Z pohľadu Liama
Počul som jemné šepkanie okolo mňa, no
tie hlasy som nemohol nikam zaradiť a navyše ma hrozne bolela hlava.
S námahou som otvoril oči, ktoré som vzápätí aj zavrel, pretože do nich
vrazilo silné svetlo. Ten smrad, svetlá, neznáma posteľ. Nemocnica.
Z určitého dôvodu, som si nevedel spomenúť, prečo som tu. Pomaly
a opatrne som otvoril oči. Predo mnou sa skláňala veľká kučeravá hlava
a vedľa nej človek v bielom plášti. Predpokladám, doktor.
„Dobrý deň. Som doktor Lewis. Musím vám
položiť pár otázok. Môžeme začať?“ spýtal sa doktor. Ja som len prikývol na
znak súhlasu.
„Takže po prvé, aké je vaše meno?“
Pravdivo som mu odpovedal, na otázky ktoré mi pokladal. Samé zbytočnosti.
Nepovažoval som to za niečo dôležité.
„Tak a teraz prejdeme k tej
nehode. Ako sa to stalo?“ Počkať, čo povedal? Nehode? Aká nehoda? O čom to hovorí?
„Prepáčte, ale asi vám nerozumiem,“
pokrútil som hlavu.
„Takže si na to nespomínate?“ Uistil sa
doktor.
„Nie, netuším, o čom hovoríte.“
„Tak tomu necháme čas. Prídem vás
pozrieť zajtra. Hlavne sa nesnažte na niečo si spomenúť. Nechajte tomu voľný
priestor,“ dohovoril a odišiel. Svoj pohľad som upriamil na neznámeho
chlapca v mojej izbe. Bol vysoký, mal prenikavo smaragdové oči
a kučeravé vlasy. Nechápavo som na neho hľadel, až kým si to nevšimol.
„Čo tak na mňa pozeráš. Nechci mi
povedať, že si nepamätáš ani na mňa,“ zasmial sa, no mne to veľmi vtipné
nepripadalo. Naozaj som nevedel kto to je. V podstate som vedel všetko
ohľadom mňa ale na nikoho iného som si nepamätal. Ani na rodinu, kamarátov –
predpokladám, že on je jeden z nich – a ani na priateľku. Ak nejakú
mám. Chlapec v bielom tričku, na mňa upriamil zrak a vážne sa na mňa
pozrel. Chvíľu na mňa hľadel, potom pokrčil nosom, zamračil sa a pokrútil
hlavou.
„Liam, si mi ako brat, to nemôžeš myslieť,
že si na mňa nepamätáš,“ rozhadzoval rukami a zatínal päste. Potom som iba
pokrútil hlavou a jednoducho odvetil „Prepáč..“ Po chvíli päste uvoľnil,
pozrel sa na mňa zdrvujúcim pohľadom.
„Prisahám, že ten čo vám toto urobil, za
to zaplatí,“ pokýval hlavou a zadíval sa na svoje topánky. Pozeral som sa
na neho a zazrel, ako mu kvapka slzy dopadla na čierne topánky.
„Ako to myslíš, že vám?“
„Predsa tebe a Annie. Samozrejme aj
taxikárovi.“ Jemne si postrapatil vlasy a utrel si svoje uplakané oči.
„Kto je Annie?“ Pozrel som sa na neho.
„Fakt si nič nepamätáš?“ Spýtal sa
a keď som kýval hlavou do strán mu stiekla ďalšia slza po tvári.
„Je to tvoja priateľka. Asi pred dvomi
mesiacmi ste sa rozišli, kvôli tomu že si bol na titulnej stránke nejakého
časopisu, a bola tam tvoja fotka, na ktorej sa na teba lepilo nejaké
dievča. Ann to samozrejme videla, nenechala si to vysvetliť a rozišli ste
sa. Potom sa presťahovala a ty si nevedel kam, no aj tak si ju hľadal.
Potom ti však zavolal Jay – tvoj kamarát, ako si tvrdil- a prišiel si za
ním sem, do Cambridge. A sem nám zavolali, že si havaroval aj
s Annie. Nabúralo do vás auto.“ Nechápavo som spracovával informácie,
ktoré zo seba chrlil.
„A prečo som bol v novinách?“
Spýtal som sa po dlhšej dobe.
„Uhm.. No vieš, si svetová celebrita. So
mnou, Zaynom, Louisom a samozrejme s naším Írom, Niallom tvoríme
skupinu. One direction. Stále si na nič nespomínaš?“
„Nie, možno keby mi povieš tvoje meno?!“
Nadvihol som obočie a usmial som sa na... „Harry.“ ...na Harryho.
„Takže ja som vlastne popová hviezda
a ani o tom neviem? To je fakt smiešne,“ prehodil som zúfalo pár
slov.
„To je,“ zasmial sa s jeho
chrapľavým hlasom.
„Liam, ja pôjdem. Musím zavolať
chalanom. Manažment dovolil iba mne, aby som za tebou prišiel. Takže keď niečo
budeš potrebovať, zavolaj. Mobil máš na stolíku. Zajtra prídem. Ahoj!“ Zamával
mi, usmial sa a odišiel. Cítil som, že to je fajn chlapec, a môžem mu
veriť. Nad rozmýšľaním, ako si spomenúť som zaspal.
* * * *
Počúval som pesničky v rádií
a pozeral sa na stenu. Hmkal som si melódiu nejakej pesničky ktorá práve
hrala.
„Tak, a teraz tú máme pesničku,
z nového albumu One direction! Over again!“ Z rádia vychádzal priam
až piskľavý hlas nejakej ženskej. To asi bude naša pieseň, pomyslel som si.
Vlastne som ani nevedel, koho tým „Naša“ myslím. Pamätal som si iba Harryho,
ktorý tu bol včera, aj predvčerom a aj dva dni pred tým. Áno, som tu už
štyri dni a na nič si nepamätám. Vlastne, si pamätám iba to, čo mi povedal
on. Z rádia sa začali predierať tóny piesni. Hlboko som sa do nej
započúval a v hlave si premietal text. A zrazu som si začal
spievať. V hlave mi počas pár sekúnd prebehol celý môj život. Spomenul som
si. Vďaka jedinej piesni. V tom do dverí vstúpil Harry. Vyskočil som
z posteli a objal som ho.
„Harry! Spomenul som si. Na všetko!“
„Naozaj?“ Spýtal sa s úsmevom od
ucha k uchu. Ja som pokýval hlavou.
„To je skvelé, takže si pamätáš aj na tú
haváriu?“ Vlastne, tá havária!
„Bože, čo je s Annie?“ Harry sa na
mňa pozrel srdcervúcim pohľadom.
„Harold! Okamžite mi povedz, čo je
s Ann, inak za seba neručím!“
„O- Ona, ona je v kóme.“ Povedal,
čo spôsobilo, ako by mi niekto do srdca zapichol drevený kôl.
„Čože?“ Nezmohol som sa na nič iné. Aj
pri tomto jedinom slove mi hlas zlyhal.
* * *
Sedel som pri Ann a zvieral vo svojich rukách
tú jej. Už to je týždeň, čo som si spomenul a ona tu stále bezmocne leží.
Najhoršie je, že jej nedokážem pomôcť. Lekári nedávajú veľkú šancu tomu, že by
sa prebrala, no ja im neverím Musí sa prebrať. Musí. Bez nej môj život nemá zmyslel.
Rozhodol som sa, že každý deň jej nechám na stene prilepený lístok. Keď sa
preberie a ja tu nebudem, bude vedieť, že som tu bol.
25.6.2012
Som
pri tebe. xXLiamXx.
26.6.2012
Každý
deň som tu. Sedím pri tebe a ty o tom ani nevieš. Milujem ťa. xXLiamXx.
27.6.2012
Znova
som tu. Práve som ti dospieval pesničku. Ty nič. Stále sa ti pravidelne zdvíha
hrudník, no nereaguješ. Prosím, preber sa. xXLiamXx.
30.6.2012
Hrozne
ma zožiera, že mi neodpovedáš. Každý deň sa s tebou rozprávam, a ty
nič. xXLiamXx.
10.7.2012
Stále
držím tvoju ruku, a čakám kedy mi ju stisneš. Kedy otvoríš oči. Kedy sa na
mňa usmeješ. xXLiamXx.
15.7.2012
Manažment
chce, aby som konečne začal niečo robiť. Chcú aby som začal spievať. No nemôžem.
Bez tvojho úsmevu nemám chuť. xXLiamXx.
20.7.2012
Kedy
sa už preberieš? Nevládzem. Bez teba som ako šálka bez uška. Stále čakám, kedy
konečne niečo povieš. xXLiamXx.
21.7.2012
Harry
sa vrátil do Londýna. Volal aj mňa, no ja tu s tebou počkám, až kým
neotvoríš oči. xXLiamXx.
22.7.2012
Neskutočne
mi chýbaš. Ani si to nevieš predstaviť. Je to čím ďalej ťažšie. xXLiamXx.
23.7.2012
Zvládať
to bez teba, je ťažšie, ako čokoľvek na tomto svete. Prečo sa už nezobudíš?
xXLiamXx.
24.7.2012
Milujem
ťa. Stále čakám, že keď prídem za tebou, budeš sedieť na posteli, a čakať,
kedy ťa objímem. Ty tu však stále bezmocne ležíš. xXLiamXx.
25.7.2012
Je
to presne mesiac, čo ti tu nechávam tieto lístočky. Každý deň vstávam
s pocitom, že dnes sa už zobudíš, no ty máš oči stále zatvorené. Doktori
hovoria, že už tu nie je šanca, že sa preberieš. xXLiamXx.
26.6.2012
Toto
je posledný lístoček čo ti tu nechám, láska. Milujem ťa, ale trhá mi srdce sa
na teba pozerať, keď si v tomto stave. Nikdy na teba nezabudnem, no
nemôžem bez teba žiť. Už ďalej nemôžem. Nevládzem. Dúfam, že sa tam hore
uvidíme. PS: Milujem ťa! xXLiamXx.
Nalepil som posledný
ružový lístok na stenu. Posledný krát som ju pobozkal, sadol som si vedľa nej,
a chytil ju za ruku.
„Vieš Ann. Naozaj ťa milujem, no život
bez teba mi nedáva zmysel..,“ utrel som si stekajúce slzy, no stále ich bolo
viac a viac. „...asi štyri noci som nespal. Snívajú sa mi s tebou
sny. Škoda že sú to iba sny. Nevládzem už takto ďalej. Naozaj som sa pokúšal,
no s tohto by si ma dostala už iba ty. No ja dlhšie nemôžem čakať. Pokúšal
som sa. Nejde to. Takto to bude rýchlejšie a jednoduchšie. Aj tak si
myslím, že tu nikomu okrem chalanov nebudem chýbať. Je to ťažšie ako si myslíš.
Každý deň si vyčítam, že som vtedy s tebou nasadol do toho prekliateho
taxíka, že namiesto teba nie som ja v tejto prekliatej nemocnici. Neskutočne
si to vyčítam a ťaží ma to. Nedokážem naďalej niesť toto bremeno,“
postavil som sa a na jej ruku mi padla slza, potom ďalšia a ďalšia.
Pobozkal som ju na čelo. Zdalo sa mi, že jej vytiekla slza. Kdeže, blúznim.
Určite sú to moje slzy.
„Zbohom,“ prehovoril som.....
Z pohľadu Ann
Každý deň bol pri mne a na stenu mi
lepil lístočky. Nevedela som čo na nich bolo. Vnímala som, všetko. Počula som
ho, keď sa tu utápal vo svojich slzách, keď sa rozprával a ja som mu
neodpovedal, keď mi spieval. Všetko som počula, no nedokázala som nič povedať
alebo sa pohnúť. Nedokázala som mu dať znamenie, že som stále tu. Nech sa netrápi.
Bolo to hrozné. No dnes som sa o tom musela pokúsiť tisíci krát. Počula
som každé jeho slovo. Každučkú hlásku a neverila som vlastným ušiam.
Nemohla som mu dovoliť, aby sa zabil. Milujem ho predsa! Snažila som sa mu
stlačiť ruku, otvoriť oči alebo vydať jediný vzlyk, no nešlo to. Keď mi dal
pusu na čelo, pocítila som, ako mi z oka vytiekla slza. Potom povedal
prosto „Zbohom“ a pustil moju ruku. Musím to dokázať. Podvedome som začala
kričať stále do okolo „Nie! Nie! Nie!“ no on to nepočul. Aj tak som sa
o to pokúšala, stále som sa snažila povedať obyčajné nie, zatiaľ čo som
plakala. No nakoniec sa mi to podarilo.
Z pohľadu Liama
Odstúpil som od postele, zatiaľ čo mi
stekali slzy po tvári. Stále som na ňu
upieral pohľad, a zdalo sa mi, akoby plakala. Blúzniš Liam, vravelo mi
podvedomie. No zrazu povedala zreteľné „Nie!“
Pristúpil som ku nej a stisol som
jej ruku. Stále dookola opakovala „Nie, nie, nie!“
„Ann?“ Oslovil som ju a pohladil ju
po zaslzenom líci. Ona opatrne mykla rukou a pomaly otvorila
oči. Konečne. Znova mi stiekli slzy po tvári. No tento krát slzy šťastia.
„Liam..,“ pošepkala slabo a usmiala
sa pomedzi slzy.
„Milujem ťa,“ povedal som jej a dal
jej pusu na líce. To isté mi pošepkala.
Kokos som sa zľakla ! Fú ja že on zomrie a ona sa ptm preberie jaawj mám heart attack :P
OdpovedaťOdstrániťtak, to by som vám a hlavne Liamovi... a samozreje sebe neurobila, drahý anonym.. cením si tvôj komentár :D
OdstrániťTak mi búšilo srdce, keď som to čítala lebo som už myslela na to najhoršie. Ale chvalabohu sa to obrátilo na dobré,aspoň dúfam !! :D Teším sa na pokračko :)
OdpovedaťOdstrániťja by som sa na tvojom mieste moc netešila :3
OdstrániťDaj dalsiyuyu
OdpovedaťOdstrániťkrásne si ma úplne rozplakala :)
OdpovedaťOdstrániť