Just moment 27

Z pohľadu Liama

„Mami, mami! Pozri, ocko prišiel!“ Kričala malá Darcy, keď sme sa s Harrym objavili vo dverách. Harry išiel za Darcy, zatiaľ čo ja som hľadal môjho anjela. Zrazu ma niekto chytil za nohu. Otočil som sa a zbadal som dve najkrajšie osoby na svete. Vzal som si Miu na ruky a tá mi na oplátku vlepila pusu na líce.

„Chýbali ste mi!“ Prehovoril som, zatiaľ čo sa na mne malá hmýrila. Jemne som si ju pritiahol k telu a ona ma objala okolo krku. Dal som jej pusu na hlavu a pustil ju na zem.

„Bež sa hrať s Darcy.“ Povedal anjelský hlas. Prešiel som k nej a silno ju objal. Objatie mi opätovala a ja som ju vášnivo a zároveň jemne pobozkal.

„Milujem ťa!“

„Aj ja teba. Viac. Chýbali ste nám.“ Usmiala sa na mňa a ťahala na gauč. Po pár minútach k nám pribudli aj Lou a Harry. Postavil som sa a podišiel k Lou.

„No tak, daj mi ju nech si ju povarujem,“ naťahoval som ruky k malej Bo. Lou mi ju podala a ja som si ju vzal. Bola to celý Harry. Mala jeho oči, nos, ústa a dokonca aj jamky v lícach. Po chvíli začala plakať a Lou s ňou odišla na poschodie.

Z pohľadu Ann

Bola som šťastná, keď som počula, že dvere sa otvárajú. Vedela som že sa vrátili. Predsa len pol roka je pol roka. Chýbali nám. Aj keď sme ich boli navštevovať, alebo prišli domov na tri dni, chýbali nám. S Lou sme to však zvládli.

„Mami, poďme za ockom,“ ťahala ma Mia za Liamom. Bolo to roztomilé, ako ju držal na rukách. Skoro mi vyhŕkli slzy. Rýchlo som zažmurkala očami, aby som sa nerozplakala. Potom som Miu poslala, nech sa hrá s Darcy. Oni dve si hrozne rozumeli. Možno to bude aj tým, že sa narodili v ten istý deň. Dnes bol 5. September, čo znamenalo, že zajtra majú narodeniny.

# 6.9.2013 (flashback)

Bolo sobotné ráno, a ja som sa znova zobudila na plný mechúr. Vstala som a išla na záchod. Keď som vyšla z kúpeľni, pocítila som silný tlak. Musela som sa oprieť o za predýchať to. Keď kŕče prestali, zacítila som ako mi niečo tieklo po nohe.

„Do riti!“ Zakričala som a Liam sa strhol.

„Čo sa stalo láska?“ Spýtal sa ospalo. Nič zlatko, pokojne spi, len mi odtiekla plodová voda...

„Odtiekla mi....plodová voda,“ hovorila som cez zaťaté zuby, zatiaľ čo moje kŕče sa zvyšovali.

„Čoo?!“ Vyletel Liam z postele a utekal ku mne.

„Fajn, chce to pokoj, dýchaj... Bože čo teraz?“ Panikáril, a keby som nemala tak silné bolesti, asi by som sa schuti zasmiala.

„Bože, Liam! Ja som tú tá ktorá by mala panikáriť! Tak sa vzchop a niekomu zavolaj.“

„Fajn, zavolám Harrymu. On jediný bude vedieť čo v tejto situácií.“ Chystal sa vytočiť jeho číslo, no on ho predbehol.

„Čo ona rodí?“ Povedal Liam.

„Čo? Kto ona? Ja rodííííím,“ kričala som v návale ďalšej bolesti.

„Lou, tiež dostala kontrakcie. Harry, zastav sa aj u nás, vezmeš nás do nemocnici.“ Povedal, priam mu nakázal Liam a zložil.

„Bože, dobre zvládneme to! Musíme sa dostať dole,“ povedal a podoprel ma. Keď sme boli pred domom, akurát Harry prišiel a mi sme nastúpili. Bola to bláznivá cesta do nemocnice. Liam s Harrym stresovali a ja s Lou sme sa vzadu prekrikovali. Keď sme zastali pred nemocnicou, chalani nám pomohli vystúpiť a vleteli sme do nemocnice. Chalani naraz skríkli: „Pomôžte nám, oni rodia!“ Hneď k nám pribehli sestričky a vzali nás na pôrodnú sálu. Trvala som na tom, aby bol Liam pri pôrode. Bude musieť znášať tú bolesť so mnou. Celý pôrod som mu drvila ruku a kričala. Keď doktor oznámil, že máme dcéru, Liam odpadol. Typický chlap, nič nevydrží. A potom prišiel ten najkrajší moment v mojom živote. Podali mi do rúk malého anjelika, zabaleného v ružovej dečke. Bolo to niečo neuveriteľné, keď som mohla v rukách držať výplod lásky mňa a Liama. Malého človiečika, ktorého som pod srdcom nosila takmer deväť mesiacov. Keď ma previezli na izbu, prišiel aj Liam. Spoločne ako šťastná rodinka sme sedeli na posteli a hľadeli na to najkrajšie v našom živote –Miu. # (koniec flashbacku)

„Mami, porozprávaj mi ako ste sa spoznali s ockom.“ Vrátila ma do reality malá Mia.

„Keď prídeme domov, zlatko.“

„Myslím, že by sme mali ísť,“ skočil do debaty Liam a usmial sa.

6.9.2015

Práve dnes, má malá Mia a Darcy narodeniny. Práve sme sedeli v lietadle a sledovala som, ako sa Mia mrví na sedačke. Leteli sme do Paríža. Na druhej strane sedel Liam a držal ma za ruku. Usmiala som sa na neho a on mi úsmev opätoval.

„Ako ste sa vlastne mali na tom turné?“

„Priam fantasticky. Stále sa čudujem, že nestrácaj fanúšikov, aj po toľkých rokoch. Naozaj sme si to s chalanmi užili. No nebavme sa už o tom. Teraz pekne oslávime narodeniny tých malých anjelov.

„A čo ste im vlastne kúpili na narodeniny?“ Zapojil sa do debaty Harry.

„To sa dozvieš až v Paríži.“ Odul spodnú peru a otočil sa na Lou. Tá mu capla po čele a ďalej venovala pohľad Lou a Darcy.“

Ďalšiu hodinu cesty som strávila pozorovaní ľudí v lietadle. Zdalo sa mi všetko také, zvláštne. No nedávala som tomu nejaký zmysel. Od rána som mala čudný pocit, no dúfala som, že to je stres. Mala som strašné nutkanie si zobrať Miu na kolená. Tak sa aj stalo.

„Poď ku mne láska,“ povedala som Mii. Ona sa  postavila zo sedadla a ja som si ju vyhupla na kolená.

„Mami, chce sa mi ísť na záchod,“ povedala a už sme boli na polceste.

# Flashback

„Pozri sa, ako sladko spí,“ povedala som Liamovi, skláňajúc sa nad postieľkou.

„Je rozkošná. Proste celá mamina,“ odpovedal mi.

„Alebo skôr celý ocino,“ pobozkala som ho. Na oplátku si ma prehodil cez rameno, pričom som zvýskla, ale následne som stíchla, pretože malá spala. Utekal so mnou dole po schodoch až von na záhradu. Tam so mnou skočil do bazéna. Voda sa mi dostala hádam aj tam, kde by voda byť nemala.

„Liam, zabijem ťa!“ Skríkla som na neho po vynorení.  On sa na mne náramne smial. No mne do smiechu nebolo. Bol január a on nás zhodil do bazéna. Blázon. Vyšla som z bazéna a zamierila som si to rovno do našej izby. Tam som  sa vyzliekla a utrela do suchého uteráku.

„No tak, zlato. Hádam sa na mňa nehneváš,“ vstúpil Liam do izby.

„Ale áno miláčik. Uhádol si! Hnevám,“ prešla som k oknu.  On ku mne prešiel a objal ma zozadu.

„Prepáč mi..,“ zašepkal mi do ucha a následne zaklonila hlavu, čo mu umožnilo dostať sa mi na krk. Pobozkal ma na spánok, jemne ma uhryzol do ušného lalôčiku a ďalej ma bozkával na krk. Tam sa zastavil a urobil menšie fliačiky. Pokračoval nižšie a

......# Koniec flashbacku.

„Čo sa tak usmievaš?“ Chytil ma Liam za ruku.

„Nič, len tak som si na niečo spomenula,“ zasmiala som sa. On mi vlepil pusu na líce.

„Aj ja chcem,“ ozvala sa Mia.

„Samozrejme že aj ty dostaneš princezná..,“ zobral si ju na kolená a začal ju pusinkovať. Mia sa smiala ako šialená. Milujem ich.

                     *                                     *                                   *

V Paríži práve panovalo „skvelé“ počasie. Veľké dažďové kvapky dopadali na presklenenú strechu. Obloha bola šedá, takmer sa sfarbovala do čierna. Z každej strany sa ozývalo hrmenie. Cez presklenenú strechu do letiskovej haly prechádzalo svetlo, ktoré odrážalo práve hrajúce sa blesky na oblohe. Vyšli sme pred budovu letiska a stopli si taxi. Batožinu sme strčili do kufra a nasadli sme. Taxikár nás viedol do nášho hotela. Prešli sme popri Eifellovej veži a ďalej až na kraj mesta. Obzrela som sa dozadu. Za nami išiel Harry, Lou, Lux a Darcy. Než som stihla otočiť hlavu, ucítila som silný náraz.....Znova.

                 *                                       *                                     *

Veľa ľudí si myslí, že smrť je niečo hrozná. Popri tom je to iba veľká spomienka na niekoho, koho sme milovali. Smrť nie je zlá pre tých, ktorý zomreli, ale pre tých, ktorí nás mali radi. Myslím si, že nám bolo súdené umrieť práve v taxíku, ako pred štyrmi rokmi. Osud.