Just moment 15

Asi pol hodinu na to už niekto klopal pri dverách. Išla som otvoriť.

"Ahoj náš futbalista", zasmiala som sa a objala som ich. Pozvala som ich dnu, kde sa vyzuli. Prešli sme do obývačky a sadli sme si.

"No, tak čo máš s tým tvojím členkom?", spýtal sa Niall.

"Ale nič vážne, povedali že to je iba natiahnutá šlacha, takže nemám namáhať tú nohu", prehodil Louis.

"Ale bude sa ti to hodiť vo výpovedi proti tomu magorovi", dodal Harry.

"To hej. Zajtra má ísť na políciu vypovedať", zapojila sa El.

"Ale čo to bolo za chlapa? Prečo na teba len tak zaútočil?", nechápala Cath.

"Ja neviem, tiež tomu nerozumiem. Ešte sa to nikomu z nás nestalo",  Louis nad tým iba pokrútil hlavou.

"Ešte by som pochopil, keby to bola nejaká bláznivá fanúšička", hlesol Liam.

"Alebo novinár", doplnil Zayn.

"Ale novinári si toto nedovolia", dodala Pezz.

"To máš pravdu, tak potom to bol asi nejaký magor, ktorý nás nemá rád, alebo závidí Louisovi, ako hrá futbal", zasmial sa Zayn.

"Inak, bol si naozaj dobrý", postrapatila som ho po vlasoch, keďže som sedela vedľa neho.

"Hééééj, moje vlasy nie. Ale ďakujem", odtiahol mi ruku.

"Prepáč, ja to nejako odčiním", pozrela som sa na neho smutne a odkráčala som do chladničky. Vytiahla som z nej  mrkvy a očistila som ich. Prešla som späť do obývačky z mrkvou za chrbtom. Ostatný, ktorý sedeli oproti mne, Louisa a El sa začali smiať. Ja som si prisadla k Louimu a podala som mrkvu. Jemu sa rozžiarili oči a vytrhol mi mrkvy z ruky.

"Héj, nie obidve! Až tak som ťa nepostrapatila!", skríkla som a vytrhla som mu jednu mrkvu a schuti som si s nej odhryzla.  Zaškúlil na mňa. Ja som to ignorovala a  ďalej som prežúvala moju mrkvu.  Začali sme sa rozprávať o rôznych veciach.

"No aj aj vám chcem niečo povedať", zahlásila Cath. Všetci sme na ňu upreli pohľad a čakali, čo povie. 

"Chcem vám povedať, že sa sem sťahujem. Budem bývať iba dva bloky od tadiaľto", usmiala sa.

"Super, to je skvelé!", hovorila som. Zatiaľ čo mi Louis skoro odhryzol ruku.

"Bože Louis! Nestačila ti tvoja mrkva?!", pozrela som sa do ruky. Odhryzol mi celú mrkvu, a v ruke mi zostal iba kúsok, za ktorý som ju držala. On sa iba usmieval ako slniečko, a prežúval moju mrkvu. Znova som mu postrapatila vlasi. On ma začal štekliť a ja som ho ťahala za vlasi.

"Niéé, pusti ma!", kričala som po ňom.

"Áu, pusti mi tie vlasi!", kričal on po mne.

"Ty prvý!"

"Ty prvá!"

"Tak naraz!", navrhla som.

"Dobre, 3, 2, 1", odpočítal a pustili sme sa. Následne sme sa začali smiať.

"Ste ako malé deti", zasmial sa Liam.

"No dovoľ!", povedal Louis.

"Presne! Ak si dobre pamätám, tak takto sme sa prvý krát pobozkali", osočila som sa.

"Ja viem, ale to som ťa šteklil ja a nie Louis", našpúlil spodnú peru a sklonil hlavu. Ja som prešla k nemu a pobozkala som ho a ona sa usmial.

"Ale Louis nedostal toto! A ani nedostane" , povedala som.

"Teda možno", začala som sa smiať. On na mňa hodil zabijácky pohľad. Otočila som sa na Louisa a žmurkla som na ňho. On sa usmial a flirtovne nadvihol obočie. El sa na tom iba zasmiala. Vedela, že to robíme Liamovy naschvál. Zodvihla som sa od Liama a prešla som k Louisovi. Sadla som si na neho obkročmo a nahla som sa mu nad tvár. Potichu som zadržiavala smiech aj s Louisom. Nahol si tvár na jednu stranu a ja na druhú, aby to vyzeralo tak, že sa ideme pobozkať. Pomaly sme sa približovali a v tom ma od neho Liam vytrhol a vzal ma na ruky.

"She is mine!", zavrčal na Louisa a ostatný sa na tom iba zasmiali.  Vzal ma hore do izby a hodil ma na posteľ.  Zvalil sa na mňa a začal ma bozkávať. Ja som sa od neho odtiahla.

"Nemôžem, mám svoje dni", uškrnula som sa na neho a postavila som sa s posteli. Potiahla som ho a on sa smutne pozeral do zemi. Zišla som dole a Liam išiel za mnou.  Sadla som si naspäť k Louisovi. Liam prešiel do kuchyne.

"Čo si mu spravila?", pošepkal mi Louis.

"Chcel sa so mnou vyspať, ale povedala som mu že mám krámy. Ale nemám", začala som sa smiať. Louis sa tiež začal smiať ako blázon.

"Daj mi päť!", povedal a nastavil mi päsť. Buchla som mu do ruky a ostatný na nás pozerali ako na bláznov. S Louisom som si rozumela najviac ako s kamarátom. Obidvaja sme si radi robili srandu z ostatných. On bol moja krvná skupina. Boli sme ako najlepší kamaráti a súrodenci v jednom. Poznám ho oveľa kratšie ako Jakea a Elis, ale si s ním rozumiem lepšie ako s nimi. V tom prišiel Liam do kuchyni s pohárom džúsu. Keď sa na nás pozrel, začal sa smiať, lebo sme sa šúľali od smiechu po celom gauči, zatiaľ čo ostatný na nás nechápavo pozerali.

"Na čom sa oni smejú?", ukázal na nás prstrom.

"Nevieme, ale sú vtipný", začal sa smiať Harry. My s Louisom sme dostali ešte väčší záchvat smiechu. Obidvaja sme už plakali od smiechu. Keď sme sa ako tak ukludnili, sa nás znova spýtali, na čom sme sa smiali. Perrie bola celá rozmazaná, pretože dostala záchvat smiechu na nás. Odišla do kúpeľni sa upraviť. My sme im aj tak nepovedali na čom sme sa smiali. Ešte asi hodinu sme sa rozprávali a potom všetci postupne odchádzali. Ako posledný odišli Louis s El. Išli sme ich vyprevadiť a objali sme sa s nimi. Pri tom ako som objala El, som jej pošepkala, nech k nám prídu kedy chcú. Povedala že sa určite ozvú a niečo podnikneme.

Keď sme ich odprevadili, Liam išiel do obývačky. Ja som ho potiahla hore do izby, kde som ho začala bozkávať na krku a stiahla som mu tričko. Prechádzala som mu jazykom po tehličkách na bruchu až cez krk po ústa. Z bozkávania nás vyrušil Liam. Odtiahol sa a pozeral mi do očí.

"Nevravela si, že nemôžeš?", spýtal sa ma.

"Vravela, ale klamala som", zasmiala som sa a zahrizla som si do pery.

"Klamať sa nemá", pokrútil hlavou Liam a vyzliekol ma zo všetkého, čo som mala. Bozkával ma po celom tele a ďalej pokračoval vo svojej práci.

 Ráno som sa zobudila na zvonček pri dverách. Rýchlo som si obliekla nohavičky a podprsenku a natiahla som na seba Liamove tričko. Prehrabala som si vlasy a pretrela oči. Otvorila som dvere a hneď na mňa vyletela El, ktorá bola mimochodom dokonale oblečená. Mala na sebe šaty s bielim vrchom a kvietkovanou sukňou.

"Ahoj", objala ma.

"Ahoj, vyzeráš skvele", objatie som jej opätovala.

"Čo tu robíš tak skoro?", spýtala som sa jej.

„Veď si povedala, že môžem prísť, kedy chcem“, pozrela som sa na ňu, či to myslí naozaj vážne.

"Ale nie, robím si srandu. Louis išiel na tú políciu, a povedal mi, že mám ísť k tebe.A povedal mi, že sa máte pekne vyobliekať, ale nie tak oficiálne.", vysvetlila mi.

"Aha, tak poď ďalej“, ukázala som rukou nech vstúpi. Zaujímalo by ma, kam nás chce zobrať.

„A kam nás chce zobrať?“, spýtala so sa El, zatiaľ čo sme išli do kuchyne.

„Vážne netuším, práve preto som si obliekla to čo mám na sebe. Nie je to ani také formálne ale je to celkom pekné.“

„Celkom? Vyzeráš v tom ako bohyňa“, zasmiala som sa.

„A dáš si niečo?“, dodala som.

"Pohár džúsu. Ďakujem", povedala. Sadli sme si v kuchyni pri barový pult a rozprávali sme sa o typicky babských veciach. O oblečení a tak podobne.

"A čo ostatný neprídu?", zaujímalo ma.

"Nie. Perrie so Zaynom išli do Bradfordu, Niall s Cath do Írska a Harry s Lou si chcú urobiť romantický týždeň v Paríži", zasmiala sa. V tom prišiel dolu aj Liam.

"Ahojte", pozdravil sa nám.

"Liam, ty bežne chodíš takto v cudzom dome?", ukázala prstom na Liama v boxerkách.

„Prečo nie?“, odpovedal jej otázkou na otázku.

„Hádam ti robí zle pozerať sa na mňa?“, uškrnul sa nadvihol obočie .

„Práveže nie!“, zasmiala sa El aj s Liamom. Následne dopila pohár džúsu, ktorý som jej naliala.

„Héééj vy dvaja! Toto nemyslíte vážne“, Odula som sa. Oni sa len začali smiať. Liam mi dal pusu na líce a išiel sa hore prezliecť. S El sme sa ešte rozprávali o kadejakých blbostiach. Ja som si medzitým natrela chlieb s maslom a položila som naň pár koliesok šunky. Nakrájala som si paradajky a všetko poukladala na tanier.

„Dáš si niečo?“, spýtala som sa El.

„Nie, ďakujem. Už som raňajkovala.“

„Ani kávu alebo niečo na pitie?“ zdvihla som obočie.

„Tak si teda dám kávu“, odpovedala. Ja som nám urobila kávu a spravila som aj Liamovi. Sadla som si pri stôl a dojedala som raňajky. O pár sekúnd na to prišiel aj Liam.

„A ja mám kde raňajky?“, otočil sa na mňa.

„Sprav si čo chceš. Tam sú cereálie, mlieko je v chladničke, alebo si sprav čo chceš.“, postupne som ukazovala na poličky a chladničku. Vytiahol si cereálie a zalial ich mliekom. Počkal, kým sa mlieko vpilo do cereálií. Vytiahol si vidličku a začal ich jesť. Nechápem, ako to môže jesť také napité. Veď to je nechutné. V tom som si uvedomila, že myslím na to, prečo je napité cereálie a popri tom on ich je VIDLIČKOU! Fakt logika. Nevadí. Aj tak ho milujem. Pousmiala som sa nad mojimi myšlienkami.

„Čo sa usmievaš ako slniečko na hnoji?“, spýtala sa El a Liam na mňa okamžite pozrel.

„Nič, len som si na niečo spomenula.“ Liam sa nadvihol obočie a uškrnul sa. Určite si myslel, že myslím na včerajšiu noc. Teda, vlastne noc ani nebola. Pokrútila som nad ním hlavou a išla som sa prezliecť. El na sebe mala šaty, takže asi bolo vonku teplo. Zo skrini som si vytiahla svetlo ružové kvietkované šaty, rifľovú bundu a baleríny krémovej farby. Z vešiaka , kde som mala povešané kabelky - a nebolo ich málo (som tak trošku závislá na kabelkách, topánkach a oblečení)- som si zvesila hnedú kabelku cez plece.   

 Nahádzala som do nej mobil, kľúče a peňaženku. Vybrala som sa do kúpeľne, kde som sa namalovala, a nakulmovala som si vlasy. Trvalo mi to asi desať minút. Nový rekord. Zobrala som si lesk, hodila som ho do kabelky a zišla som dole do kuchyne. Sedela tam iba El.

„Kde je Liam?“, spýtala som sa.

„Išiel sa prezliecť, museli ste sa minúť. Inak toto si zo sebou stihla spraviť za 15 minút? Vyzeráš úžasne.“, ukázala prstom na mňa a môj outifit.

„Ďakujem. A áno, stihla“, zasmiala som sa.

„Wow“, bolo jediné čo zo seba dostala, na čom som sa zasmiala.

„Inak volal Loius, že každú chvíľu je tu“, postavili sme sa a chceli sme prejsť do obývačky ale zrazili sme sa s Liamom.

„Wow“, povedali sme všetci naraz. Začali sme sa smiať.

„Vyzeráš skvele“ , povedali sme všetci naraz. Znova. A znova smiech.

„Nie, ale naozaj vyzeráte úžasne.“ , pochválil nás.

„Aj ty“ , povedali sme mu. Naozaj vyzeral fantasticky. Mal na sebe úzke čierne nohavice, vysoké biele botasky, biele tričko a riflovú bundu. K tomu mal vyčesané vlasy dohora. S El sme na ňom skoro oči nechali. A ako som videla aj on na nás. Raz pozeral na jednu a raz na druhú.  

Chvíľu sme tam na seba pozerali a smiali sme sa.

„Fajn, stačilo by.“, zasmiala som sa.

„Pozrieme si niečo, kým príde Loius?“, navrhla El. V tom zazvonil zvonček.

„Myslím že už nemusíme.“  Išla som teda otvoriť dvere. Hneď ako som ich otvorila, oslepil ma blesk fotoaparátu. Ten, kto spôsobil, že nevidím sa strašne začal smiať. Louis. Jeho smiech spoznám na kilometer!

„Tomlinson!“, skríkla som, no on sa začal ešte viac smiať.

„Naozaj smiešne!“, skríkla som po ňom keď som už videla.

„To teda je. Pozri sa sama“, povedal zo smiechom mi ukázal fotoaparát. Fajn, bolo to smiešne. Mala som tam fakt divný výraz. Začala som sa aj ja smiať. Keď som sa upokojila, pozrela som sa na Louisa. Mal na sebe čierne nohavice a sivé roztrhané tričko, uviazané na uzol na ľavej strane. On nevyzeral tak skvele ako mi ostatný. Dobre. Robím si srandu. Mal na sebe vyhnuté rifle, biele tričko, biele botasky a nemal ponožky!

 

Vošli sme do obývačky a Louis si odtiahol hneď Liama do kuchyni. Ja s El sme sa usadili na gauč a zapli sme si telku. El mi vytrhla ovládač z ruky a prepla na kanál s nejakými modelkami, ktoré tam predvádzali najnovšie trendy. Jedna modelka mala na sebe krásne tričko. Nebola to taká módna prehliadka so šatami, ale normálnym oblečením. Po chvíli sa dotrepali aj chalani.

“Louis? A kam to vlastne ideme?”, spýtala som sa ho.