ja som z neho zoskočila a postavila som sa pred neho.

Keep Calm And.... 6

Baby, hlásim sa vám s novou časťou. Viem že to trvalo, ale čakali ste aj dlhšie. Prosím, dole zanechajte svoj názor na túto časť. A ak chcete, pustite si toto : 

 

Textom sa to nehodí, ale tú pesničku milujem. A nakoniec, prajem príjemné čítanie J

„Tak, posaď sa Louis,“ pokynula som mu potom, ako sme sa dostavili do obývačky.

Keep Calm And.... 5

Je zvláštne, ako čas ubieha rýchlo a zároveň pomaly.. Raz, keď ho potrebujete, keď ho chcete mať viac, prepláva vám len tak, pomedzi prsty.. Na druhú stranu sa len tak vlečie. Keď ste v škole, v práci, keď chcete, aby ten okamih konečne skončil. Ani si neviete predstaviť, ako som potreboval, aby ten čas ubehol rýchlejšie v tú noc, keď som našiel Leu. Zakrvavenú, doriadenú. Ale tá prvá možnosť. Keď čas potrebujete tak, ako nikdy. No práve vtedy tam nie je. Nemáte ho. A tak to bolo v ten večer

Keep Calm And.... 4

„Som Shay.. Teší ma,“ potriasli sme si rukou a opäť sme si sadli.

„Kde vlastne pracuješ?“ Spýtal som sa „pupuša“, po novom, Shaya.

„Som vlastne niečo medzi vojakom, a hasičom.. No skôr som hasič. Pracujem s vojakmi, chodím s nimi všade, keby sa náhodou niečo stalo..,“ odvetil v skratke.

„No práve teraz mám voľno... Je to dosť nepredvídateľná práca. Keď ťa zavolajú, musíš sa jednoducho zbaliť a odísť. Je im jedno, či by s práve bol na pohrebe, svadbe, či na záchode...,“ zasmial sa.

„Jasné chápem. Takže ty tu s Leou ani často nebývaš,“ spýtal som sa ho.

„Tak, teraz je to po dlhej dobe čo som pol roka doma. Predtým sme sa spolu ani nejako nestýkali, kvôli jej minulosti, no predsa len, je to moja sestra, a nejako som ju s tých sračiek vytiahnuť musel.

Keep Calm And.... 3 2/2

„I need your love,

I need your time,

When everithing ´s wrong,

You make it right..“ začul som známu melódiu piesne, ktorá sa drala zo staršieho modelu čierneho rádia. Hneď potom, ako som sa prebudil. Na cudzej posteli. V cudzej izbe.  V cudzom dome.  Dúfam , že nie v cudzom meste. Ako dlho som bol v bezvedomí? Alebo som iba spal? Kde to som? Ach tie moje myšlienkové pochody... Rozhodol som sa porozhliadať sa okolo seba.  Rozhliadol som sa po izbe. Nič zvláštne. Svetlo marhuľové steny, jednoducho zariadená izba.  Veľká posteľ, na

One Direction - Best Song Ever (video)

Tak čo, už ste to videli? Ja áno, pred chvíľou aj niekoľkokrát. Je to fakt bohovské. Klobúk dolu.

Keep Calm And.... 3 1/2

Baby, hrozne sa ospravedlňujem, že tak neskoro, ale nemala som veľa času. Sú prázdniny, veď to poznáte a dúfam, že sa bude páčiť.. Zajtra vám pošlem ďalšiu 
                                                                                                                Lucka

 Váhavo sa na mňa pozerala cez zaslzené oči, no nakoniec mi podala jej trasúcu sa ruku. Jemne som jej ju stisol a vytiahol som ju na nohy.

„Ďakujem,“ povedala a objala ma. Objatie som jej opätoval a pohladil ju po chrbte.

„Ďakujem ti, Louis,“ vzlykla a ja som v zapätí povedal rýchle „Nemáš začo!“

„....počkať,“ povedal som a ona sa odo mňa odtiahla. Hneď na to sa usmiala.

„Ako vieš, ako sa volám?“ Nechápavo som sa spýtal. Z neznámych dôvodov s úsmevom na tvári.

Just coincidence or fate 16

Tak po dlhej dobe sa znova hlásim aj ja. Prepáčte, že mi to tak trvalo.

             Sviatky prešlo ako by nič. Na druhý deň som dala Melanie môj vianočný darček. Neviem ako reagovala, keďže som ho jej len nechala v izbe, keď tam nebola. Ale zas nemôžem tvrdiť, že ho nenašla. Poďakovala mi zaň. Asi to predsa myslela vážne, keď mi tvrdila raz, že sa zmenila. No veľmi to tak či tak nedáva najavo. Ale po rozume mi neustále behá, čo mi povedala. Aj keď si to nechcem pripustiť, možno má pravdu.

           

Keep Calm And.... 2

Touto informáciou  sa môj život od základov zmenil. Odkedy ma pustili z basy, prešiel už mesiac. Za ten mesiac sa toho zmenilo viac než dosť. Ryan mi dal dosť veľký balík peňazí, so slovami: „Toto ti nechala tvoja mama, s podmienkou, že sa postaráš o svoje sestry. Bolo to tak v testamente.“ Dodnes si pamätám na ten deň. Položilo ma to na kolená. Aké sestry? Veď mi ostala iba jedna, no zaprisahal som sa, že jej nikto neskrivý ani vlas na hlave.

Keep Calm And.... 1

Prešiel som pár ulíc a stál som pred domom toho najlepšieho človeka – Ryana. Ryan nikdy nebol typ človeka, ktorý by s vami behal na party a vyhľadával zábavu na každom rohu. Dokonca to ani nebol môj najlepší kamarát, no aj tak o mne vedel všetko a zažili sme spolu viac zábavy ako s hocikým iným. Bol mi ako brat, ktorého som nikdy nemal. Teraz stojím pred jeho domom a čakám, čo sa bude diať Neviem ako zareaguje na moju návštevu, nenapísal mi ani raz počas môjho „pobytu“, no aj tak som vedel, že ma neodmietne. Nie je ako Greg. Greg bol môj najlepší kamarát.

Keep Calm And.... Prológ

Baby, tak toto je môj novýy príbeh o Louisovi, ale z čias, keď 1D neexistujú a existovať ani nebudú. Louis si žije svoj vlastný život ktorý je celý zmaotaný. Živý v sebe nenávisť, no niekde tam je aj starý vtipný a milý Louis Tomlinson. Dúfam, že sa vám prológ bude páčiť, a potešil by komentár aby som vedela, koľký to budete čítať :)
Lucy

Pustiť toto všetko naraz :

http://www.rainymood.com/

http://www.youtube.com/watch?v=zQME-ChSwNM

Veľká železná brána za mnou sa práve zatvorila. Konečne som vyšiel z toho odporného miesta. Z budovy, v ktorej ma držali tie nekonečné štyri roky. Dá sa povedať, že počasie tu vonku súhlasí s mojou náladou. Prší; veľké studené kvapky dopadajú na moju tenkú mikinu. Je jar, no počasie v Anglicku je vždy

Just moment - Epilóg

"Takže baby, toto je posledná časť. Posledné vety príbehu. Dúfam, že tie - ktoré ste ho čítali - sa vám páčil, a poprosím, aby ste dali komentár, že ste ho čítali. Samozrejme, že keď sa vám nebude chcieť, tak ho tam nedáte, aleja to potrebujem vedieť len kvôli tomu, či mám začať písať niečo nové  Dúfam že sa bude páčiť menší zvrat! "

Lucka

Na pohrebe bolo veľa ľudí, rodiny, priateľov, directioneriek. Všetci plakali, nariekali, alebo tam iba stáli. Práve naše truhly spúšťali do hlbokej jamy, keď....

Zobudila som sa celá spotená. Panebože! To bol hrozný sen. Neprežila by som, keby niekto z nás umrel. Počkať, niečo tu nesedí. Rozotrela som si uslzené oči a porozhliadala sa po okolí. Na strope bola jednoduchá modrá farba. Biele skrine, veľká lampa, stolík s notebookom a bodrel. Veľa plagátov na stene, hlavne One direction. Toto je divné. Moja detská izba. Toto je naozaj čudné. Prešla som dole po schodoch v našom dome. Tam kde som bývala s mamou a otcom. Keď som prišla do kuchyne na chladničke bol ružový lístoček. Odlepila som ho a prečítala som si odkaz.

Just moment 27

Z pohľadu Liama

„Mami, mami! Pozri, ocko prišiel!“ Kričala malá Darcy, keď sme sa s Harrym objavili vo dverách. Harry išiel za Darcy, zatiaľ čo ja som hľadal môjho anjela. Zrazu ma niekto chytil za nohu. Otočil som sa a zbadal som dve najkrajšie osoby na svete. Vzal som si Miu na ruky a tá mi na oplátku vlepila pusu na líce.

„Chýbali ste mi!“ Prehovoril som, zatiaľ čo sa na mne malá hmýrila. Jemne som si ju pritiahol k telu a ona ma objala okolo krku. Dal som jej pusu na hlavu a pustil ju na zem.

„Bež sa hrať s Darcy.“ Povedal anjelský hlas. Prešiel som k nej a silno ju objal. Objatie mi opätovala a ja som ju vášnivo a zároveň jemne pobozkal.

„Milujem ťa!“

„Aj ja teba. Viac. Chýbali ste nám.“ Usmiala sa na mňa a ťahala na gauč. Po pár minútach k nám pribudli aj Lou a Harry. Postavil som sa a podišiel k Lou.

„No tak, daj mi ju nech si ju povarujem,“ naťahoval som ruky k malej Bo. Lou mi ju podala a ja som si ju vzal. Bola to celý Harry. Mala jeho oči, nos, ústa a dokonca aj jamky v lícach. Po chvíli začala plakať a Lou s ňou odišla na poschodie.

Z pohľadu Ann

Bola som šťastná, keď som počula, že dvere sa otvárajú. Vedela som že sa vrátili. Predsa len pol roka je pol roka. Chýbali nám. Aj keď sme ich boli navštevovať, alebo prišli domov na tri dni, chýbali nám. S Lou sme to však zvládli.

„Mami, poďme za ockom,“ ťahala ma Mia za Liamom. Bolo to roztomilé, ako ju držal na rukách. Skoro mi vyhŕkli slzy. Rýchlo som zažmurkala očami, aby som sa nerozplakala. Potom som Miu poslala, nech sa hrá s Darcy. Oni dve si hrozne rozumeli. Možno to bude aj tým, že sa narodili v ten istý deň. Dnes bol 5. September, čo znamenalo, že zajtra majú narodeniny.

# 6.9.2013 (flashback)

Bolo sobotné ráno, a ja som sa znova zobudila na plný mechúr. Vstala som a išla na záchod. Keď som vyšla z kúpeľni, pocítila som silný tlak. Musela som sa oprieť o za predýchať to. Keď kŕče prestali, zacítila som ako mi niečo tieklo po nohe.

„Do riti!“ Zakričala som a Liam sa strhol.

„Čo sa stalo láska?“ Spýtal sa ospalo. Nič zlatko, pokojne spi, len mi odtiekla plodová voda...

„Odtiekla mi....plodová voda,“ hovorila som cez zaťaté zuby, zatiaľ čo moje kŕče sa zvyšovali.

„Čoo?!“ Vyletel Liam z postele a utekal ku mne.

„Fajn, chce to pokoj, dýchaj... Bože čo teraz?“ Panikáril, a keby som nemala tak silné bolesti, asi by som sa schuti zasmiala.

„Bože, Liam! Ja som tú tá ktorá by mala panikáriť! Tak sa vzchop a niekomu zavolaj.“

„Fajn, zavolám Harrymu. On jediný bude vedieť čo v tejto situácií.“ Chystal sa vytočiť jeho číslo, no on ho predbehol.

„Čo ona rodí?“ Povedal Liam.

„Čo? Kto ona? Ja rodííííím,“ kričala som v návale ďalšej bolesti.

„Lou, tiež dostala kontrakcie. Harry, zastav sa aj u nás, vezmeš nás do nemocnici.“ Povedal, priam mu nakázal Liam a zložil.

„Bože, dobre zvládneme to! Musíme sa dostať dole,“ povedal a podoprel ma. Keď sme boli pred domom, akurát Harry prišiel a mi sme nastúpili. Bola to bláznivá cesta do nemocnice. Liam s Harrym stresovali a ja s Lou sme sa vzadu prekrikovali. Keď sme zastali pred nemocnicou, chalani nám pomohli vystúpiť a vleteli sme do nemocnice. Chalani naraz skríkli: „Pomôžte nám, oni rodia!“ Hneď k nám pribehli sestričky a vzali nás na pôrodnú sálu. Trvala som na tom, aby bol Liam pri pôrode. Bude musieť znášať tú bolesť so mnou. Celý pôrod som mu drvila ruku a kričala. Keď doktor oznámil, že máme dcéru, Liam odpadol. Typický chlap, nič nevydrží. A potom prišiel ten najkrajší moment v mojom živote. Podali mi do rúk malého anjelika, zabaleného v ružovej dečke. Bolo to niečo neuveriteľné, keď som mohla v rukách držať výplod lásky mňa a Liama. Malého človiečika, ktorého som pod srdcom nosila takmer deväť mesiacov. Keď ma previezli na izbu, prišiel aj Liam. Spoločne ako šťastná rodinka sme sedeli na posteli a hľadeli na to najkrajšie v našom živote –Miu. # (koniec flashbacku)

„Mami, porozprávaj mi ako ste sa spoznali s ockom.“ Vrátila ma do reality malá Mia.

„Keď prídeme domov, zlatko.“

„Myslím, že by sme mali ísť,“ skočil do debaty Liam a usmial sa.

6.9.2015

Práve dnes, má malá Mia a Darcy narodeniny. Práve sme sedeli v lietadle a sledovala som, ako sa Mia mrví na sedačke. Leteli sme do Paríža. Na druhej strane sedel Liam a držal ma za ruku. Usmiala som sa na neho a on mi úsmev opätoval.

„Ako ste sa vlastne mali na tom turné?“

„Priam fantasticky. Stále sa čudujem, že nestrácaj fanúšikov, aj po toľkých rokoch. Naozaj sme si to s chalanmi užili. No nebavme sa už o tom. Teraz pekne oslávime narodeniny tých malých anjelov.

„A čo ste im vlastne kúpili na narodeniny?“ Zapojil sa do debaty Harry.

„To sa dozvieš až v Paríži.“ Odul spodnú peru a otočil sa na Lou. Tá mu capla po čele a ďalej venovala pohľad Lou a Darcy.“

Ďalšiu hodinu cesty som strávila pozorovaní ľudí v lietadle. Zdalo sa mi všetko také, zvláštne. No nedávala som tomu nejaký zmysel. Od rána som mala čudný pocit, no dúfala som, že to je stres. Mala som strašné nutkanie si zobrať Miu na kolená. Tak sa aj stalo.

„Poď ku mne láska,“ povedala som Mii. Ona sa  postavila zo sedadla a ja som si ju vyhupla na kolená.

„Mami, chce sa mi ísť na záchod,“ povedala a už sme boli na polceste.

# Flashback

„Pozri sa, ako sladko spí,“ povedala som Liamovi, skláňajúc sa nad postieľkou.

„Je rozkošná. Proste celá mamina,“ odpovedal mi.

„Alebo skôr celý ocino,“ pobozkala som ho. Na oplátku si ma prehodil cez rameno, pričom som zvýskla, ale následne som stíchla, pretože malá spala. Utekal so mnou dole po schodoch až von na záhradu. Tam so mnou skočil do bazéna. Voda sa mi dostala hádam aj tam, kde by voda byť nemala.

„Liam, zabijem ťa!“ Skríkla som na neho po vynorení.  On sa na mne náramne smial. No mne do smiechu nebolo. Bol január a on nás zhodil do bazéna. Blázon. Vyšla som z bazéna a zamierila som si to rovno do našej izby. Tam som  sa vyzliekla a utrela do suchého uteráku.

„No tak, zlato. Hádam sa na mňa nehneváš,“ vstúpil Liam do izby.

„Ale áno miláčik. Uhádol si! Hnevám,“ prešla som k oknu.  On ku mne prešiel a objal ma zozadu.

„Prepáč mi..,“ zašepkal mi do ucha a následne zaklonila hlavu, čo mu umožnilo dostať sa mi na krk. Pobozkal ma na spánok, jemne ma uhryzol do ušného lalôčiku a ďalej ma bozkával na krk. Tam sa zastavil a urobil menšie fliačiky. Pokračoval nižšie a

......# Koniec flashbacku.

„Čo sa tak usmievaš?“ Chytil ma Liam za ruku.

„Nič, len tak som si na niečo spomenula,“ zasmiala som sa. On mi vlepil pusu na líce.

„Aj ja chcem,“ ozvala sa Mia.

„Samozrejme že aj ty dostaneš princezná..,“ zobral si ju na kolená a začal ju pusinkovať. Mia sa smiala ako šialená. Milujem ich.

                     *                                     *                                   *

V Paríži práve panovalo „skvelé“ počasie. Veľké dažďové kvapky dopadali na presklenenú strechu. Obloha bola šedá, takmer sa sfarbovala do čierna. Z každej strany sa ozývalo hrmenie. Cez presklenenú strechu do letiskovej haly prechádzalo svetlo, ktoré odrážalo práve hrajúce sa blesky na oblohe. Vyšli sme pred budovu letiska a stopli si taxi. Batožinu sme strčili do kufra a nasadli sme. Taxikár nás viedol do nášho hotela. Prešli sme popri Eifellovej veži a ďalej až na kraj mesta. Obzrela som sa dozadu. Za nami išiel Harry, Lou, Lux a Darcy. Než som stihla otočiť hlavu, ucítila som silný náraz.....Znova.

                 *                                       *                                     *

Veľa ľudí si myslí, že smrť je niečo hrozná. Popri tom je to iba veľká spomienka na niekoho, koho sme milovali. Smrť nie je zlá pre tých, ktorý zomreli, ale pre tých, ktorí nás mali radi. Myslím si, že nám bolo súdené umrieť práve v taxíku, ako pred štyrmi rokmi. Osud.