Po dobrej približne pol hodine sme sa vrátili späť.
Na väčšine tvárach pohrával širokánsky úsmev. Tak trocha nechápavo som hľadela
na nich. Napokon som iba mykla plecami a vyšla do izby.
Hľadala som Melanin darček, keď niekto zaklopal a
vošiel. Otočila som sa.
"Neruším?" spýtal sa ma Harry. Pokrútila
som hlavou a sadla si na posteľ.
"Čo potrebuješ?"
"Ani vlastne nič. Toto je tvoja izba?"
poobzeral sa a zmenil tému. Prikývla som.
"Pekná," pochválil ju. Aj keď nejaká extra
super.
Steny sú jemne marhuľovej farby. Nie je na nich
nalepený žiaden plagát.
V izbe je jedna veľká manželská posteľ, na ktorej
periny sú podobnej farbt ako steny. Sú tu dve veľké skrine, písací stôl so
stoličkou, kozmetický stolík s veľkým zrkadlom a dva malé nočné stolíky po
stranách postele. Ešte má veľké oknom s
balkónovými dvermi. Je odtiaľ výhľad na záhradu.
"Ďakujem," odpovedala som mu. Teraz mi
prišiel ako vhodný čas sa ho spýtať na to, ako reagoval na Melanie.
"Čože?" otočil sa späť ku mne. Asi bol
trocha myšlienkami inde.
"Pýtala som sa, či sa poznáš s Melanie?"
zopakovala som svoju otázku.
"Prečo myslíš, že hej?" odpovedal späť
otázkou.
"Ja ani neviem. Len nejaký divný si bol, keď sa
ozvala," povedala som, čo som spozorovala. Nič neodpovedal. Iba stál
a pozeral von oknom. Nakoniec si však vzdychol a odpovedal mi.
„Áno, poznám ju. Stretli sme sa pred asi rokom, keď
sme mali koncert v Nemecku. Po koncerte sme sa ako vždy išli trocha zabaviť
do nejakého baru. A tam som ju aj stretol. Veľa si nepamätám, keďže som sa
opil. Pamätám si však, že som sa ráno zobudil v neznámej izbe
a v inom hoteli. Ona ešte spala. Asi som sa s ňou vtedy vyspal.
Neviem. Čo mi bolo aj úplne jedno. Potom som odišiel do svojho hotelu
a svojej izby. Ju som už nevidel, pretože sme v ten deň na obed
odlietali do Španielska,“ vysvetlil mi.
Nevedela som, čo na to povedať. Iba som naňho
pozerala. Preto aj nastalo to trápne ticho.
No nakoniec všetko zachránilo klopanie na dvere.
Vstala som a išla pozrieť, kto to je. Pred dverami stál Liam.
„Chcel by som ti niečo dať. Osobne. Môžem ísť
ďalej?“ spýtal sa ma. Otvorila som dvere viac a pozrela na Harryho. Asi
pochopil, čo mu naznačujem, pretože len prikývol a vyšiel z izby. Potom
som zavrela dvere.
„Načo tu bol Harry?“ vyzvedal Liam. Videla som na
ňom, že začína žiarliť.
„Ale prosím ťa, nežiarli mi tu. Nemáš prečo. Iba sme
sa rozprávali,“ pokrútila som očami.
„Čo si mi to chcel dať?“ rýchlo som naviedla tento
rozhovor iným smerom. Pomohlo. Oči sa mu rozžiarili a vytiahol
z vrecka nohavíc malú krabičku zabalenú v ozdobnom baliacom papieri.
Podal mi ju.
Zobrala som si ju a poobzerala. Potom som ju
rozbalila a otvorila. Vážne som nečakala od neho niečo takéto. Dobrú
chvíľu som si ho ešte prezerala.
„Zapnem ti ho?“ spýtal sa ma. Prikývla som. Liam
vybral retiazku z krabičky. Otočila som sa mu chrbtom a vlasy si
pridržala hore. On mi ju zatiaľ zapol.
Spustila som vlasy a ešte raz sa pozrela naň.
„Je vážne krásna. Ďakujem,“ objala som ho.
„Nemáš začo.“ Trocha som sa odtiahla a pozrela
naňho. Usmial sa.
Teraz mi až zišlo na rozum, že ja preňho nemám nič.
Trocha som preto posmutnela. Zmenu mojej nálady si ihneď všimol.
„Čo sa deje?“ spýtavo nadvihol obočie.
„Nič. Iba... no iba ja nemám nič pre teba.
Nepočítala som s tým, že sa tak skoro uvidíme,“ priznala som.
„Ako to, že nemáš nič pre mňa? Veď ten som už dostal
od teba ten najlepší darček, aký si mi mohla dať.“
Teraz som ja nadvihla obočie. Nechápala som, čo má
na mysli. Všimol si, že mi to nedochádza, tak mi to aj vysvetlil : „Si mi
konečne povedala, čo ku mne cítiš. Že si mi povedala, že ma taktiež ľúbiš. Ten
môj darček je oproti tomuto drobnosť.“
Toto som nečakala. Úplne mi to vyrazilo dych. Ani na
slovo som sa nezmohla. Tu sa nič iné nedalo urobiť iba to, čo som aj spravila.
Objala som ho okolo krku a spojila naše pery vo vášnivom bozku.
Pri večeri sme nepočítali s toľkými hosťami,
preto nebolo pripraveného jedla dosť. Ale to nebol žiaden problém. S babami
sme hneď obsadili kuchyňu a pustili sa do varenia.
Upiekli sme dva druhy pízz. Jednu so šunkou,
kukuricou a olivami. Druhú so salámou, feferónkami a kukuricou.
„Poďte jesť!“ volala nás mama na večeru. Všetci sme
sa zdvihli a prešli do jedálne. Keďže nás bolo toľko, museli sme doniesť
aj ďalšie stoličky.
Posadali sme si ku stolu a pustili sa do jedla.
Každý pri tom, ako jedol, aj živo debatoval na rôzne témy s ostatnými. Iba
ja som bola ticho a pozorovala ostatných.
„Čo si tu tak potichu?“ prihovorila sa mi Pezz. Mykla
som plecami.
„Pekná retiazka. Od koho si ju dostala?“ pochválila
mi ju El a hneď aj vyzvedala.
„Ďakujem,“ poďakovala som a otvárala ústa, že
jej odpoviem, ale Pezz mi skočila do reči.
„Nechaj ma hádať. Bol to... hmm... žeby... od Liama?“
naťahovala to ako gumičku z nohavičiek. Trocha som sa začervenala, ani
neviem prečo, a prikývla.
„To už takto si ťa označil?“ smiala sa El.
„Hahaha...Ale je pekná,“ smiala som sa tiež. Potom
už debata išla iným smerom.
Po večeri sme nejakú dobu ešte pobudli v obývačke
pri televízore. Potom sme sa však rozdelili do izieb. Harry s Niallom sú v hosťovskej
izbe vedľa mojej izby. Vedľa nič sú Zayn s Pezz v hosťovskej izbe a oproti
tým dvom sú Louis s El. Liama som si zobrala k sebe do izby. Teraz,
keď už konečne sme si povedali, čo k sebe cítime, nenechám si ho zobrať
tak ľahko. A chcem s ním aj stráviť, čo najviac času, ako sa klen dá.
Mne a ani Liamovi sa ešte nechcelo spať. Zhodli
sme sa na tom, že si pozrieme nejaký film. Zatiaľ,čo ja zbehnem do kuchyne pripraviť kakao, on vyberie film.
Keď už som bola na odchode so šálkami s teplým kakaom
v ruke, ma zastavila Melanie.
„Takže sa ti podarilo zbaliť celebritu?“ oprela sa o linku.
Ignorovala som jej otázku a chcela ísť ďalej.
„Ale vieš, že vám to dlho nevydrží. Skôr či neskôr
si uvedomí, že mu za to nestojíš a nájde si niekoho, to je slávny. Nejakú
modelku alebo tanečnicu napríklad. Alebo by sa znova vrátil k tej svojej
bývalej? Nie je ona známa tanečnica náhodou?“ povedala. Trocha ma to pichlo pri
srdci, ale ignorovala som to, čo mi povedala. Radšej som išla do izby späť k nemu.
Aj keď mi tými slovami nasadila chrobáka do hlavy. Čo bolo aj v jej úmysle.
„Urobila to schválne. Nemá pravdu,“ povzbudila som
samú seba. Vošla som s úsmevom do izby.
„Tak, už som tu aj s kakaom. Aký film si
vybral?“ položila som šálky na nočný stolík a sadla si vedľa neho na
posteľ.
„No čo tak trocha akcie? Fast five (Rýchlo a zbesilo
5). Čo ty na to?“ spýtal sa ma.
„Znie to dobre. Súhlasím,“ povedala som. Liam zapol
film na jeho notebooku. Sadla som si, čo najbližšie k nemu, ale predtým
som nám podala šálky s kakaom. Počas filmu sme ho popíjali. Ale v hlave
sa mi znova objavil ten chrobák. Nevedela som sa ho zbaviť. Nepomohlo ani to,
keď ma pri filme pobozkal.
nová čast nová čast :D wohoo :D :D je to supeeeeeeeeeeeeeeer :))))))) skvele :) naozaj nemám slov :) úplne eňo ňuňo :)
OdpovedaťOdstrániťkonečne nová :D :D super je :)
OdpovedaťOdstrániť