"Takže baby, toto je posledná časť.
Posledné vety príbehu. Dúfam, že tie - ktoré ste ho čítali - sa vám páčil, a
poprosím, aby ste dali komentár, že ste ho čítali. Samozrejme, že keď sa vám
nebude chcieť, tak ho tam nedáte, aleja to potrebujem vedieť len kvôli tomu, či
mám začať písať niečo nové Dúfam že sa bude páčiť menší zvrat! "
Lucka
Na pohrebe bolo veľa ľudí, rodiny,
priateľov, directioneriek. Všetci plakali, nariekali, alebo tam iba stáli.
Práve naše truhly spúšťali do hlbokej jamy, keď....
Zobudila som sa celá spotená. Panebože!
To bol hrozný sen. Neprežila by som, keby niekto z nás umrel. Počkať,
niečo tu nesedí. Rozotrela som si uslzené oči a porozhliadala sa po okolí.
Na strope bola jednoduchá modrá farba. Biele skrine, veľká lampa, stolík
s notebookom a bodrel. Veľa plagátov na stene, hlavne One direction.
Toto je divné. Moja detská izba. Toto je naozaj čudné. Prešla som dole po
schodoch v našom dome. Tam kde som bývala s mamou a otcom. Keď
som prišla do kuchyne na chladničke bol ružový lístoček. Odlepila som ho
a prečítala som si odkaz.
„Ahoj Ann. Prepáč, ale nechcela som ťa
budiť. Musela som nutne odísť do NY, kvôli práci a za otcom. Nebudem tu
asi týždeň. Maj sa, peniaze som ti nechala tam, kde zvyčajne. Ľúbim ťa, mama.“
Po prečítaní odkazu mi to všetko začalo dochádzať. Všetko, úplne všetko to bol
sen. Žiadny Liam, žiadny Jay, žiadna Arri. Proste nič! Všetko do bodky to bol
sen. S tohto som sa spamätávala asi dve hodiny. Pozrela som sa na hodiny,
ktoré ukazovali pol dvanástej. Najlepší čas pripraviť Elisinu party.
Keď bolo všetko na mieste, prišli prvý
hostia. Po asi pol hodinke prišli všetci a tak som zavolala Jakeovi, aby
Elis doviezol. Po ich príchode všetci zakričali všetko najlepšie, zaspievali
a dali darčeky. Keď odbilo osem hodín, rozhodla som sa, že sa pôjdem
prejsť. Najskôr som však išla za Elis.
„Elis, musím ti niečo povedať. Je to
naozaj bláznivé....,“ rozhovorila som jej celý môj sen a ona ma počúvala
s nadvihnutým obočím.
„Viem, je to dosť uletené..,“ povedala
som po chvíli.
„Dosť?! Ann, toto je najuletenejšia vec,
akú som počula!“ Zasmiala sa.
„Ja viem, ale naozaj to bolo, také
živé...,“ priznala som. Určite by sa mi to páčilo. Teda až na tie havárie
a smrť.
„Myslím si, že čím skôr musíme ísť na
ich koncert, lebo sa zblázniš!“
„Dobre,“ usmiala som sa, „..ale ja už
pôjdem,“ povedala som.
„Fajn, ale ešte ti musím, teda musíme
niečo povedať,“ pritiahla k sebe práve okoloidúceho Jakea.
„Vlastne áno,“ poškrabal sa na zátylku,
„mi spolu chodíme.“
„Čo?!“ Vyvalila som na nich oči. „To ste
mi kedy chceli povedať?!“
„Práve teraz,“ zasmiali sa.
„Fajn, potrebujem to predýchať, Ahojte.“
Rozlúčila som sa s nimi a vyšla zo Starbucksu. Toto bol náročný deň. Potrebovala som to
rozdýchať. Najskôr sen, potom toto. Viem čo potrebujem. Poriadne sa opiť! Aha..
tak to radšej nie, skončím ako v tom sne. Tak aspoň sa niekde zabavím.
Prechádzala som sa večernými ulicami Londýna, až kým som neprišla tam, kam som
chcela. Funky Budha. Bolo to dnes nadmieru prepchané. A ešte tie trinásť ročné
deti pred podnikom. Akoby ich sem aj pustili. Pokrútila som nad tým hlavou
a hľadala si miesto v bare. No nikde nebolo voľné miesto, tak som sa
vybrala ku baru, kde boli voľné dve stoličky. Na jednu som si sadla
a objednala mojito. Onedlho si ku mne niekto prisadol, no ani som sa na
neho nepozrela. Sedela som so sklonenou
hlavou.
„Čo tu robí taká kočka sama?“ Sledovala
som jeho ruku, ako sa blíži k môjmu stehnu.
„Ani na to nemysli. Vypadni.“ Povedala
som mu a odstrčil som mu ruku. On na mňa nechápavo pozeral ale potom
odišiel. Objednala som si ďalšie mojito. Potiahla som tekutinu cez slamku
a v ústach sa mi roztiekla príjemná studená chuť. Po ani nie piatich
minútach si ku mne niekto prisadol.
„Dúfam, že tu je voľné,“ povedal
unavene.
„Iste, nálada pod psa čo?“ Spýtala som
sa otrávene.
„Mhm,“ objednal si mojito –
nealkoholické – a napil sa. „.. asi u obidvoch,“ zasmial sa.
„Vyzerá to tak,“ zasmiala som sa aj ja.
„Tak, čo na nič deň?“
„Skôr celý život. A ty?“ Povedal
naozaj úprimne.
„Skôr noc. Ale aj deň. Neviem, proste
som sa tak zobudila.“
„To poznám, ale hádam sa cez to
prenesieme.“ Takto sme sa rozprávali celú noc, bez toho, aby sme sa na seba
pozreli. Naozaj sa mi s ním dobre rozprávalo. Bol milí a iný ako
chalani, ktorých poznám.
„Tak, ja už asi pôjdem.“ Prehovorila som
a chcela sa postaviť zo stoličky, no on ma zastavil.
„Počkaj, nedáš mi tvoje telefónne
číslo?“ Podal mi mobil a ja som mu môj posunula po pulte.
„Prečo nie, ale musíš ho dať aj ty mne.“
Navzájom sme si naťukali čísla do mobilov, vrátili sme si ich a postavili
zo stoličky. Obaja sme sa otočili do opačnej strane a potom k sebe.
„Inak, som Liam,“ Povedal
a načiahol predo mňa ruku.
Ja nemám slov. :D :D Ty si ma úplne zabila s týmto koncom. :P Už som si myslela, že pri epilógu vyrevem aj včerajší deň, a potom sa to skončí úplne inak . :D No wow :DD Škoda, že je už posledná časť, bol to skvelý príbeh. Dúfam, že sa dočkám nového, ktorý budem môcť čítať . :D :3
OdpovedaťOdstrániťtak :D podľa toho, koľko ľudí prečíta aj toto :D a ďakujem :)
Odstrániťúžasne :D
OdpovedaťOdstrániťnemohla bi si napísať aj pokračovanie :* prosím
OdpovedaťOdstrániťTo nemyslis vazne??!!! :O:O:O pokracuj! :O :O :O ja chcem vediet dalej! ::O :)) prosim.. Pis dalsie casti ;))
OdpovedaťOdstrániť