Nakoniec ma
chalani presvedčili, aby som ostala sa pozerať.
„Ale iba
chvíľu,“ povedala som im. Len prikývli. Toto naozaj neznášam pri celebritách.
Dajú pokoj, kým dosiahnu to, čo chcú. Zdali sa mi byť milí, ale týmto si to
trocha pokazili. Možno iným babám by to nevadilo, ale ja som iná. Sadla som si
na krabicu pri kraji pódia. Keď som pri nej stála, siahala mi po pás. Čiže
nebola až tak vysoká. Naposledy, keď som sa merala som mala 1,65cm. Pri
chalanoch som vyzerala ako trpaslík.
„Takže
chalani, tu je poradie piesní, ktoré budeme spievať,“ povedal Liam a rozdal
chalanom nejaké papiere. Dal jeden aj mne, ale ja ich piesne nepoznám, tak
neviem, ktorá je o čom alebo ako znejú.
„Začneme
pesničkou Up all night a budeme končiť s What makes you beautifull,“ povedal.
Keď nikto nemal námietky začali.
Neboli zlí.
Trocha sa mi aj zapáčili niektoré rýchlejšie pesničky, ale aj tak nemali na The
Wanted. Po asi štvrtej pesničke som už nesledovala, ktorá pieseň nasleduje.
Zrazu však prestali. Texty som si nejak veľmi neprekladala.
„Ty
nadržanec, už zase? To snáď nemyslíš vážne,“ rozčuľoval sa Liam, „už stokrát
sme ti s Paulom hovorili, aby si nemenil text.“ Ostatní sa však len smiali.
„Čo sa
stalo?“ opýtala som sa, pretože som nechápala prečo sa Liam rozčuľuje a chalani
smejú. Nachvíľu som prestala dávať pozor.
„Ale nič.
Pokračujeme?“ chcel vedieť Harry. Bolo vidieť, že sa mu už veľmi nechce.
„No dobre,
ale už prestaň s tým,“ povedal mu Liam a pozrel sa na ostatných, „tak dáme si
teraz Moment.“ Oni mu prikývli. Po tejto
pesničke si dali menšiu prestávku. Napili sa a prišli ku mne.
„No, aký máš
názor na nás?“ opýtal sa ma Liam.
„No, dá sa
to,“ povedala som im a usmiala sa.
„Len dá sa
to?“ smutne pozrel na mňa.
„Nepozeraj
tak na mňa. Prvýkrát som vás počula,“ odtrhla som pohľad od neho a zadívala sa
na východ.
„Mala by som
už ísť,“ ešte som dodala, vstala som a pohla sa smerom na odchod. Niekto ma
však chytil za ruku a zastavil ešte pred
dverami.
„Nechoď.
Ostaň ešte, prosím,“ povedal mi Niall.
„Nie, už som
sa zdržala až príliš,“ povedala som mu a vyšla na chodbu. Prešla som po chodbe
až k dverám, o ktorých som si myslela, že vedú ich šatne. Vošla som a uvidela
Suzi sedieť na stoličke a popíjať asi kávu. Na prvý pokus sa mi podarilo
trafiť.
„Pôjdeme ku
tebe? S toho letu som veľmi unavená,“ opýtala som sa ju. Ona sa otočila a
prikývla. Zobrala som si kufor, ona dopila a mohli sme ísť. Na parkovisku sme
zastali pri jej čiernom BMW a išli ku nej, čiže do môjho nového domovu.
Suzi býva v
centre mesta v byte na poschodí až úplne hore. Vošli sme do výťahu a vyviezli
sa až hore. Suzi odomkla byt. Byt mi ukazovať nemusela, keďže som to bola skoro
každé prázdniny na pár týždňov. V mojej izbe to vyzeralo rovnako, ako keď som
tu bola naposledy. Kufor som hodila na posteľ, otvorila ho a oblečenie začala
ukladať do skrine. Keď som skončila, kufor som odložila pod posteľ a rozvalila
sa na ňu. Ani len som oči nezatvorila a už mi niekto klopal na dvere. Bola to
Suzi, veď kto iný.
„Večer pôjdeš
so mnou na koncert alebo ostaneš tu?“ opýtala sa ma.
„Ostanem tu.
Neviem, či sa vôbec večer zobudím,“ povedala som jej. Prikývla a odišla. Znova
som sa zvalila na posteľ a po pár minútach aj zaspala.
Zobudila som
sa až ráno. Vstala som, prešla do kúpeľne, kde som si opláchla tvár a vlasy
dala do drdolu. V zrkadle som si všimla, že mi pomaly začínajú vyrastať. Teraz
ich mám prefarbené na čiernu, ale originál sú blond. A mala by som si ich
trocha ostrihať. Siahali mi už skoro po pás a začali sa štiepiť. V izbe som si
vybrala veci na behanie. Trojštvrťové čierne bežecké nohavice a ružové tričko s
krátkymi rukávmi so zipsom. Obliekla som si členkové ponožky, na to obula
tenisky, zobrala Suzine kľúče, ktoré mi nechala na stolíku pri dverách a vyšla
von. Bežala som svojou zvyčajnou traťou cez park. Bežala som ako vždy pól
hodinu. Keď som sa vrátila, hneď som išla do sprchy. Dala som si dlhšiu
príjemnú sprchu a len v uteráku som vošla do kuchyne. Skoro som infarkt
dostala, keď som uvidela Nialla. Z toho šoku som aj pustila uterák a len s
otvorenými ústami sme na seba pozerali. Bol to príšerný trapas. Z obývačky sa
zrazu niekto ozval.
„Už si jej to
dal?“ znelo to ako Zayn. Konečne som sa prebrala zo šoku a zdvihla uterák.
Rýchlo som si ho namotala na seba a zbehla do svojej izby. Ešte šťastie, že som
sa pred odletom oholila. Obliekla som nohavičky a prvé šaty, ktoré sa mi
dostali pod ruku. Keď som sa lepšie pozrela na šaty, zistila som, že to nie sú
šaty, ale tričko. Lepšie povedané, tričko Adama. Môjho priateľa. Vlastne už
bývalého. Keď som odchádzala, aj s ním som sa pohádala kvôli úplnej hovadine.
Ale nebudem na to myslieť. To bol starý život a čo bolo to bolo. Prezliekla som
si tričko za šaty bledomodrej farby, takej akej mám farbu očí. Obula som si
šľapky a vrátila sa. V kuchyni bola už aj Suzi, čiže tam boli všetci traja.
Niall, Zayn a Suzi.
„Dobré ráno,“
povedala som im a vybrala si jogurtový nápoj a odišla do obývačky. Kvôli tomu
trapasu som sa tam zdržala ani nie je minútu. Nepočula som, či mi odpovedali
alebo sa ma na niečo pýtali, tak rýchlo som odišla. Tam som si zapla televízor.
Akurát hovorili počasie, tak som neprepla. Sadla som si, otvorila nápoj a
popíjala.
„O tom, čo
bolo pred chvíľou nikomu nepoviem ak chceš,“ povedal mi Niall, keď vošiel do
obývačky a sadol si ku mne. Pozrela som naňho. Prikývla som.
„Tak to som
vážne nemala v pláne. Je to strašný trapas,“ povedala som mu a zakryla si tvár
rukami. „Neviem prečo, ale vždy, keď sa naplaším, v šoku zamrznem. Nie ako iné
baby. Tie by kričali a utekali, nie ako ja. Mne ešte aj uterák spadol.“ Len som
tam sedela a kryla si tvár rukami.
„To bude v
pohode. Zayn ťa nevidel a ja to nikomu nepoviem. Mne môžeš veriť,“ snažil sa ma
rozveseliť. „A skoro som aj zabudol, prečo som prišiel,“ dodal. Pozrela som
naňho. Nechápala som, čo tým myslí. Zbehol do kuchyne a keď sa vrátil, niečo
držal v ruke.
„Včera si si
v šatni zabudla kabelku na naozaj nenápadnom mieste. Mobil ti zvonil najmenej
stokrát,“ povedal mi a podal kabelku. Včera som bola taká unavená, že som si
ani nevšimla, že ju nemám.
„Ďakujem,“
poďakovala som mu a objala ho. Zrazu však začala hrať známa pieseň. Pre len
jedinú osobu som mala nastavenú linkin park burn it down . Pozrela som sa na
displej a mala som pravdu. Volal mi Adam.
„Prepáč, ale
potrebujem to zdvihnúť,“ povedala som mu, on len prikývol a odišiel do kuchyne,
aby som mala súkromie. Aj tak by nerozumel ničomu, čo budem hovoriť.
„Áno?“
zdvihla som to, ale teraz už som hovorila svojim rodným jazykom, po slovensky.
„Adne? No
konečne, už od včera sa ti snažím dovolať,“ povedal mi trocha nahnevaný hlas.
„Prepáč,
nepočula som mobil. Bola som veľmi unavená a tak som tvrdo zaspala,“ povedala
som mu čiastočnú pravdu.
„A čo tá
tvoja sesternica Suzi?“ ešte stále s rovnakým hlasom sa ma opýtal.
„Pracovala
dlho do noci,“ teraz som mu neklamala. Bolo počuť, že sa trocha upokojil.
Nachvíľu ostalo ticho, ktoré však prerušil.
„Prepáč,“
povedal skoro nepočuteľne, preto som sa ho spýtala : „Čože? Zle som ti
rozumela.“
„Hovorím, že
prepáč. Keď sme sa naposledy videli, správal som sa ako vol,“ povedal.
„Tak v tom
máš úplnú pravdu,“ trocha som sa zasmiala.
„Nesmej sa,“
znel trocha urazene, ale počula som, že sa tiež zasmial.
„Budem musieť
končiť tak ahoj,“ povedala som mu a rýchlo zrušila hovor. Chcela som začať nový
život a on patril do toho starého. Ešte ho ľúbim, ale nemienim mu už nič
odpustiť. Teraz sme sa hádali kvôli hovadine, ale predtým. Predtým to asi
dvakrát bolo iné a vážnejšie. Prvý raz to boli o tom, lebo som ho, že vraj,
podviedla,čo nebola pravda. Druhý raz kvôli tomu, lebo ma on podviedol a to
bola aj pravda, mala som dôkaz. A toto mu nemienim odpustiť. Trocha som sa už
zotavila z toho, ale už je koniec. Z rozmýšľania ma vytrhol Zayn.
„Nechceš
ísť...“ nedokončil myšlienku a zadíval sa na mňa. „Si v poriadku?“ po chvíli sa
opýtal. Prikývla som. Podišiel bližšie ku mne a prstom mi utrel slzu. Ani som
si nevšimla, kedy som začala plakať. Nechala som sa objať, ale plač nemienil
skončiť. Teraz sa objavila v obývačke Suzi.si
„Čo sa deje?“
opýtala sa, keď uvidela, ako ma Zayn objíma a ja plačem.
„Volal Adam,“
povedal som jej po slovensky pomedzi vzlyky. Ani neviem, prečo som hovorila po
slovensky.“
„Zayn, mohol
by si odísť? Toto nechaj na mňa,“ povedala Zaynovi po anglicky. Prikývol a
odišiel. Sadla som si, Suzi ma objala a ja som jej na pleci zatiaľ plakala.
„Myslela som
si, že to je už za mnou, ale už znova to nezvládam. Stačilo, aby sa ma opýtal, či
mu odpustím a vrátilo sa to,“ povedala som.
„To bude
fajn, len musíš prísť na iné myšlienky. Keď ti bude volať najbližšie, mobil daj
mne a ja to vybavím,“ nachvíľu stíchla, aby sa nadýchla a ďalej pokračovala :
„Večer môžeme ísť do toho klubu, kde sme oslavovali tvoje devätnáste
narodeniny, ale predtým si zbehneme do centra na nákupy. Čo ty na to?“
„Dobre,“
povedala som jej a pokúsila sa o úsmev. Asi sa mi aj podaril.
„Tak a teraz
sa choď upraviť. Za takú polhodinku ideme,“ povedala a trocha ma postrčila na
cestu. Ona zatiaľ odišla do kuchyne. Chalani ešte stále asi boli tam. Netrápilo
ma to. V kúpeľni som sa opláchla tvár, namaľovala a vyžehlila si vlasy.
Obliekla si čierne rifľové kraťasy, žlté tričko s krátkymi rukávmi, do vlasov
zastrčila slnečné okuliare a obula čierne balerínky . Mobil som si zabudla
obývačke, ale nevadilo mi to. Aj tak si ho neberiem so sebou. Nepotrebujem, aby
ma Adam otravoval. Peňaženku som si dala do vačku a išla do haly. Tam ma už
čakala Suzi. Mala oblečené červené kvietkované šaty a ku tomu sandále na
opätkoch. Zamkla byt, kľúče odložila do kabelky a mohli sme ísť.
Oblečenie na
beh
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára