Takže konečne nová časť po tak dlhej dobe. Prepáčte, že mi to tak trvalo. Nemala som veľmi nápady a niekedy ani čas na písanie.
Touto časťou viem, že poteším hlavne dve osoby, ktoré mám rada. Tak dúfam, že vás nesklamem a bude sa vám páčiť časť. :D
Na ďalší deň som sa zobudila na menšiu
bolesť hlavy. Zobudilo ma aj to, že som pociťovala Saharu v mojich ústach.
Ako tak sa mi podarilo vyliezť
z postele. Zdvihla som prázdnu fľašu od vína a zišla pomaly dolu do
kuchyne.
V celom dome bolo ticho. Bola aj
tma ešte, tak je určite ešte málo hodín.
Fľašu som odložila tam, kde zvykneme
mať prázdne. Potom som si pohľadala aspirín a zapila ho vodou. Vypila som
ešte aspoň tri poháre plné s vodou, aby som aspoň trocha utíšila tú hroznú
Saharu.
Pozrela som sa na hodinky. Bolo iba
pol štvrtej ráno. Tak som si zobrala jednu veľkú fľašu, ale teraz minerálky,
a vrátila sa do izby.
Znova som sa zobudila na to, že mi
svieti slnko do očí. Pretrela som si oči a vyliezla z postele.
Poriadne som sa napila a zamierila som rovno do kúpeľne a urobila si rannú
hygienu.
Keď som po aspoň polhodine vyšla
z kúpeľne, obliekla som si tepláky a voľné tričko. Včera som sa ani
neprezliekla.
Raňajky prebehli celkom v pokoji.
Nikto si nevšimol, že som sa včera opíjala. No aspoň dúfam.
Ostatok dňa tiež prebehol celkom
pokojne. Melanie som celý čas ignorovala a vyhýbala som sa jej. Sem tam
som si pokecala s Debi. Ale nerozoberali sme týmu „JA A LIAM“, za čo
som jej bola nesmierne vďačná. Nemala som náladu na to a ešte stále som si
nie istá tým, čo sa to stalo. No nechám to tak na teraz.
Večer som si pozrela film Hangover 2
(Pařba v Bankoku) s Debi a aj s Danny. Dobre sme sa
nasmiali pri tom filme.
Ďalší deň prebiehal podobne. Lenže
oproti včerajšku som sa nezobudila sa bolesť hlavy a Saharu v ústach.
Ráno som sa zobudila s dobrým pocitom.
Dnes sú Vianoce.
Vyliezla som z postele a zamierila do
kúpeľne. Urobila som si rannú hygienu. Dala som si aj dlhú sprchu. Potom som sa
vrátila späť do izby len v uteráku. V skrini som vylovila čierne legíny a
obyčajné voľné tričko. Ešte som si obula papuče. A zišla dolu na raňajky.
Raňajky prebehli celkom pokojne a
rýchlo. Deby sa ma spýtala, či by som jej pomohla a oblečením. Ešte sme
rozprávili o všeličom.
Po raňajkách som zamierila hneď s Deby
do jej a Danyho izby.
S Deby sme sa chvíľu hrabali v jej
skrini, pokým sme nevybrali niektoré veci. Potom sme to pokombinovali. Vyskúšala
si všetky.
,,Ja si myslím, že najlepšie sú tie
ružové šaty a k tomu tie sandále s ihličkovým opätkom a ešte vysiace
náušnice," povedala som jej svoj názor.
,,Aj bola mňa to nie je zlé. Dám si
to. Ďakujem ti za pomoc," objala ma išla sa do toho prezliecť. Ja som
zatiaľ prešla do svojej izby.
Chvíľu som premýšľala, čo si obliecť. Nakoniec som
sa rozhodla pre jednoduché jemne modré šaty a k nim strieborné lodičky. Vlasy
som nechala voľne padnuté. Nič som s nimi nerobila, iba ich trocha prečesala.
Na tvár som si dala jemnú vrstvu make-upu a bielu ceruzku a riasenku na oči. Do
uší som si dala malé náušnice. Obyčajne bledomodré kamienky. Ešte na ruku
strieborný náramok, ktorý som dostala na osemnáste narodeniny. A bola som
hotová.
Pomaly som zišla dolu do haly. Pozrela
som sa na hodiny, ktoré sme tam mali zavesené. Ukazovali dvanásť hodín.
Waw,
to tak dlho mi trvalo? No aj s pomocou pre Deby, pomyslela som si.
Prešla som do obývačky, kde som našla
aj ostatných. No skoro. Ako ináč, Melanie chýbala. Tak som si sadla do voľného
kresla a čakala. Zatiaľ som sa začala rozprávať s rodičmi.
Otec má na sebe oblek tak, ako aj
Danny. No ten nemá kravatu. Mama má ako zvyčajne bielu blúzku a sako ladené so
sukňou.
"No sláva,' povedala som a vstala z kresla. Aj ostayní vstali. Zamierili sme do jedálne. Všetko už bolo nachystané. Pustili sme sa do jedla. Nie sme veriaci, tak sa nemodlíme pred jedlom.
Mali sme ako každé Vianoce predjedlo
z úhora. Hlavné jedlo bolo pečený králik s brusnicami. Na záver
prišiel dezert. Ako dezert bola perníková torta. Veľmi chutná.
Keď sme dojedli, prešli sme späť do
obývačky. Každý si zobral pohár so šampanským.
Dany sa postavil, aby mohol povedať
svoj vianočný príhovor. No niekedy ho prerušil. Pri vchodových dverách sa ozval
zvonček.
Zdvihla som sa a išla otvoriť. Na
dnes dostalo služobníctvo dovolenku, aby na Vianoce mohli byť so svojou
rodinou.
Keď som otvorila dvere, čakal ma menší
šok. Vôbec som ich tu nečakala. Predo mnou stálo sedem vysmiatych tvár.
„Kto je to?“ prišla za mnou mama.
„Nestoj tu len tak a pozvi ich ďalej,“ drgla do mňa.
Trocha sme ustúpili, aby vedeli vojsť. Zatiaľ všetci prešli z obývačky za
nami.
„Veselé Vianoce,“ predrala sa ku mne
Pezz a objala ma.
„A vy čo tu?“ čudovala som sa, ale
bola som aj zároveň milo prekvapená.
„Myslela som si, že na Vianoce budete s rodinami.“
„No aj sme
boli na štedrý deň, ale teraz sme prišli za tebou,“ usmial sa na mňa Louis.
„Ďakujem.
Je to milé od vás,“ so všetkými som sa objala.
Zrazu si
niekto odkašlal za mnou. Otočila som sa.
„Mohla by
si nás predstaviť, Han,“ povedal Dany. Udrela som sa po čele, že mi to hneď
nenapadlo.
„Takže,
toto je Perrie, Eleanor, Louis, Zayn, Niall, Harry a Liam,“ ako som
hovorila mená, zároveň som aj na každého z nich ukázala.
„A toto je
moja rodina. Mama, otec, môj brat Daniel a jeho priateľka Debi. No
a moja sestra Melanie,“ ukončila som to.
„Ahoj
Harry,“ zvodne pozdravila Melanie Harryho. Iba som pokrútila očami. Na Harrym
som zas videla, že sa radšej otočil inam. To mi bolo čudné. No nekomentovala
som to a nechala som to tak.
Všetci sme
potom prešli do obývačky. Šampanské sa nalialo do ďalších pohárom a dalo
našim hosťom.
„Už môžeme
pokračovať, ale príde ešte niekto ďalší?“ spýtavo zdvihol obočie Dany na mňa.
„Neviem
o nikom,“ mykla som plecami.
„Tento rok
sme sa tu zišli v hojnom počte,“ poznamenal Dany hneď na začiatok
príhovoru, na čo sme sa zasmiali.
„Preto budú
aj tohtoročné Vianoce o niečo výnimočné. Nebudem tu rozprávať žiadne dlhé
príhovory. Po prvé za to, že sa mi to nechce. Po druhé za to, že sa to určite
ani vám nechce počúvať a len by som vás pekne unudil. Takže Veselé Vianoce
prajem vám všetkým,“ ukončil to a každý sme si s každým štrngli
a popriali Veselé Vianoce.
Potom sme
si každý dávali navzájom darčeky.
Veľmi pekné
veci som podostávala. Od oblečenia po elektroniku. Ešte aj kľúče od auta.
„To ste
nemuseli. Veď aj tak nemám vodičský preukaz. Ale pln
„Cieľom
tých kľúčov od auta je, aby si si konečne urobila už ten vodičský preukaz,“
povedal otec, na čo sme sa aj zasmiali.
„Stojí
vonku, ak si naň zvedavá,“ dodala mama. Hneď som vyskočila na nohy
a bežala von. Niektorý išli tiež za mnou.
Keď som
uvidela to auto, ostala som stáť na mieste s otvorenými ústami. Také som
vždy chcela.
„Tak chceš
si ho vyskúšať?“ spýtal sa ma otec. Držal kľúče pred mojou tvárou.
„Rada, ale
je tu menší problém,“ priznala som.
„Nie je. Ja
budem šoférovať a ty si budeš zatiaľ
užívať auto,“ povedal Liam a usmial sa na mňa. Prikýval som. Liam zobral
kľúče a obaja sme nastúpili.
Viezli sme
sa ani neviem kam. A Liam to určite tiež nevedel. Išli sme kade-tade.
Zastali sme
niekde na odľahlom mieste neďaleko mora. Netuším, ako sme sa tam dostali. Pozrela
som na Liama.
„Chcem sa
ti ospravedlniť,“ povedal, ale nepozrel na mňa. Stále hľadel von oknom.
„Za čo?“
spýtala som sa ho. Rýchlo mi nenapadlo, kvôli čomu sa mi ospravedlňuje.
„Za to, že
som sa správal ako idiot, naposledy, keď sme spolu volali cez skype,“ pozrel na
mňa, aby videl, čo urobím.
„Aha. No ja som už na to aj zabudla,“ povedala som.
Je pravda, že ma to najskôr nahnevalo, ale už dávno ma to prešlo.
„Žiarlil
som a pri tom som nemal ani dôvod na to,“ znova pozeral pred seba. Nič som
mu na to nepovedala. Ostala som ticho, pretože vidím n ňom, že bude pokračovať
ešte.
„Ja len...
ľúbim ťa a... viem, že som ti povedal, že máš času koľko chceš na uistenie si
svojich citov ku mne... ale...“ keď hovoril, pozeral mi do očí.
Videla som,
že sa trápi, aby náhodou nepovedal nejakú blbosť, tak som sa rozhodla mu to
trocha pomohla. Pritlačila som svoje pery na tie jeho a tým ho umlčala.
Najskôr bol
z toho trocha prekvapený, ale hneď začal spolupracovať.
„Aj ja ťa
ľúbim,“ priznal som, keď som sa na chvíľu odtiahla od neho. Usmial sa a znova
ma pobozkal.
konečne časť :D a teeraz ked si takto pekne začala môžeš pokračovať :) strašne rada čítať čokolvek čo napíšeš a táto čast nie je výnimkou :) som zvedavá prečo harry reagoval ako reagoval a tak a konečne hannah povedala liamovi čo k nemu cíti hurá :) len tak dalej :)
OdpovedaťOdstrániťawww :3 ja odpadnem :D :D krásna dokonalá a konečne nová ! :D juhuuu :D :D ja som taká šťastná :D ako včera :D :D v zere :D vážne skvelé... konečne spolu :3 dúfam, že Harry nereagoval na to tak, preto , čo si myslím -_- ale inak to asi byť nemôže :D :D navaľ novú ! :D
OdpovedaťOdstrániť