Heart attack 25

Ráno som sa zobudila na budík. Včera mi nenapadlo ho vypnúť. Zabudla som naň.

Vystrčím ruku spod paplóna a hľadám mobil. Bol niekde mimo môj dosah. Preto som musela vystrčiť aj hlavu a neochotne otvoriť oči.

Najskôr som bola trocha oslepená slnkom, no pomaly sa mi zrak privykal svetlu. Po pár minútach už som dokázala aj nájsť mobil. Vypla som budík.

Začula som kroky, zdvihla hlavu. Vo dverách som uvidela stáť rozospatého Nialla. Na tom, aké mal strapaté vlasy a bol dotlačený, som sa musela zasmiať.

„Dobré ráno,“ zaželala som mu, ako som sa dosmiala.

„Dobré. Už ti je lepšie?“ spýtal sa ma. Prikývla som.

„Inak, čo tu robíš?“ spýtala som sa hoja.

„Včera večer Suzi volala Liamovi, či by nemohol prespať tu, pretože máš chrípku a nechce ťa nechať samú. Liam aj s chalanmi mali ísť niekam do baru. Tak som ho presvedčil, nech ide. Ja som tak či tak nechcel ísť, tak som sa ponúkol, že pôjdem,“ vysvetlel mi to.

„Suzi mi nespomínala nič,“ zamračila som sa.

„Vraj si už spala, keď odchádzala.“

To vysvetľuje, prečo o tom neviem. Aj keby mi to chcela povedať, tak nevedela. Už som znova spala.

„Čo sa tu robí?“ vedľa Nialla sa objavila Suzi. Mala  strapaté vlasy, kruhy pod ešte zalepenými očami.

„Nič, to je v pohode,“ povedala som jej.

„Tak sa tu nerehoc tak nahlas. Ty si buntošila včera väčšinu dňa, takže si vyspatá. Sú tu však aj ľudia, ktorí v noci pracovali, tak sa prosím utíš,“ dohovorí a otočí sa na päte.

„Inak som rada, že ti je už lepšie.“ Zmizla z dohľadu.

„Nie si hladná? Pripravím raňajky,“ spýtal sa ma Niall.  

Odpovedať som nemusela. Hlasnú odpoveď dostal od môjho žalúdka.

„Počujem, že tvojmu žalúdku sa tento plán páči,“ zasmial sa a odišiel. Pokrútila som očami a vyliezla z postele. Vtedy som spadla na zadok na posteľ, pretože sa mi zakrútila hlava. Asi to bolo z toho prudkého vstania. Radšej som chvíľu posedela na mieste, kým sa mi neupokojila hlava. Potom som znova vstala a prešla do kúpeľne. Skočila som si pod sprchu a zmyla zo seba špinu a hlavne smrad z potu. Včera som vypotila hádam aspoň dva litre kvôli tej prekliatej horúčke.

Keď už som sa začínala cítiť opäť normálne a voňať po malinách, vypla som vodu a vyšla. Veľkú osušku som si omotala okolo tela. Ešte som si umyla zuby a konečne som sa znova cítila ako človek.

V izby zo skrine som si vybrala voľné tričko, tepláky a huňaté ponožky. Najskôr som si však obliekla čisté spodné prádlo.

Oblečená, ale s uterákom na hlave som prešla do kuchyne. Tam už niečo dobre rozvoniavalo. Vzala som si všetky lieky, ktoré som mala a potom som sa posadila k stolu. Sledovala som Nialla, ako pobehoval po kuchyni a hľadal si potrebné ingrediencie. Prišlo mi strašne ľúto, aká zlá som k nemu bola. Hlavne ako som mu ublížila. To ma v tejto chvíli zožieralo asi najviac.

Keď už má všetko hotové, vzal dva taniere a položil ich na stôl. Jeden predo mňa a jeden pred seba. Potichu sme jedli. Neviem ako on, ale moje oči boli zamerané na tanier s praženicou. Nevedela som sa naňho pozrieť a ani s ním komunikovať, bez toho, aby som nemyslela na tú bolesť, ktorú som mu spôsobila. Aj keď som dojedla, stále som pozerala na tanier. Bála som sa zdvihnúť oči.

„Prečo si taký milý ku mne, keď ja som bola odporná k tebe?“ vyletelo zo mňa bez rozmýšľania. Dlhší čas ostalo ticho, preto som zdvihla hlavu a pozrela sa  naňho.

„Ja vlastne ani neviem,“ hľadel do diaľky, keď rozprával. „Vlastne ťa chápem, prečo si to vtedy urobila. Viem o tom, že si bola so mnou a s Harrym v tom istom čase.“

„Odkiaľ o tom vieš?“ vypleštila som oči naňho.

„Začula som, ako to El hovorila Louisovi,“ mykol plecami.

„Aha a nemôžeš ma chápať! Iba Katy to chápala,“ vykríkla som. Slzy sa mi začali drať do očí.

„Netušíš, prečo som to urobila! Nič nechápeš!“ vybehla som z kuchyne a bežala do izby. Prudko som zavrela dvere a zamkla ich za sebou. 

„Tak mi to vysvetli potom,“ žiadal ma Niall za dverami. Chcel vojsť do izby za mnou, ale boli zamknuté.

„Daj mi pokoj. Odíď,“ povedala som mu a zošuchla som sa chrbtom po dverách na zem.

„Prekrista, čo tu tak ziapete?“ začula som Suzin podráždený hlas. Nastalo ticho. Ja som sa snažila vzlykať, čo najtichšie. Aspoň zavreté dvere mi ich pomáhali tlmiť.

„Stalo sa niečo? Pohádali ste?“ hádala Suzi. Rozprávala už normálnejším, nie podráždeným hlasom.

Nepočula som, čo jej na to Niall odpovedal. Potiahla som nosom a ucho pritlačila k dverách, aby som vedela lepšie počuť, čo rozprával.

„... iba sme mali menšiu nezhodu názorov. Aj keď tvrdí, že tomu nechápem, ale mýli sa.“ Toľko mi úplne stačilo počuť. Vyskočila som na nohy, odomkla dvere a vyletela naňho.

„To ty sa mýliš a ako veľmi. Nechápeš tomu, pretože nevieš, čo som cítila,“ kričala som.

„Ja sa radšej stiahnem do izby,“ povedala Suzi a vyparila sa. Na chodbičke sme boli už iba ja a Niall.

„Netušíš ako mi bolo, keď som si bozkával ty alebo Harry. Cítila som sa ako tá najhoršia štetka. Tak som to chcela z jedným z vás ukončiť. Nevedela som však, s ktorým. Tak som sa rozhodla, že to ukončím s vami oboma a potom sa budem držať od vás, ale všetkých,“ pri konci mi už začal zlyhávať hlas. Slzy mi prúdom tiekli.

Niall nemal slov. Po celý čas ako som rozprávala, on ma iba ticho sledoval a počúval. Následne prekonal vzdialenosť jedného kroka medzi nami a silno ma objal. Tvár som pritlačila k jeho hrudi. Slzami som mu zmáčala tričko. Jednou rukou ma držila okolo pása a druhou tíšivo hľadil po chrbte. Čakal, kým som sa vyplakala.

Po dlhej chvíli, keď som sa konečne ako  tak upokojila, som sa trocha odtiahla. Priložil mi ruku otočenú dlaňou na čelo.

„Mala by si si ísť ľahnúť. Asi máš znova teplotu,“ povedal mi napokon. Prikývla som a vošla do svojej izby. Zaliezla som do postele.

Po pár minútach bol už znova pri mne. Podal mi pohár vody a tabletku. Vzala som si ju a zapila vodou.

„Ty máš gitaru?“ spýtal sa ma Niall. Pozrela som sa rovnakým smerom, kam Niall. Vedľa písacieho stola som mala odloženú gitaru v puzdre.

„No po škole chodievam na hodinu do umeleckej školy. Minulý týždeň som  nebola, pretože Max musel niekam odísť,“ popritom ako som rozprávala, som si spomenula som si, že by som mala zavolať Maxovi  kvôli mojej neprítomnosti tento týždeň.

Ihneď som si sadla a hľadala mobil. Našla som ho na rovnakom mieste, kde som ho aj nechala. Pri posteli. Zdvihla som ho a vytočila číslo na Maxa. Po troch pípnutiach mi to zdvihol.

„Prosím?“ ozval sa.

„Ahoj, Max. Tu Adne. Len som ti chcela povedať, že tento týždeň neprídem na hodinu. Mám chrípku,“ povedala som mu hneď.

„Ahoj, Adne. Viem už o tom. Tvoja sesternica Suzi ma včera už informovala o tom. Keď ti bude lepšie, trénuj, čo už vieš. Uvidíme sa budúci týždeň. Skoro sa uzdrav,“ povedal. Následne hovor zrušil.

Asi mal nejakú robotu, napadlo mi. Mykla som plecami a vyčapila sa späť do postele.

„Takže ty sa učíš hrať na gitare,“ neznelo to ako otázka, skôr akoby konštatoval.  Niall sa posadil vedľa mňa na posteľ. Prikývla som.

„No skôr by som povedala, že pokračujem. Základy si ma ty naučil,“ povedala som a trocha sa začervenala. Preto som rýchlo sklonila hlavu a nechala si do tváre padnúť vlasy.

Niall si začal niečo pobrnkávať na gitare.

Zatvorila som oči a vnímala iba melódiu. Po chvíli som zaspala.