Just moment 18

365 dní! Áno. Už je to rok, čo sa s Liamom poznám – to znamená, že o tri dni máme výročie. No smola, znova je na turné, ale sľúbil mi, že si to vynahradíme. Je to neuveriteľné, že sa poznáme už rok. Zdá sa mi, akoby som ho poznala iba mesiac. Nemyslím to tým spôsobom, že sa nepoznáme navzájom,  proste ten čas hrozne rýchlo letí. Za posledný rok sa nič podstatné nezmenilo. S Elis občas vytiahneme skaty a ideme si zajazdiť na rampy. S Elis sme sa opäť zblížili. Možno to je tým, že s ňou, Liamom a chalanmi trávim najviac času. Jake si po rozchode s Elis našiel náhradu, a odvtedy sa s nami nejako často nestretáva. Nemá záujem, a popravde my sa mu do riti pchať nebudeme. Zmenil sa. A to od základov!

Just coincidence or fate 15

Po dobrej približne pol hodine sme sa vrátili späť. Na väčšine tvárach pohrával širokánsky úsmev. Tak trocha nechápavo som hľadela na nich. Napokon som iba mykla plecami a vyšla do izby.

Hľadala som Melanin darček, keď niekto zaklopal a vošiel. Otočila som sa.

"Neruším?" spýtal sa ma Harry. Pokrútila som hlavou a sadla si na posteľ.

"Čo potrebuješ?"

"Ani vlastne nič. Toto je tvoja izba?" poobzeral sa a zmenil tému. Prikývla som.

"Pekná," pochválil ju. Aj keď nejaká extra super.

Steny sú jemne marhuľovej farby. Nie je na nich nalepený žiaden plagát.

V izbe je jedna veľká manželská posteľ, na ktorej periny sú podobnej farbt ako steny. Sú tu dve veľké skrine, písací stôl so stoličkou, kozmetický stolík s veľkým zrkadlom a dva malé nočné stolíky po stranách postele. Ešte má veľké oknom s  balkónovými dvermi. Je odtiaľ výhľad na záhradu.

"Ďakujem," odpovedala som mu. Teraz mi prišiel ako vhodný čas sa ho spýtať na to, ako reagoval na Melanie.

Just moment 17

Po nákupoch sme sa spoločne vybrali do Nando´s, kde sme sa poriadne najedli a odišli. Louis nás odviezol ku mne domov, a ďalej pokračovali s El vo svojej ceste. Hneď, ako sme vkročili dnu, sme hodili do obývačky a zvalili sme sa na gauč. Po pár minútach hladenia na televíziu moje viečka oťaželi, až som zaspala.  Ráno som sa zobudila na Liamovy. Bolel ma krk a vlastne celé telo. Okamžite som vedela, čo spravím. V momente som sa vybrala smer kúpeľňa, napustila som si vaňu a vliezla som do nej. Relaxovala som tam asi pol hodinku, ale poviem vám, uvoľnil sa mi každý sval na tele. Pomaly som vyliezla z vane a odpochodovala som do kuchyni. Pripravila som i cereálie, ktoré som následne zjedla.  O chvíľu na to prišiel do kuchyne aj Liam. Prekvapivo bol vysmiaty od ucha k uchu. Žeby ho nič po  noci strávenej na gauči nebolelo? Nechápala som tomu.

*    *     *

Just moment 16

„Louis, a kam to vlastne ideme?“, spýtala som sa ho. On sa uškrnul a otvoril ústa, akoby to bolo nejaké prekvapenie. Vlastne aj bolo.  Všetci sme na neho pozerali, a uvažovali sme nad tým, kam pôjdeme.

„Na nákupy!!“, skríkol tak, že sme sa všetci zľakli.  Pomaly nám to dochádzalo.

„Louis ?Edward? Tomlinson ! A povieš mi načo sme sa mali takto vyobliekať?!“ skríkla na neho El, no jeho chytil hrozný záchvat smiechu. Na ňom som sa začala následne smiať.  A na mne sa začal smiať Liam. Iba El tam stála a pozerala na mňa.

Just coincidence or fate 14

Takže konečne nová časť po tak dlhej dobe. Prepáčte, že mi to tak trvalo. Nemala som veľmi nápady a niekedy ani čas na písanie. 

Touto časťou viem, že poteším hlavne dve osoby, ktoré mám rada. Tak dúfam, že vás nesklamem a bude sa vám páčiť časť. :D

Na ďalší deň som sa zobudila na menšiu bolesť hlavy. Zobudilo ma aj to, že som pociťovala Saharu v mojich ústach.

Ako tak sa mi podarilo vyliezť z postele. Zdvihla som prázdnu fľašu od vína a zišla pomaly dolu do kuchyne.

V celom dome bolo ticho. Bola aj tma ešte, tak je určite ešte málo hodín.

Fľašu som odložila tam, kde zvykneme mať prázdne. Potom som si pohľadala aspirín a zapila ho vodou. Vypila som ešte aspoň tri poháre plné s vodou, aby som aspoň trocha utíšila tú hroznú Saharu.

Pozrela som sa na hodinky. Bolo iba pol štvrtej ráno. Tak som si zobrala jednu veľkú fľašu, ale teraz minerálky, a vrátila sa do izby.

Otázočka!!

Ahojte, :)

chcela by som sa spýtať pretože mám dilemu. Chcete aby som naďalej pridávala poviedku Like I Love You alebo mám začať pridávať poviedku, ktorú síce ešte nemám napísanú, ale už je dlhšie v mojej hlave. Bola by s Harrym a volala by sa Stupid thing called love. Alebo je tu ešte tretia možnosť, že by som napísala jednodielovku s Liamom a volala by sa Over again

~Sue~

OZNAM

Jednodielovky Uväznení v kaviarni, Vianočné prekvapenie a Príjemný obed s rodinou som predchvíľou preniesla na tento blog. Originál som ich mala na inom, ale ten budem rušiť.

Príjemný obed s rodinou

Dnes je deň, keď ma ide môj priateľ Zayn predstaviť jeho rodičom. Veľmi som nervózna. Aj keď mi stále hovorí, aby som nebola, pretože nemám byť prečo. Ale mne to nepomáha. Naposledy, keď ma môj bývalý predstaviť rodičom, veľmi som neuspela. Nevedela som prečo ma neprijali. Bolo to asi tým, že sme sa ku sebe vôbec nehodili a do jeho rodiny som sa už vôbec nehodila. Ja pochádzam z priemernej rodiny a on pochádzal z nadpriemernej. No bohatej. Vtedy som si povedala, že už nikdy nebudem chodiť so žiadnym chalanom z bohatej rodiny. A teraz? Ja ešte stále nechápem, ako sa taký známy spevák ako Zayn Malik mohol zamilovať práve do mňa. Ja som bola len obyčajná čašníčka v Nando's, ktorá ho omylom obliala kávou. Vtedy niekedy sa to aj začalo.

Vianočné prekvapenie

"Amelia, poď dolu večerať," volal ma otec. Ja mám izbu na poschodí, tak som mu len zakričala naspäť, že hneď tam budem. Ešte som chcela zobrať darček, ktorý som urobila pre otca dolu pod stromček a aj dopísať smsku môjmu chalanovi. Chodíme spolu už približne pol roka. Teraz mesiac sme sa nevideli, pretože aj s ostatými chalanmi bol na turné. Určite sa pýtate kto to je. Rada vám to poviem. Môj priateľ sa volá Niall Horan a je člen chlapčenskej skupiny One Direction.
Sadla som si ku stolu na svoje zvyčajné miesto oproti otcovi. Mama mi zomrela, keď som bola ešte malá, ale na to nechcem myslieť. Otec sa mi ju snaží vynahradiť, aj keď mu to niekedy vôbec nejde, ale cením si to.

Uväznení v kaviarni

Dnes bol deň taký istý ako každý iný. Zbehla som si
pod sprchu, potom sa prezliekla, najedla a vydala do práce. Pracujem v malej kaviarne pri parku. Je to rodinný podnik. Od kedy som úspešne zmaturovala, tak tam pracujem aj s mojou staršou sestrou Sarou. Je odo mňa o štyri roky staršia. Dnes je piatok, čiže bude kopa práce. Každý piatok tu je veľmi rušno. Keď som si vyberala kľúče z kabelky, začal mi vyzváňať mobil.
"Ahoj sestrička, nevadilo by ti, keby dnes neprídem?" hneď to vyvalila na mňa Sara.
"Vieš, že vadilo. V piatok máme najviac ľudí," kričala som do mobilu. Pár ľudí, ktorí išli okolo, si ma nechápavo premerali pohľadom.

No interest

Prepáčte, že som dlho nič nepridala, ale nejak mi to teraz nevychádza a nemám žiadne nápady. Ale dobrá správa je, že sa mi podarilo dopísať aspoň túto jednodielovku. Pokúsim sa čo najskôr dopísať novú časť k príbehu , potom uvidíte ku ktorému, ale nič nesľubujem.

Vstávam z gauča a mierim k vchodovým dverám. Ako idem, úplne ignorujem, že Jack kričí za mnou. Je mi to jedno. Nemám záujem. Pokojne si pokračujem v ceste. No on pribehne ku mne a chytá ma za ruku.

„No tak, Nina. Nechaj ma ti to vysvetliť. Prosím,“ prosil ma, ale mňa neprehovorí. Vytrhávam si svoju ruku z jeho zovretia a idem ďalej. Otváram dvere a vychádzam von. Mierim ani sama neviem kam. Len nech tam nie je on.

Už nemám záujem ho počúvať. Nemám záujem ho vidieť. Dokonca nemám záujem už ani oňho. Nebudem tolerovať to, čo robí. A aj mi s tým, čo urobil, veľmi ublížil.

Nastupujem do autobusu, ktorý sa pomaly chystá odísť. Ako vojdem, zatvárajú sa za mnou dvere. Kupujem si lístok a potom idem úplne dozadu. Usadím sa na voľnom mieste a pozerám sa von oknom. Vidím Jacka, ako beží pri autobuse. Je mi to ukradnuté. Vo vrecku džínsov mi vibruje mobil. Vyberám ho odtiaľ a ruším hovor. Vypínam si zvonenie a dávam ho naspäť.

Počas celej cesty sledujem cestu vonku. Hlavu mám úplne prázdnu. Nepremýšľam nad ničím. Nemám záujem ani premýšľať o niečom.

Just moment 15

Asi pol hodinu na to už niekto klopal pri dverách. Išla som otvoriť.

"Ahoj náš futbalista", zasmiala som sa a objala som ich. Pozvala som ich dnu, kde sa vyzuli. Prešli sme do obývačky a sadli sme si.

"No, tak čo máš s tým tvojím členkom?", spýtal sa Niall.

"Ale nič vážne, povedali že to je iba natiahnutá šlacha, takže nemám namáhať tú nohu", prehodil Louis.

"Ale bude sa ti to hodiť vo výpovedi proti tomu magorovi", dodal Harry.

"To hej. Zajtra má ísť na políciu vypovedať", zapojila sa El.

"Ale čo to bolo za chlapa? Prečo na teba len tak zaútočil?", nechápala Cath.

"Ja neviem, tiež tomu nerozumiem. Ešte sa to nikomu z nás nestalo",  Louis nad tým iba pokrútil hlavou.

"Ešte by som pochopil, keby to bola nejaká bláznivá fanúšička", hlesol Liam.

"Alebo novinár", doplnil Zayn.

"Ale novinári si toto nedovolia", dodala Pezz.

"To máš pravdu, tak potom to bol asi nejaký magor, ktorý nás nemá rád, alebo závidí Louisovi, ako hrá futbal", zasmial sa Zayn.

Just moment 14

Tak baby, ja vám ďakujem, že môj príbeh čítate (ak to niekto čítate) a chcem vám povedať, že v príbehu, by mali nastať menšie zmeny, tak dúfam, že vás to bude naďalej baviť a bude sa vám to páčiť ;) Hope U Like It!  
                                                                   XxLuckaXx

Zúrivo som otvorila dvere a vbehla som do triedy. Mierne zvýšeným hlasom som zvolala: "No čo máte za problém pani........",  nedopovedala som, lebo som si všimla Liama  opretého o katedru. V tom momente som sa rozbehla a skočila som na neho. Začali sme sa bozkávať. Ja som bola v tom momente asi najšťastnejší človek na celej zemeguli. Bola som vysmiata od ucha k uchu a po líci my stekali slzy. Stále som sa Liama držala ako kliešť, dobre že som ho nepripučila. Po dobrej pol hodine neustáleho bozkávania a objímania som sa od neho odlepila. "Toto mi táák chýbalo." povedal.. "Aj ty si mne chýbal!" povedala som a vyskočila som na neho. On ma chitil pod zadkom a zatočil sa somnou. Keď ma položil na zem som sa trošku odtiahla.

"A nemal si prísť až o štvrtej? A kde je tá stará krava?",  spýtala som sa Liama.

"Aká stará krava?",  zodvihol obočie.

"Veď matikárka. Buranová", pokrútila som hlavou. Asi nechápal. "Jake mi povedal, že mám sem prísť za matikárkou, lebo má problém s mojimi maturitami", dodala som.

"Jááj... Prekvapenie!", zkríkol a objal ma a následne ma pustil.

Ja som na neho pozerala, a vôbec som nevedela, čo mám povedať. V tej chvíli som ho iba chcela cítiť pri sebe, držať ho a nikdy ho nepustiť. Proste  mať ho pri sebe. Tak vžite sa do mojej koži. Čo by ste robili vy, keby po dvoch mesiacoch uvidíte človeka, ktorého milujete najviac na svete? Myslím si, že to isté čo ja.

Povedala som iba to, čo som  v tej chvíli cítila: "Milujem ťa!"

"Aj ja teba." povedal s úsmevom na tvári a znova ma pobozkal.