štvrtok 28. februára 2013

Back for you 18+




Dopozerala som film a zamierila do sprchy. Veľmi mi chýbal Louis. Nevedela som sa dočkať, kedy sa mi už konečne vráti. Keď sme pred týždňom naposledy volali, povedal, že za približne týždeň je u mňa. Týždeň prešiel a niekedy zajtra by mal byť už doma.

Heart attack 2




Nakoniec ma chalani presvedčili, aby som ostala sa pozerať.
„Ale iba chvíľu,“ povedala som im. Len prikývli. Toto naozaj neznášam pri celebritách. Dajú pokoj, kým dosiahnu to, čo chcú. Zdali sa mi byť milí, ale týmto si to trocha pokazili. Možno iným babám by to nevadilo, ale ja som iná. Sadla som si na krabicu pri kraji pódia. Keď som pri nej stála, siahala mi po pás. Čiže nebola až tak vysoká. Naposledy, keď som sa merala som mala 1,65cm. Pri chalanoch som vyzerala ako trpaslík.
„Takže chalani, tu je poradie piesní, ktoré budeme spievať,“ povedal Liam a rozdal chalanom nejaké papiere. Dal jeden aj mne, ale ja ich piesne nepoznám, tak neviem, ktorá je o čom alebo ako znejú.
„Začneme pesničkou Up all night a budeme končiť s What makes you beautifull,“ povedal. Keď nikto nemal námietky začali.
Neboli zlí. Trocha sa mi aj zapáčili niektoré rýchlejšie pesničky, ale aj tak nemali na The Wanted. Po asi štvrtej pesničke som už nesledovala, ktorá pieseň nasleduje. Zrazu však prestali. Texty som si nejak veľmi neprekladala.
„Ty nadržanec, už zase? To snáď nemyslíš vážne,“ rozčuľoval sa Liam, „už stokrát sme ti s Paulom hovorili, aby si nemenil text.“ Ostatní sa však len smiali.
„Čo sa stalo?“ opýtala som sa, pretože som nechápala prečo sa Liam rozčuľuje a chalani smejú. Nachvíľu som prestala dávať pozor.
„Ale nič. Pokračujeme?“ chcel vedieť Harry. Bolo vidieť, že sa mu už veľmi nechce.
„No dobre, ale už prestaň s tým,“ povedal mu Liam a pozrel sa na ostatných, „tak dáme si teraz Moment.“ Oni mu prikývli.  Po tejto pesničke si dali menšiu prestávku. Napili sa a prišli ku mne.
„No, aký máš názor na nás?“ opýtal sa ma Liam.
„No, dá sa to,“ povedala som im a usmiala sa.
„Len dá sa to?“ smutne pozrel na mňa.
„Nepozeraj tak na mňa. Prvýkrát som vás počula,“ odtrhla som pohľad od neho a zadívala sa na východ.
„Mala by som už ísť,“ ešte som dodala, vstala som a pohla sa smerom na odchod. Niekto ma však chytil za ruku a zastavil  ešte pred dverami.
„Nechoď. Ostaň ešte, prosím,“ povedal mi Niall.
„Nie, už som sa zdržala až príliš,“ povedala som mu a vyšla na chodbu. Prešla som po chodbe až k dverám, o ktorých som si myslela, že vedú ich šatne. Vošla som a uvidela Suzi sedieť na stoličke a popíjať asi kávu. Na prvý pokus sa mi podarilo trafiť.
„Pôjdeme ku tebe? S toho letu som veľmi unavená,“ opýtala som sa ju. Ona sa otočila a prikývla. Zobrala som si kufor, ona dopila a mohli sme ísť. Na parkovisku sme zastali pri jej čiernom BMW a išli ku nej, čiže do môjho nového domovu.
Suzi býva v centre mesta v byte na poschodí až úplne hore. Vošli sme do výťahu a vyviezli sa až hore. Suzi odomkla byt. Byt mi ukazovať nemusela, keďže som to bola skoro každé prázdniny na pár týždňov. V mojej izbe to vyzeralo rovnako, ako keď som tu bola naposledy. Kufor som hodila na posteľ, otvorila ho a oblečenie začala ukladať do skrine. Keď som skončila, kufor som odložila pod posteľ a rozvalila sa na ňu. Ani len som oči nezatvorila a už mi niekto klopal na dvere. Bola to Suzi, veď kto iný.
„Večer pôjdeš so mnou na koncert alebo ostaneš tu?“ opýtala sa ma.
„Ostanem tu. Neviem, či sa vôbec večer zobudím,“ povedala som jej. Prikývla a odišla. Znova som sa zvalila na posteľ a po pár minútach aj zaspala.

Zobudila som sa až ráno. Vstala som, prešla do kúpeľne, kde som si opláchla tvár a vlasy dala do drdolu. V zrkadle som si všimla, že mi pomaly začínajú vyrastať. Teraz ich mám prefarbené na čiernu, ale originál sú blond. A mala by som si ich trocha ostrihať. Siahali mi už skoro po pás a začali sa štiepiť. V izbe som si vybrala veci na behanie. Trojštvrťové čierne bežecké nohavice a ružové tričko s krátkymi rukávmi so zipsom. Obliekla som si členkové ponožky, na to obula tenisky, zobrala Suzine kľúče, ktoré mi nechala na stolíku pri dverách a vyšla von. Bežala som svojou zvyčajnou traťou cez park. Bežala som ako vždy pól hodinu. Keď som sa vrátila, hneď som išla do sprchy. Dala som si dlhšiu príjemnú sprchu a len v uteráku som vošla do kuchyne. Skoro som infarkt dostala, keď som uvidela Nialla. Z toho šoku som aj pustila uterák a len s otvorenými ústami sme na seba pozerali. Bol to príšerný trapas. Z obývačky sa zrazu niekto ozval.
„Už si jej to dal?“ znelo to ako Zayn. Konečne som sa prebrala zo šoku a zdvihla uterák. Rýchlo som si ho namotala na seba a zbehla do svojej izby. Ešte šťastie, že som sa pred odletom oholila. Obliekla som nohavičky a prvé šaty, ktoré sa mi dostali pod ruku. Keď som sa lepšie pozrela na šaty, zistila som, že to nie sú šaty, ale tričko. Lepšie povedané, tričko Adama. Môjho priateľa. Vlastne už bývalého. Keď som odchádzala, aj s ním som sa pohádala kvôli úplnej hovadine. Ale nebudem na to myslieť. To bol starý život a čo bolo to bolo. Prezliekla som si tričko za šaty bledomodrej farby, takej akej mám farbu očí. Obula som si šľapky a vrátila sa. V kuchyni bola už aj Suzi, čiže tam boli všetci traja. Niall, Zayn a Suzi.
„Dobré ráno,“ povedala som im a vybrala si jogurtový nápoj a odišla do obývačky. Kvôli tomu trapasu som sa tam zdržala ani nie je minútu. Nepočula som, či mi odpovedali alebo sa ma na niečo pýtali, tak rýchlo som odišla. Tam som si zapla televízor. Akurát hovorili počasie, tak som neprepla. Sadla som si, otvorila nápoj a popíjala.
„O tom, čo bolo pred chvíľou nikomu nepoviem ak chceš,“ povedal mi Niall, keď vošiel do obývačky a sadol si ku mne. Pozrela som naňho. Prikývla som.
„Tak to som vážne nemala v pláne. Je to strašný trapas,“ povedala som mu a zakryla si tvár rukami. „Neviem prečo, ale vždy, keď sa naplaším, v šoku zamrznem. Nie ako iné baby. Tie by kričali a utekali, nie ako ja. Mne ešte aj uterák spadol.“ Len som tam sedela a kryla si tvár rukami.
„To bude v pohode. Zayn ťa nevidel a ja to nikomu nepoviem. Mne môžeš veriť,“ snažil sa ma rozveseliť. „A skoro som aj zabudol, prečo som prišiel,“ dodal. Pozrela som naňho. Nechápala som, čo tým myslí. Zbehol do kuchyne a keď sa vrátil, niečo držal v ruke.
„Včera si si v šatni zabudla kabelku na naozaj nenápadnom mieste. Mobil ti zvonil najmenej stokrát,“ povedal mi a podal kabelku. Včera som bola taká unavená, že som si ani nevšimla, že ju nemám.
„Ďakujem,“ poďakovala som mu a objala ho. Zrazu však začala hrať známa pieseň. Pre len jedinú osobu som mala nastavenú linkin park burn it down . Pozrela som sa na displej a mala som pravdu. Volal mi Adam.
„Prepáč, ale potrebujem to zdvihnúť,“ povedala som mu, on len prikývol a odišiel do kuchyne, aby som mala súkromie. Aj tak by nerozumel ničomu, čo budem hovoriť.
„Áno?“ zdvihla som to, ale teraz už som hovorila svojim rodným jazykom, po slovensky.
„Adne? No konečne, už od včera sa ti snažím dovolať,“ povedal mi trocha nahnevaný hlas.
„Prepáč, nepočula som mobil. Bola som veľmi unavená a tak som tvrdo zaspala,“ povedala som mu čiastočnú pravdu.
„A čo tá tvoja sesternica Suzi?“ ešte stále s rovnakým hlasom sa ma opýtal.
„Pracovala dlho do noci,“ teraz som mu neklamala. Bolo počuť, že sa trocha upokojil. Nachvíľu ostalo ticho, ktoré však prerušil.
„Prepáč,“ povedal skoro nepočuteľne, preto som sa ho spýtala : „Čože? Zle som ti rozumela.“
„Hovorím, že prepáč. Keď sme sa naposledy videli, správal som sa ako vol,“ povedal.
„Tak v tom máš úplnú pravdu,“ trocha som sa zasmiala.
„Nesmej sa,“ znel trocha urazene, ale počula som, že sa tiež zasmial.
„Budem musieť končiť tak ahoj,“ povedala som mu a rýchlo zrušila hovor. Chcela som začať nový život a on patril do toho starého. Ešte ho ľúbim, ale nemienim mu už nič odpustiť. Teraz sme sa hádali kvôli hovadine, ale predtým. Predtým to asi dvakrát bolo iné a vážnejšie. Prvý raz to boli o tom, lebo som ho, že vraj, podviedla,čo nebola pravda. Druhý raz kvôli tomu, lebo ma on podviedol a to bola aj pravda, mala som dôkaz. A toto mu nemienim odpustiť. Trocha som sa už zotavila z toho, ale už je koniec. Z rozmýšľania ma vytrhol Zayn.
„Nechceš ísť...“ nedokončil myšlienku a zadíval sa na mňa. „Si v poriadku?“ po chvíli sa opýtal. Prikývla som. Podišiel bližšie ku mne a prstom mi utrel slzu. Ani som si nevšimla, kedy som začala plakať. Nechala som sa objať, ale plač nemienil skončiť. Teraz sa objavila v obývačke Suzi.si
„Čo sa deje?“ opýtala sa, keď uvidela, ako ma Zayn objíma a ja plačem.
„Volal Adam,“ povedal som jej po slovensky pomedzi vzlyky. Ani neviem, prečo som hovorila po slovensky.“
„Zayn, mohol by si odísť? Toto nechaj na mňa,“ povedala Zaynovi po anglicky. Prikývol a odišiel. Sadla som si, Suzi ma objala a ja som jej na pleci zatiaľ plakala.
„Myslela som si, že to je už za mnou, ale už znova to nezvládam. Stačilo, aby sa ma opýtal, či mu odpustím a vrátilo sa to,“ povedala som.
„To bude fajn, len musíš prísť na iné myšlienky. Keď ti bude volať najbližšie, mobil daj mne a ja to vybavím,“ nachvíľu stíchla, aby sa nadýchla a ďalej pokračovala : „Večer môžeme ísť do toho klubu, kde sme oslavovali tvoje devätnáste narodeniny, ale predtým si zbehneme do centra na nákupy. Čo ty na to?“
„Dobre,“ povedala som jej a pokúsila sa o úsmev. Asi sa mi aj podaril.
„Tak a teraz sa choď upraviť. Za takú polhodinku ideme,“ povedala a trocha ma postrčila na cestu. Ona zatiaľ odišla do kuchyne. Chalani ešte stále asi boli tam. Netrápilo ma to. V kúpeľni som sa opláchla tvár, namaľovala a vyžehlila si vlasy. Obliekla si čierne rifľové kraťasy, žlté tričko s krátkymi rukávmi, do vlasov zastrčila slnečné okuliare a obula čierne balerínky . Mobil som si zabudla obývačke, ale nevadilo mi to. Aj tak si ho neberiem so sebou. Nepotrebujem, aby ma Adam otravoval. Peňaženku som si dala do vačku a išla do haly. Tam ma už čakala Suzi. Mala oblečené červené kvietkované šaty a ku tomu sandále na opätkoch. Zamkla byt, kľúče odložila do kabelky a mohli sme ísť.



Oblečenie na beh



  Oblečenie do mesta
                                                                                                                      

Happy birthday, darling 18+




,,Som zvedavá, čo pre mňa pripravil," rozmýšľala som trocha nahlas. Veď to je aj tak jedno, keďže sa tu nikto nie je. Akurát som v škole na záchodoch. Je prestávka. Dnes mám ešte aj  narodeniny.
Rozmýšľala som celú cestu do triedy. Vždy mi vymyslel niečo iné. Niečo také, čo by mňa nenapadlo. Takže už ani netipujem, čo by to mohlo byť. Spolu sme už približne rok aj niekoľko mesiacov. Kadečo pre mňa vymýšla, aj keď nemám práve narodeniny. Chce mi tým vynahradiť čas, ktorý je niekoľko kilometrov odo mňa na turné.
,,Pohni Amber, za chvíľu bude zvoniť. Nesnívaj už toľko o ňom. Dnes veď konrčne uvidíte. Teraz však sa sústreď. Už len táto hodina," ťahala ma do tried Michelle, moja najlepšia kamarátka.


streda 27. februára 2013

My first 18+





Dnes sme si išli na menšiu dovolonku na chatu. Ja, Dan, El a chalani. Ak podľa tých ďalších dvoch mien hádate chalanov z 1D, tak hádate dobre. Už nejakú dobu sa s nimi poznám. A nie len to. S jedným aj chodím. Presnejšie so Zaynom. Ostatní sú tiež fajn. Mám ich všetkých veľmi rada. So Zaynom sme spolu už približne pol roka.

My cousin's best friend 18+





S kamoškou Abby sme dnes večer išli na koncert skupiny One Direction. Nechápeme babám, ktoré idú zošalieť kvôli nim. Aj keď je to moja obľúbená skupina, nešaliem kvôli nim. Ani Abby nie. Podarilo sa nám obsadiť miesta aspoň tak blízko, aby sme videli na pódiu. Abby išla na záchoda ja som mala zatiaľ strážiť veci. No už tam bola nejak dlho. Pozrela som na hodinky. O 20 minút to malo začať. Aj keď mala ešte 20 minút, mne sa však zdalo, že tam je už veľmi dlho,

utorok 26. februára 2013

Heart attack 1




Takže tu je prvá časť. Dúfam, že to bude niekto čítať. Tak pekné čítanie. Super by bolo ak by ste aj zanechali komentár. :D Adri

„Prosím, zapnite si pásy. Budeme pristávať." povedala letuška. Konečne sa mi podarilo zaspať a na to ma ona zobudila. No nevadilo mi to. Aspoň už viem, že budem pristávať . Zapla som si pás a čakala. Po asi pól hodine som už stála s kufrom na pred letiskom a čakala Suzi. Keď som s ňou naposledy volala, hovorila, že keď priletím, bude ma čakať. Ale asi sa zdržala. Alebo zabudla na mňa, ale na túto možnosť môžem hneď zabudnúť. Na ňu sa dá spoľahnúť.
„Radšej jej zavolám,“ povedala som si a už som aj zapínala mobil. Hneď ako sa mi zapol, naskočila mi kopa neprijatých hovorov a už mi aj volala.

pondelok 25. februára 2013

Ahojki :d


Ahojki, toto je môj nový blog. Už som mala pár blogov a raz aj tu na blogspote.

Volám sa Adri a budem sem pridávať moje poviedky. Už podľa vzhľadu blogu vám je jasné, že budú FF s One Direction. Je to moja obľúbená skupina. Mám však aj iné obľúbené skupiny, ale to určite nie len ja.

Dúfam, že budete navštevovať môj blog a necháte aj nejaký komentár. Vážne ma zaujíma, čo si kto myslí o mojich poviedkach a tak. Časti pri poviedkach zvyknem tak rýchlo pridávať, podľa toho, koľko je komentárov. Čiže keď sú nejaké, pridám skôr časť ako keď tam nie je ani jeden. Vtedy si dám aj načas.

Adri :D