Just moment - Epilóg

"Takže baby, toto je posledná časť. Posledné vety príbehu. Dúfam, že tie - ktoré ste ho čítali - sa vám páčil, a poprosím, aby ste dali komentár, že ste ho čítali. Samozrejme, že keď sa vám nebude chcieť, tak ho tam nedáte, aleja to potrebujem vedieť len kvôli tomu, či mám začať písať niečo nové  Dúfam že sa bude páčiť menší zvrat! "

Lucka

Na pohrebe bolo veľa ľudí, rodiny, priateľov, directioneriek. Všetci plakali, nariekali, alebo tam iba stáli. Práve naše truhly spúšťali do hlbokej jamy, keď....

Zobudila som sa celá spotená. Panebože! To bol hrozný sen. Neprežila by som, keby niekto z nás umrel. Počkať, niečo tu nesedí. Rozotrela som si uslzené oči a porozhliadala sa po okolí. Na strope bola jednoduchá modrá farba. Biele skrine, veľká lampa, stolík s notebookom a bodrel. Veľa plagátov na stene, hlavne One direction. Toto je divné. Moja detská izba. Toto je naozaj čudné. Prešla som dole po schodoch v našom dome. Tam kde som bývala s mamou a otcom. Keď som prišla do kuchyne na chladničke bol ružový lístoček. Odlepila som ho a prečítala som si odkaz.

Just moment 27

Z pohľadu Liama

„Mami, mami! Pozri, ocko prišiel!“ Kričala malá Darcy, keď sme sa s Harrym objavili vo dverách. Harry išiel za Darcy, zatiaľ čo ja som hľadal môjho anjela. Zrazu ma niekto chytil za nohu. Otočil som sa a zbadal som dve najkrajšie osoby na svete. Vzal som si Miu na ruky a tá mi na oplátku vlepila pusu na líce.

„Chýbali ste mi!“ Prehovoril som, zatiaľ čo sa na mne malá hmýrila. Jemne som si ju pritiahol k telu a ona ma objala okolo krku. Dal som jej pusu na hlavu a pustil ju na zem.

„Bež sa hrať s Darcy.“ Povedal anjelský hlas. Prešiel som k nej a silno ju objal. Objatie mi opätovala a ja som ju vášnivo a zároveň jemne pobozkal.

„Milujem ťa!“

„Aj ja teba. Viac. Chýbali ste nám.“ Usmiala sa na mňa a ťahala na gauč. Po pár minútach k nám pribudli aj Lou a Harry. Postavil som sa a podišiel k Lou.

„No tak, daj mi ju nech si ju povarujem,“ naťahoval som ruky k malej Bo. Lou mi ju podala a ja som si ju vzal. Bola to celý Harry. Mala jeho oči, nos, ústa a dokonca aj jamky v lícach. Po chvíli začala plakať a Lou s ňou odišla na poschodie.

Z pohľadu Ann

Bola som šťastná, keď som počula, že dvere sa otvárajú. Vedela som že sa vrátili. Predsa len pol roka je pol roka. Chýbali nám. Aj keď sme ich boli navštevovať, alebo prišli domov na tri dni, chýbali nám. S Lou sme to však zvládli.

„Mami, poďme za ockom,“ ťahala ma Mia za Liamom. Bolo to roztomilé, ako ju držal na rukách. Skoro mi vyhŕkli slzy. Rýchlo som zažmurkala očami, aby som sa nerozplakala. Potom som Miu poslala, nech sa hrá s Darcy. Oni dve si hrozne rozumeli. Možno to bude aj tým, že sa narodili v ten istý deň. Dnes bol 5. September, čo znamenalo, že zajtra majú narodeniny.

# 6.9.2013 (flashback)

Bolo sobotné ráno, a ja som sa znova zobudila na plný mechúr. Vstala som a išla na záchod. Keď som vyšla z kúpeľni, pocítila som silný tlak. Musela som sa oprieť o za predýchať to. Keď kŕče prestali, zacítila som ako mi niečo tieklo po nohe.

„Do riti!“ Zakričala som a Liam sa strhol.

„Čo sa stalo láska?“ Spýtal sa ospalo. Nič zlatko, pokojne spi, len mi odtiekla plodová voda...

„Odtiekla mi....plodová voda,“ hovorila som cez zaťaté zuby, zatiaľ čo moje kŕče sa zvyšovali.

„Čoo?!“ Vyletel Liam z postele a utekal ku mne.

„Fajn, chce to pokoj, dýchaj... Bože čo teraz?“ Panikáril, a keby som nemala tak silné bolesti, asi by som sa schuti zasmiala.

„Bože, Liam! Ja som tú tá ktorá by mala panikáriť! Tak sa vzchop a niekomu zavolaj.“

„Fajn, zavolám Harrymu. On jediný bude vedieť čo v tejto situácií.“ Chystal sa vytočiť jeho číslo, no on ho predbehol.

„Čo ona rodí?“ Povedal Liam.

„Čo? Kto ona? Ja rodííííím,“ kričala som v návale ďalšej bolesti.

„Lou, tiež dostala kontrakcie. Harry, zastav sa aj u nás, vezmeš nás do nemocnici.“ Povedal, priam mu nakázal Liam a zložil.

„Bože, dobre zvládneme to! Musíme sa dostať dole,“ povedal a podoprel ma. Keď sme boli pred domom, akurát Harry prišiel a mi sme nastúpili. Bola to bláznivá cesta do nemocnice. Liam s Harrym stresovali a ja s Lou sme sa vzadu prekrikovali. Keď sme zastali pred nemocnicou, chalani nám pomohli vystúpiť a vleteli sme do nemocnice. Chalani naraz skríkli: „Pomôžte nám, oni rodia!“ Hneď k nám pribehli sestričky a vzali nás na pôrodnú sálu. Trvala som na tom, aby bol Liam pri pôrode. Bude musieť znášať tú bolesť so mnou. Celý pôrod som mu drvila ruku a kričala. Keď doktor oznámil, že máme dcéru, Liam odpadol. Typický chlap, nič nevydrží. A potom prišiel ten najkrajší moment v mojom živote. Podali mi do rúk malého anjelika, zabaleného v ružovej dečke. Bolo to niečo neuveriteľné, keď som mohla v rukách držať výplod lásky mňa a Liama. Malého človiečika, ktorého som pod srdcom nosila takmer deväť mesiacov. Keď ma previezli na izbu, prišiel aj Liam. Spoločne ako šťastná rodinka sme sedeli na posteli a hľadeli na to najkrajšie v našom živote –Miu. # (koniec flashbacku)

„Mami, porozprávaj mi ako ste sa spoznali s ockom.“ Vrátila ma do reality malá Mia.

„Keď prídeme domov, zlatko.“

„Myslím, že by sme mali ísť,“ skočil do debaty Liam a usmial sa.

6.9.2015

Práve dnes, má malá Mia a Darcy narodeniny. Práve sme sedeli v lietadle a sledovala som, ako sa Mia mrví na sedačke. Leteli sme do Paríža. Na druhej strane sedel Liam a držal ma za ruku. Usmiala som sa na neho a on mi úsmev opätoval.

„Ako ste sa vlastne mali na tom turné?“

„Priam fantasticky. Stále sa čudujem, že nestrácaj fanúšikov, aj po toľkých rokoch. Naozaj sme si to s chalanmi užili. No nebavme sa už o tom. Teraz pekne oslávime narodeniny tých malých anjelov.

„A čo ste im vlastne kúpili na narodeniny?“ Zapojil sa do debaty Harry.

„To sa dozvieš až v Paríži.“ Odul spodnú peru a otočil sa na Lou. Tá mu capla po čele a ďalej venovala pohľad Lou a Darcy.“

Ďalšiu hodinu cesty som strávila pozorovaní ľudí v lietadle. Zdalo sa mi všetko také, zvláštne. No nedávala som tomu nejaký zmysel. Od rána som mala čudný pocit, no dúfala som, že to je stres. Mala som strašné nutkanie si zobrať Miu na kolená. Tak sa aj stalo.

„Poď ku mne láska,“ povedala som Mii. Ona sa  postavila zo sedadla a ja som si ju vyhupla na kolená.

„Mami, chce sa mi ísť na záchod,“ povedala a už sme boli na polceste.

# Flashback

„Pozri sa, ako sladko spí,“ povedala som Liamovi, skláňajúc sa nad postieľkou.

„Je rozkošná. Proste celá mamina,“ odpovedal mi.

„Alebo skôr celý ocino,“ pobozkala som ho. Na oplátku si ma prehodil cez rameno, pričom som zvýskla, ale následne som stíchla, pretože malá spala. Utekal so mnou dole po schodoch až von na záhradu. Tam so mnou skočil do bazéna. Voda sa mi dostala hádam aj tam, kde by voda byť nemala.

„Liam, zabijem ťa!“ Skríkla som na neho po vynorení.  On sa na mne náramne smial. No mne do smiechu nebolo. Bol január a on nás zhodil do bazéna. Blázon. Vyšla som z bazéna a zamierila som si to rovno do našej izby. Tam som  sa vyzliekla a utrela do suchého uteráku.

„No tak, zlato. Hádam sa na mňa nehneváš,“ vstúpil Liam do izby.

„Ale áno miláčik. Uhádol si! Hnevám,“ prešla som k oknu.  On ku mne prešiel a objal ma zozadu.

„Prepáč mi..,“ zašepkal mi do ucha a následne zaklonila hlavu, čo mu umožnilo dostať sa mi na krk. Pobozkal ma na spánok, jemne ma uhryzol do ušného lalôčiku a ďalej ma bozkával na krk. Tam sa zastavil a urobil menšie fliačiky. Pokračoval nižšie a

......# Koniec flashbacku.

„Čo sa tak usmievaš?“ Chytil ma Liam za ruku.

„Nič, len tak som si na niečo spomenula,“ zasmiala som sa. On mi vlepil pusu na líce.

„Aj ja chcem,“ ozvala sa Mia.

„Samozrejme že aj ty dostaneš princezná..,“ zobral si ju na kolená a začal ju pusinkovať. Mia sa smiala ako šialená. Milujem ich.

                     *                                     *                                   *

V Paríži práve panovalo „skvelé“ počasie. Veľké dažďové kvapky dopadali na presklenenú strechu. Obloha bola šedá, takmer sa sfarbovala do čierna. Z každej strany sa ozývalo hrmenie. Cez presklenenú strechu do letiskovej haly prechádzalo svetlo, ktoré odrážalo práve hrajúce sa blesky na oblohe. Vyšli sme pred budovu letiska a stopli si taxi. Batožinu sme strčili do kufra a nasadli sme. Taxikár nás viedol do nášho hotela. Prešli sme popri Eifellovej veži a ďalej až na kraj mesta. Obzrela som sa dozadu. Za nami išiel Harry, Lou, Lux a Darcy. Než som stihla otočiť hlavu, ucítila som silný náraz.....Znova.

                 *                                       *                                     *

Veľa ľudí si myslí, že smrť je niečo hrozná. Popri tom je to iba veľká spomienka na niekoho, koho sme milovali. Smrť nie je zlá pre tých, ktorý zomreli, ale pre tých, ktorí nás mali radi. Myslím si, že nám bolo súdené umrieť práve v taxíku, ako pred štyrmi rokmi. Osud.

Just moment 26

Z pohľadu Liama

Počul som jemné šepkanie okolo mňa, no tie hlasy som nemohol nikam zaradiť a navyše ma hrozne bolela hlava. S námahou som otvoril oči, ktoré som vzápätí aj zavrel, pretože do nich vrazilo silné svetlo. Ten smrad, svetlá, neznáma posteľ. Nemocnica. Z určitého dôvodu, som si nevedel spomenúť, prečo som tu. Pomaly a opatrne som otvoril oči. Predo mnou sa skláňala veľká kučeravá hlava a vedľa nej človek v bielom plášti. Predpokladám, doktor.

„Dobrý deň. Som doktor Lewis. Musím vám položiť pár otázok. Môžeme začať?“ spýtal sa doktor. Ja som len prikývol na znak súhlasu.

„Takže po prvé, aké je vaše meno?“ Pravdivo som mu odpovedal, na otázky ktoré mi pokladal. Samé zbytočnosti. Nepovažoval som to za niečo dôležité.

„Tak a teraz prejdeme k tej nehode. Ako sa to stalo?“ Počkať, čo povedal? Nehode? Aká  nehoda? O čom to hovorí?

„Prepáčte, ale asi vám nerozumiem,“ pokrútil som hlavu.

„Takže si na to nespomínate?“ Uistil sa doktor.

„Nie, netuším, o čom hovoríte.“

„Tak tomu necháme čas. Prídem vás pozrieť zajtra. Hlavne sa nesnažte na niečo si spomenúť. Nechajte tomu voľný priestor,“ dohovoril a odišiel. Svoj pohľad som upriamil na neznámeho chlapca v mojej izbe. Bol vysoký, mal prenikavo smaragdové oči a kučeravé vlasy. Nechápavo som na neho hľadel, až kým si to nevšimol.

„Čo tak na mňa pozeráš. Nechci mi povedať, že si nepamätáš ani na mňa,“ zasmial sa, no mne to veľmi vtipné nepripadalo. Naozaj som nevedel kto to je. V podstate som vedel všetko ohľadom mňa ale na nikoho iného som si nepamätal. Ani na rodinu, kamarátov – predpokladám, že on je jeden z nich – a ani na priateľku. Ak nejakú mám. Chlapec v bielom tričku, na mňa upriamil zrak a vážne sa na mňa pozrel. Chvíľu na mňa hľadel, potom pokrčil nosom, zamračil sa a pokrútil hlavou.

„Liam, si mi ako brat, to nemôžeš myslieť, že si na mňa nepamätáš,“ rozhadzoval rukami a zatínal päste. Potom som iba pokrútil hlavou a jednoducho odvetil „Prepáč..“ Po chvíli päste uvoľnil, pozrel sa na mňa zdrvujúcim pohľadom.

„Prisahám, že ten čo vám toto urobil, za to zaplatí,“ pokýval hlavou a zadíval sa na svoje topánky. Pozeral som sa na neho a zazrel, ako mu kvapka slzy dopadla na čierne topánky.

„Ako to myslíš, že vám?“

„Predsa tebe a Annie. Samozrejme aj taxikárovi.“ Jemne si postrapatil vlasy a utrel si svoje uplakané oči.

Heart attack 20

Po škole som zamierila rovno na zastávku, kde som si musela chvíľu počkať na autobus.

Tá chvíľa sa mi zdala byť nekonečná. Nevedela som sa dočkať, kedy prídem domov a poriadne sa najem a oddýchnem si. Nejak ma to tu dnes vyčerpalo.

Keď už konečne došiel, nastúpila som. Sadla som si na voľné miesto. Počas jazdy som sledovala okolie cez okno. Tak ako vždy.

Cesta ako naschvál trvala hádam celú večnosť. A to len preto, že sa tak teším domov.

Doma som bola za pár minút. Teraz som sa nezdržiavala nikde a len išla rovno.

Odomkla som si dvere a vošla do bytu.

„Ahoj, Suzi. Som už doma,“ zakričala som a vyzula si topánky. Z kuchyne som započula hlasy, tak som išla rovno tam.

Just moment 25

Vybral som sa do postele. Elis s Jayom sa ešte chvíľu rozprávali a potom som počul iba buchnutie dverí. Ja som si vyzliekol veci a iba v boxerkách som vliezol do mäkkej postele. Snažil som sa zaspať, no namiesto toho, som sa stále iba prehadzoval zo strany na stranu. Stále som myslel na to, čo sa zajtra stane. Či ma Ann vôbec vypočuje a v neposlednom rade, ako to dopadne. Tak som sa vybral do kuchyne po pohár vody. Dole som stretol Jaya.

„Čo, ani ty nevieš zaspať?“ Spýtal sa s úsmevom.

„Čo myslíš? A ty čo nespíš?“ Zo skrinky som si vybral pohár a nalial som si do neho minerálku.

„Stále myslím na Elis. Neviem, ako to mám zobrať. Neviem či sme spolu, alebo nie,“ podoprel si rukou hlavu a oprel sa o stôl.

„Ľúbiš ju?“ Odpil som si s pohára.

„Ja neviem. Mám ju rád viac, ako kamarátku.“

„Daj tomu čas,“ žmurkol som na neho, „..ver mi, viem o čom hovorím. Elis sa podľa mňa iba bojí.  Naposledy totižto tiež chodila s jej najlepším kamarátom a nedopadlo to nejako dobre. Myslím si, že aj keď to nedala najavo, dosť ju to zobralo. Elis je fajn baba, tak si to nepokaz,“ potľapkal som ho po pleci, opláchol som pohár a odložil som ho späť do hornej skrinky.

„Pouvažuj nad tým. Dobrú noc.“

„Pouvažujem, ďakujem. Aj tebe. Dobre sa vyspi. Zajtra ťa tiež čaká dôležitý deň.“ Hlesol a ostal sedieť na mieste.

Just moment 24

Z pohľadu Jaya

Prešli necelé dva týždne, čo sa poznám s Ann a Elis. Musím povedať, že Ann je super kamarátka. No a Elis, tú beriem možno ako niečo viac. Dosť sme sa spriatelili za ten čas. Ann je niečo, ako najlepšia priateľka. Vie o nej všetko a dá sa povedať, že aj ona o mne. Až na jednu dosť dôležitú vec, ktorú jej tak či tak, časom poviem. A ako jej priateľ, som si  všimol, že ju stále niečo trápi, a ja som vedel, že za tím stojí jediná vec, teda skôr osoba – Liam. Naposledy sme sa s ňou rozprávali o Liamovi. Je na nej vidno, že ho naozaj stále ľúbi.  A ja som sa rozhodol, že jej pomôžem. Na internete som pohľadal rôzne články, o údajnom „romániku Liama Payna“.  Pod jedným článkom bol pridaný súbor, ktorý som si stiahol. Keď som ho otvoril som zistil, že to bolo niečo ako súdny rozsudok o tom, že to je podvrh a klamstvo.  Tak toto určite Ann nevidela. Bolo tam písané, že to dievča sa na neho lepilo, pretože si ich najal ich – teraz už bývalý  manažment.  Vraj sa dozvedeli o Liamovom vzťahu s Ann a snažili sa ich rozdeliť; čo sa im aj podarilo. Dokument som si vtlačil a zavolal som Elis. Tá klopala už po pár minútach. Keď som otvoril, bola celá zadychčaná.

„Prečo si taká udychčaná ?“

„Vrav – vravel si, že sa mám ponáhľať.“ Povedala pomedzi nádychy a ja som sa na nej zasmial. Pustil som ju dnu, a porozprával som jej všetko, čo som našiel na internete a podal som jej vytlačený dokument.

„Takže ty sa postaráš o Ann, a ja o Liama. Dohodnuté?“ Navrhol som jej.

„Fajn, Ann po tomto určite zmení  názor na túto vec. Ale prosím ťa, ty nebuď naivný. Ako by si sa ty dostal k Liamovi ?“ Zasmiala  sa.

„No myslím si, že by si o mne niečo mala vedieť...“

Just Moment 23

Aj keď som Ann poznal, nemohol som im dovoliť, aby z nej urobili to, čo so mnou. Vtedy som potreboval niekoho blízkeho, no nemal som ho. A jej nemôžem dovoliť, aby skončila ako ja.

Vyšiel som hore do izby, kde Ann pokojne odfukovala. Zobral som si veci na spanie, teda iba boxerky, a odišiel som do sprchy.  Keď som sa osprchoval, obliekol som sa a vliezol do postele na opačnú stranu ako Ann. Tá sa pár krát pohmýrila a hlavu si položila na moju hruď. Nečakal som to, a tak som sa trochu zľakol.  Ruky som si dal nad hlavu, na bok, no nebolo to vôbec pohodlné a tak som ju nakoniec objal. Tak sme obidvaja zaspali.

S pohľadu Ann

Ráno som sa zobudila s neznámou vôňou pod nosom. Keď som otvorila oči, skoro som zinfarktovala. Ležala som na Jayovi, ktorý bol iba v boxerkách, ako som si všimla... No ja som bola oblečená, takže sa nič nestalo. Dúfam. Po asi piatich minútach sa zobudil aj Jay.

„Dobré ráno,“ usmial sa a postavil sa s postele. Takže som mala dokonalý výhľad na jeho telo. Och..

„Vieš, že som ešte nikoho nevidela tak rýchlo vstať s postele?“

„No, sila zvyku.“ Vysvetlil mi, popri tom, ako si obliekal tepláky a tričko.

„Tak to mi musíš vysvetliť, aj to, s kade poznáš Arri a Toma.“

„To je nadlho, poviem ti to až po raňajkách....,“ zasekol sa.

„Čo je ?“

„Vieš, ja vlastne nemám nič nakúpené.“ Mykol plecami.

„To nevadí, tak sa pôjdeme najesť ku mne. Elis aj tak nebude doma, alebo bude ešte spať.“

„Kto?!“

Just moment 22

Neprešli ani dva týždne, aj ja som pomaly, ale isto upadala do depresií. Elis si to všimla, no odmietla som s ňou o tom hovoriť. Snažila som sa, veľmi som sa snažila na neho zabudnúť, no nešlo to. A bola som si vedomá, že zato môžem aj ja. Nenechala som si to vysvetliť a bola som tvrdohlavá. Ale nechcem to vrátiť späť. Bolo to moje rozhodnutie a to nezmením. Svoj žiaľ zapíjam alkoholom, alebo fajčím. Priznám sa, že za posledné dva týždne som bola opitá asi polovicu s toho. Dá sa povedať, že pijem vždy, keď mám voľno. A ako prvý adept na opíjanie sa, bola ako inak – Arri.

Z ležania na gauči a prepínania programov ma vyrušil môj zvoniaci mobil. Siahla som poň a priala som hovor.

„Ahoj Ann, tak čo dnes podnikneme ?“ Ozval sa trocha piskľaví hlas.

„Arri, ani nevieš, aká som rada, že si zavolala. Keď ostanem doma o hodinu dlhšie, asi spácham samovraždu!“  Rýchlo som chrlila do telefónu slová.

„Takže o hodinku v parku?“

„Jasné, takže sa idem pripraviť,“ povedala som a zložila hovor. Vybehla som po schodoch hore a vošla do mojej izby – mimochodom pekne neupratanej.  Roztvorila som dvere do šatníka a vstúpila som dnu.  Vonku občas zasvietilo slnko spoza šedých oblakov. Vytiahla som si úzke rifle, ktoré boli na kraji vykrojené a spájali sa mašličkami. K tomu som zvolila čisto čierne tričko a biele Conversy.  V kúpeľni som sa jemne nalíčila a vlasy som si vyčesala do drdola. Načmárala som odkaz pre Elis na ružový papierik, ktorý som nalepila na chladničku. Pozrela som sa na hodinky, ktoré ukazovali pól šiestej.

Just moment 21

„Vážení cestujúci letu do Cambridgu, dostavte sa pri východ číslo 4.“ Ozval sa príjemný hlas, ktorý ohlasoval náš let. Zobrali sme si veci a vybrali sa na stanovené miesto. Ani sme sa nenazdali a sedeli sme v lietadle. Sadla som si vedľa okna a Elis sedela vedľa mňa. Po ohlásení letušky sme sa všetci pripútali. Ja som si vytiahla mobil, strčila som si sluchadká do uší a nevnímala som okolie. Posledný krát som sa pozrela s lietadla na Londýn a odvrátila som zrak. Zavrela som si oči a započúvala som sa do hudby. Pri pesničke Mika – Rain som sa pousmiala. Spomenula som si, ako sme na našej „party“ na chate tancovali a hrali sme sa na lietadielka. Ako inak, úsmev vystriedali slzy. Prečo je také ťažké na to zabudnúť?

Prešli necelé dve hodiny a už sme stáli s kuframi pred letiskom v Cambridge. Zastavili sme si taxík. Taxikár nám pomohol s kuframi a nasadli sme.

„Kam to bude slečny?“ Spýtal sa taxikár.

„Park Parade 18 prosím.“

„Samozrejme.“ Odvetil a venoval sa šoférovaniu. O pol hodinku sme stáli pred krásnym domom. Teda bola to skromná ulička s rovnakými spojenými domami.

Vystúpili sme aj s kuframi a zazvonili sme na zvonček. Otvorila nám milá pani. Mohla mať tak okolo 40.

„Dobrý, ja som Annie Stywensová a toto je moja kamarátka Elis. Predvčerom sme spolu volali.“

„Samozrejme, rada vás spoznávam poďte ďalej, iba na vás som čakala.“ Povedala a pozvala nás dnu. Prezreli sme si spoločne celý dom. Bol krásny a bolo v ňom veľa svetla, vďaka veľkým oknám. Z menšej chodby sme prešli rovno do Obývačky spojenou s jedálňou a kuchyňou. Na poschodí boli štyri priestranné izby a každá z nich mala vlastnú kúpeľňu a šatník. Skvelé.

„Tak, dúfam že sa vám tu páči.“

Just Moment 20

Z pohľadu Liama

Hneď ako som sa dozvedel, že  Paul vybavil pre mňa tú show, som sa potešil. Ráno som vstal, obliekol som sa a pripravil. Ani nie o pol hodinku pre mňa prišiel Paul. Odviezol ma do toho štúdia a odišiel preč. Povedal mi nech sa držím a to bolo všetko. Po pár minútach za mnou prišla maskérka, že sa mám pripraviť.

„O päť minút začíname.“ Začul som neznámi hlas. Posadil som sa na vopred pripravenú sedačku a čakal. Bol tu hrozný chaos. Každý okolo pobehoval, akoby mal nastať koniec sveta a všetci boli nervózny. Režisér začal odpočítavať sekundy až sme sa ocitli v živom vysielaní. Ja som len dúfal, že to Ann uvidí. Manažéri nevedeli o tom, že som tu, čo pre mňa bolo dobre. Paul mi sľúbil, že keby sa ho niečo pýtali povie, že o ničom nevie. Je to fajn chlapík. Niekedy si myslím, že je skôr taký náš nevlastný otec.

„Začíname.“ Naznačil režisér perami.

Heart attack 19

Takže sa hlásim po sto rokoch znova, ale tentoraz s novou časťou k poviedke Heart attack. Tak škaredo som to ukončila v ten osemnástej časti, tak to skúsim aspoň trocha napraviť.

Pozn. : a na univerzite Middlesex sa myslím nenosia uniformy, no aspoň čo som si všimla podľa obrázkoch. U mňa v poviedku ich majú, a keď som ich tam dala tak som to nechcela už meniť, pretože by som musela aj kúsok deja zmeniť. 

Dúfam, že sa vám bude časť páčiť... Komentáre potešia :D

            Od toho dňa, keď som sa napokon rozhodla, že nič nebudem mať s Niallom a ani s Harrym prebehli približne dva mesiace. Počas týždňa ako bola v Londýne Katy sme si užili kopec zábavy. Chcela poznať chalanov, ale kvôli mne zmenila názor. Z jednej strany som bola rada, ale z tej druhej ani nie. Žerie ma svedomie z toho, čo sok urobila a hlavne kvôli nej. Chcela sa s nimi spoznať, no kvôli mne nemá šanca. Musím jej to v blízkej budúcnosti vynahradiť.

           

Just moment 19

„Na toto.“ Povedal Louis a hodil mi nejaké noviny. Otvoril som ich a listoval som v nich až kým som to nenašiel. Boli tam moje fotky s nejakým dievčaťom a vyzeralo to, akoby sme sa bozkávali. A v tom mi to doplo. Včera keď som bol u Eda na oslave, stále za mnou chodilo jedno dievča a potom keď som odchádzal sa na mňa začala lepiť. No ja som sa s ňou nebozkával, maximálne sme sa objali, aj to nie dobrovoľne.  Potom som sa jej spýtal, prečo to robí a povedala mi že má zato zaplatená. Vážne ma to dostalo. Nevedel som, či mi vravela pravdu alebo klamala. Vyzerala tak úprimne. Myslím , že na tom niečo bude. Niekto v tom má určite prsty. A mám aj podozrenie, ale nemôžem im nič kým sa sami neprezradia. Ani sa nečudujem, že mi Ann tak vynadala. Zlomilo jej to srdce. Tí odporní novinári. Ale o tej party nevedel nikto iba tí čo na ňu boli pozvaní a samozrejme SBS-kári ktorí nás tam doviezli. Vraj pre našu bezpečnosť. Moje podozrenie sa týmto vlastne potvrdzuje.

„Do riti!“ Vykríkol som a hodil noviny o gauč. Prešiel som si rukami po tvári a prehrabol som si vlasy. Niall si zobral noviny a prečítal si čo tam bolo napísané. Potom zdvihol pohľad na mňa a otvoril ústa do tvaru „o“.  Myslím, že čakal vysvetlenie. A nie len on ale všetci. Tak som im povedal všetko, čo sa stalo na tej oslave a čo mi povedala Ann. Oni ma poslušne počúvali a po mojom dlhom rozprávaní sa každý z nás zamyslel. Potom sme sa na seba pozreli a bolo vidno , že si o tom všetci myslíme to isté.

„Manažment!“ vykríkli sme naraz. Poznáme sa tak dokonale.

„Áno, iba oni v tom môžu mať prsty. Kto iný by do toho vŕtal?“ Povedal Zayn.

„Ale odkiaľ sa to dozvedeli?“  spýtal sa Louis.