Just Moment 23

Aj keď som Ann poznal, nemohol som im dovoliť, aby z nej urobili to, čo so mnou. Vtedy som potreboval niekoho blízkeho, no nemal som ho. A jej nemôžem dovoliť, aby skončila ako ja.

Vyšiel som hore do izby, kde Ann pokojne odfukovala. Zobral som si veci na spanie, teda iba boxerky, a odišiel som do sprchy. Keď som sa osprchoval, obliekol som sa a vliezol do postele na opačnú stranu ako Ann. Tá sa pár krát pohmýrila a hlavu si položila na moju hruď. Nečakal som to, a tak som sa trochu zľakol. Ruky som si dal nad hlavu, na bok, no nebolo to vôbec pohodlné a tak som ju nakoniec objal. Tak sme obidvaja zaspali.

S pohľadu Ann

Ráno som sa zobudila s neznámou vôňou pod nosom. Keď som otvorila oči, skoro som zinfarktovala. Ležala som na Jayovi, ktorý bol iba v boxerkách, ako som si všimla... No ja som bola oblečená, takže sa nič nestalo. Dúfam. Po asi piatich minútach sa zobudil aj Jay.

„Dobré ráno,“ usmial sa a postavil sa s postele. Takže som mala dokonalý výhľad na jeho telo. Och..

„Vieš, že som ešte nikoho nevidela tak rýchlo vstať s postele?“

„No, sila zvyku.“ Vysvetlil mi, popri tom, ako si obliekal tepláky a tričko.

„Tak to mi musíš vysvetliť, aj to, s kade poznáš Arri a Toma.“

„To je nadlho, poviem ti to až po raňajkách....,“ zasekol sa.

„Čo je ?“

„Vieš, ja vlastne nemám nič nakúpené.“ Mykol plecami.

„To nevadí, tak sa pôjdeme najesť ku mne. Elis aj tak nebude doma, alebo bude ešte spať.“

„Kto?!“

„To ti vysvetlím po ceste k nám, a ty mi láskavo vysvetlíš, ako som skončila u teba v posteli.“ Povedala som a škaredo sa na neho pozrela.

„Neboj sa, nemal som s tebou žiadne vedľajšie úmysly.... možno,“ žmurkol na mňa. Ja som na neho zaškúlila a hodila som do neho vankúš. Teda chcela som do neho ale letelo to na inú stranu, ako som plánovala. On sa začal smiať tak, že som mala pocit že sa počúra. Zatiaľ, čo on mal svoj záchvat smiechu, som sa ja postavila, obula som si Conversy zo včera, prešla som okolo neho, zodvihla vankúš zo zeme a s plnej sily som mu ho buchla o hlavu. On sa mierne zakolísal a tak som ho buchla ešte raz, čo spôsobilo, že spadol na zem. Vtedy som hodila vankúš na neho a utekala som dole schodmi. Počula som kroky, ako uteká za mnou po schodoch, a tak som rýchlo odomkla dvere a vybehla na ulicu. On vytiahol kľúče z dverí a zabuchol ich. To všetko stihol v behu. Potom sa rozbehol za mnou až ma nakoniec chytil. Prehodil si ma cez rameno a utekal so mnou naspäť k nemu. Keď otvoril dvere, rýchlo ich za sebou zabuchol a utekal so mnou do obývačky. Tam ma položil na gauč, sadol si na mňa obkročmo a tváril sa úplne neutrálne. Pomaly sa na mňa nakláňal a ja som na neho hodila vystrašený pohľad. V tom sa na mňa vrhol a začal ma štekliť. Hrozne som sa smiala až som plakala. Potom to už nechal tak. Chvíľu ešte sedel na mne, potom sa zodvihol a sadol si vedľa mňa.

„Fakt som sa už dlho necítila tak dobre.“ Vydýchla som sa a usmiala som sa na Jaya.

„Ver mi, že ani ja.“ Zasmial sa. Mne akurát zaškvŕkalo v bruchu.

„Neviem ako ty, ale ja som hladná. Ideme?“

„Jasné.“

Keď sme doraňajkovali, sadli sme si do obývačky. Po ceste k nám, mi vysvetlil, ako sme sa dostali k nemu a ja jemu, kto je Elis a v podstate všetko aj o Liamovi. Neviem prečo, ale bola som si istá, že on to nepovie nikomu. Dokonca mi poradil, že by som mu mala zavolať. Ale ja už na neho myslieť nechcem.

„Myslím, že by si o mne niečo mala vedieť.“ Začal neisto a ja som len prikývla na súhlas, aby pokračoval.

„Vieš, asi pred rokom, som sa presťahoval do Cambridgu z Londýna, a tu som spoznal Toma a Arri. No a oni sa ku mne správali milo, chodili sme spolu piť, na rôzne akcie, no potom to začalo trávou, až mi spravili to, čo tebe. Nedobrovoľne mi pichli nejaký humus, na ktorom som bol závislí. Najskôr som sem prišiel pracovať, ale neskôr som tu musel ostať, pretože ma rodičia zavrhli kvôli drogám. Nemal som nikoho, kto by mi pomohol, až kým ma nenašla moja sestra, ktorá mi vybavila protidrogové liečenie. Bol som tam asi pol roka a potom ma prepustili. Už tri mesiace som čistý. Keby som nemal sestru, možno by som bol teraz niekde nadrogovaný alebo mŕtvy. A za to všetko môže Tom a Arri. V liečebni som spoznal veľa ľudí, ktorých do tých svinstiev navliekli práve oni dvaja.“ Pri tom, ako mi to rozprával, sa mi tlačili slzy do očí.

„A-ale prečo to robia?“ Spýtala som sa, a slzy mi stiekli po líci. Ani neviem prečo som plakala, vlastne aj viem.

„Oni sú vlastne díleri a takto navádzajú mladých ľudí, aby zarábali..,“ prisadol si bližšie ku mne, „..ale prečo plačeš?“ Zotrel mi slzy z tvári.

„Ja neviem, je mi ľúto čo ti spravili. A keby som do teba včera nenarazila, už by som plávala v takých sračkách, ako ty predtým.“ Hneď ako som dohovorila, som ho silno objala a položila som si hlavu na jeho rameno.

„Ďakujem ti. A aj keď ťa poznám iba deň, ani si neviem predstaviť, že by si bol mŕtvy. Už nikdy tak nehovor!“ Stisla som ho ešte silnejšie ako pred tým.

„Neboj sa. Si super kamarátka Ann.“ Stisol ma aj on. Keď sme sa odtiahli, obidvaja sme sa na seba usmievali.

„Tak čo si pozrieme?“ Spýtal sa Jay.

„Čo tak nejaký horor?“ Navrhla som a začala som mu šimrinkovať rukami pred tvárou.

„Môže byť!“ Ja som sa zodvihla a do DVD prehrávača som vopchala najnovší horor, ktorý som mala doma – Mama. Asi v polovičke filmu prišla Elis. Stopla som film a zoznámila som ju s Jayom. Spolu sme dopozerali film a Jay potom išiel domov.

Prešiel ďalší týždeň a ja som v práci dala výpoveď. Nevydržala by som v jednej miestnosti s Arri. Vlastne som na ňu a Toma podala trestné oznámenie, k tomu sa do toho zapojil aj Jay a pár tých ľudí s liečebne. Vyzerá to tak, že Tom aj s Arri skončia v base. Ale to už nechcem riešiť. Ja, Elis a Jay sme každý deň spolu. Stále spolu srandujeme a ja pomaly zabúdam aj na Liama. Jay o tom všetkom vie dopodrobna. Vie, že ho stále ľúbim, a tak sa ma na túto tému nepýta. Ja teraz pracujem v menšom obchode s oblečením. Pracujem každý deň, od 08:00 do 13:00. Tak isto pracuje aj Elis, takže po práci spolu vždy zbehneme na kávu alebo nákupy. Niekedy sa k nám pridá aj Jay. Som rada, že ma dostali od tých dvoch. Elis ma varovala už dávnejšie, a mne až teraz došlo, že pomaly ale isto sa so mňa stala aj mierna alkoholička. Práve preto sme vyhodili všetok alkohol z domu. Už som s toho v podstate vonku, ale už nikdy nechcem vidieť trávu a hlavne nie žiadne drogy. Dnes máme ísť s Elis na nákupy.

„Ahoj Elis.“ Objala som ju a hneď sme sa vybrali do nákupného centra. Prešli sme hádam všetky obchody ktoré boli v tom obchodnom centre a vyšli sme asi so šiestimi taškami každá. Domov sme si vzali taxík, takže sme už o šiestej boli doma. Vybalila som si všetky veci do šatníka a zišla som dole do kuchyne. Práve mi zazvonil mobil.

„Ahoj Ann.“

„Ahoj, neprídete aj s Elis ku mne?“

„Jasné, hneď sme tam.“

„Elis, máme prísť ku Jayovi.“

„Ann, prepáč ale ja nemôžem, mám už niečo dohodnuté.“

„Alééé, a čo také ?“ spýtala som sa.

„Pokoj, idem iba s kamarátkou z práce na nejaký drink. Ale ty pokojne choď k Jayovi a zabavte sa.“

„A ešte niečo, možno tam ostanem.“ Zakričala som Elis, keď som zabuchovala dvere.

Keď som prišla k Jayovi, v celom byte rozvoniavala pizza. Vošla som dnu a išla rovno za Jayom do kuchyne.

„Ahoj a kde je Elis?“

„Ahoj, nemohla prísť, vraj mala už niečo dohodnuté. A čo to tu kuchtíš?“

„Pečiem pizzu, moja špecialita.“

„Bože, ja som plná!“ chytila som sa za brucho, na čom sa Jay zasmial a dodal že aj on.

„Ale musím ťa pochváliť, bolo to výborné.“

„Vďaka, mám to v krvi.“ Zavtipkoval.

„Dobre, verím ti. Ale teraz musím ísť na záchod.“

„Len bež, cestu poznáš.“ Keď som sa vracala, v dverách som do neho narazila. Znova.

„Prepáč. Znova.“ Nič mi na to nepovedal iba prikývol s úsmevom v tvári. Zastala som pred ním a pozrela som sa do tých jeho krásnych očí. V tú chvíľu, mi bolo jedno, či to čo sa chystám urobiť bolo správne, alebo nie, no musela som. On si to priamo vyžadoval. Nadvihla som sa a rukou som mu stlačila nos a začala som mu ním krútiť.

„Hoops.“ Povedala som nevinne. On len pokrútil hlavou a začal ma štekliť. No dobre, už by aj stačilo nie?

„No ták, prestaň.“ Pozrela som sa na neho smutne. On chvíľu počkal a ja som využila možnosť. Natlačila som sa na neho a pobozkala som ho. On sa chvíľu spamätával, no potom mi bozk opätoval. Ten sa premenil na vášnivé bozkávanie. Pomaly som ho ťahala do jeho izby. Keď už sme boli pri jeho posteli, zastavil sa.

„Ann, toto nechceš robiť.“

„Chcem,“ povedala som mu a znova som ho pobozkala.

„Nie nechceš. Ty ľúbiš Liama a veľmi dobre to vieme obidvaja. Robíš to len s trucu.“ Odtiahol sa a uškrnul.

„Jayme! Hovno vieš, tak buď ticho!“ On len pokrútil hlavou. Znova som sa na neho vrhla a pobozkala. Už sa trošku vzchopil a začal spolupracovať. Pomaly som z neho začala strhávať tričko. On sa však nemal k činu, tak som si svoje tričko vyzliekla sama. Začal ma bozkávať po krku a stále nižšie. Potom sa vrátil k perám. A vtedy sa to stalo. V hlave sa mi zjavila Liamova tvár. Hneď som tú myšlienku zahodila za hlavu a strčila som Jaya na posteľ. Rozopla som mu opasok a stiahla dole nohavice. Potom som si na neho sadla obkročmo a znovu pobozkala. No znova sa mi zjavila Liamova tvár. Fajn, mal pravdu.

„Prepáč. Mal si pravdu. Nemôžem.“ Zliezla som z neho a sadla som si na kraj postele.

On sa posadil vedľa mňa a objal ma.

„Ja som ti to hovoril. Vedel som, že to ďalej ako po tadiaľto nezájde. Viem o čom hovorím. Tiež som to zažil. Určite sa ti v hlave zjavil jeho obraz.“

„Ďakujem, a ako si to vyriešil?“

„Všetko sme si vyriešili a vrátil som sa k nej. Nie všetko je tak, ako sa na prvý pohľad zdá. A teraz sa obleč.“ Podal mi tričko. Zatiaľ čo som sa obliekla, on už bol oblečený.

„Vieš o tom, že si super kamarát?“ Spýtala som sa ho a objala som ho.

„Viem,“ povedal sebavedomo a pohladkal ma po chrbte.

„A ty vieš, že mi môžeš povedať všetko. Však?“

„Áno...“

„No a nechceš sa porozprávať o Liamovi?“

„No... ani nevieš, aké to je ťažké. Tak rada by som ho objala, mala ho pri sebe. No nie je to také jednoduché. Nedala som si to vysvetliť, aj keď sa on snažil. Bola som hlúpa. No teraz mu volať nebudem.“