Keep Calm And.... 5

Je zvláštne, ako čas ubieha rýchlo a zároveň pomaly.. Raz, keď ho potrebujete, keď ho chcete mať viac, prepláva vám len tak, pomedzi prsty.. Na druhú stranu sa len tak vlečie. Keď ste v škole, v práci, keď chcete, aby ten okamih konečne skončil. Ani si neviete predstaviť, ako som potreboval, aby ten čas ubehol rýchlejšie v tú noc, keď som našiel Leu. Zakrvavenú, doriadenú. Ale tá prvá možnosť. Keď čas potrebujete tak, ako nikdy. No práve vtedy tam nie je. Nemáte ho. A tak to bolo v ten večer

v nemocnici, keď sme si dali pusu. Obidvaja sme si so sklonenými hlavami od seba odsadli a boli ticho. No presne ten moment by som si prial aj desať krát zopakovať. No nie je to také jednoduché. Medzi časom na to už určite zabudla. Ja však nie. Bol som si vedomí, že tá pusa bola pre mňa viac, než som si dopúšťal. No tú možnosť, že keby som k nej mohol niečo cítiť, opakovane vypúšťam z hlavy. Viem, že by to pre nás nebolo vôbec jednoduché. Viem, že by bola Lea v nebezpečenstve. Proste to viem, a nikdy by som jej to nedokázal urobiť. Bál by som sa, že ju neochránim.

„Louuuis?“ Zavolala na mňa Lea z jej izby. Odkedy ju pustili z nemocnice, musím ju obskakovať.  Možno ani nemusím, ale chcem. A ona vie, ako to využiť. Keď som sa vybral k nej do izby, zrazili sme sa vo dverách.  Na hlave mala stále obviazaný obväz.  Keď tak rozmýšľam, od toho úrazu sa toho naozaj veľa zmenilo. Jej otras mozgu, pusa, veľa zábavy a v konečnom dôsledku – nenápadná autonehoda, zapríčinená Danielom. Áno, tí hajzli sú už mŕtvy. V ten deň mi naozaj padol kameň zo srdca. Dve Gregove rybičky, boli chytené v sieti a už ostala len tá najväčšia. Je mi jasné, že Greg si bude posily objednávať znova a znova, no je mi to úprimne – jedno.

„Volala som na teba,“  vytrhla ma Lea zo svojich myšlienkach.

„Ja viem, počul som ťa,“ usmial som sa.

„Dobre, idem sa napiť,“ povedala a prešla malou chodbičkou do kuchyne. V polovici sa však zastavila, chytila sa za hlavu a oprela o stenu. Asi sa jej točila hlavu.  Keď sa už začala nakláňať dozadu, pribehol som k nej a chytil som ju do náruče. Prešiel som s ňou pri stôl, sadol som si na stoličku a ju som si vyhodil na kolená.

„Si v poriadku,“ spýtal som sa jej, zatiaľ čo som nalieval do pohára na stole minerálku. Prikývla na súhlas.

„Napi sa,“ podal som jej pohár a ona ho na pár glgov vypila. Bola taká slabá po odchode z nemocnice. Som rád, že sa jej nič viac nestalo.

                   *                                               *                                           *

Práve sme sa smiali u Lei v obývačke, na Family guys, keď do izby vletel Shaya s nečitateľným výrazom v tvári.  No v očiach mal niečo, ako strach, smútok.

„Čo sa stalo chlape?“ Spýtal som sa h, no on neodpovedal. Namiesto toho sa posadil vedľa Lei a chytil ju za ruku.

„Shay, čo sa stalo?“  Spýtala sa ho ustráchane.

„Musím vám niečo povedať,“ začal a my sme nedočkavo čakali, čo povie.

„Odchádzam,“ povedal stroho a Lei sa do  očí nahrnuli slzy.

„Kam? A prečo?“ Spýtal som sa.

„Dnes mi volali z práce. Odchádzame do Afganistanu. Večer nám letí lietadlo. Je mi to ľúto sestrička, ale musím odísť,“ objal ju. Nevedel som, čo urobiť, či ju ísť utešiť alebo len tak sedieť. Odtiahla sa od neho a hľadela raz na neho a raz na mňa.

„Ako dlho?“ Spýtala sa pomedzi vzlyky.

„Pol roka,“ toto ju asi dostalo viac, ako informácia, že odchádza.

„Prečo mi to robíš Shay. Vieš, že ťa potrebujem. A čo ak. Čo ak sa už n- nevrátiš?“

„Vieš, že musím. A máš tu Louisa. A vonkoncom sa nemusíš báť že sa nevrátim. Nebudem v nebezpečnej zóne. Nemusíš sa báť,“ pobozkal ju na temeno hlavy a odišiel z izby. Ešte mi nenápadne naznačil aby som išiel za ním. Po chvíli som odišiel, zatiaľ čo Lea si išla ľahnúť. Prešiel som ku Shayovým dverám a zaklopal som.

„Poď,“ ozvalo sa z izby a ja som vošiel dnu. Shay mal izbu jednoducho zariadenú a hlavne – upratanú.

„Čo si chcel?“ spýtal som sa a on mi naznačil aby som si sadol.

„Pozri, keďže odchádzam, chcel som ťa poprosiť aby si tu ostal, kým budem preč. Nemôžem ju tu nechať samú. Ona by to nezvládla. Prosím, zostaň tu s ňou,“ poprosil ma.

„Jasné, to je maličkosť,“ usmial som sa.

„Ďakujem. Tak skočíme po tvoje veci?“ Spýtal sa a ja som prikývol. Ešte som sa šiel pozrieť na Leu a tá sladko spala. Vyšli sme z domu, nasadli sme do Shayovho auta a vystúpili sme priamo pred Ryanovým domom. Shay ma čakal v aute, zatiaľ čo ja som išiel dnu. Hneď ako som vošiel, na mňa skočila Lott.

„Louis!“

„Ahoj,“ dal som jej pusu a silno ju objal. Zobral som si ju do rúk a prešiel s ňou do obývačky.

„Že sa aj ukážeš!“ postavil sa Ryan z pohovky a podal si so mnou ruku.

„Prepáč, mohli by sme sa porozprávať?“

„Jasné, čo Lott?“

„Tá to pokojne môže počuť,“ povedal som a postrapatil jej vlasy.

„Ide o to, že si musím vyriešiť tie veci s Gregom. Počul si o tej autonehode pred pár dňami?“ Prikývol.

„To Daniel. Najal som ho. Tak, a vlastne s tým Gregom mi pomáha jedno dievča, volá sa Lea. Za posledné mesiace sme sa spriatelili,“ prerušil som sa a hodil po Ryanovi vankúš, za ten jeho perverzný pohľad!

„Sme kamaráti, Ryan,“ precedil som pomedzi zuby.

„Dobre, nehovor mi, že si sem prišiel kvôli tomuto,“ pokýval som záporne hlavou.

„To dievča, mi pomáha, a doteraz bývala s bratom, no teraz musím byť s ňou. Asi na pol roka. Takže sa budeme vidieť iba zriedka. Prišiel som si vlastne pobaliť veci. Pomôžeš mi princezná?“ Spýtal som sa Lott. Ona vyskočila zo sedačky a ťahala ma po moje veci. Vytiahol som svoj kufor a organizovane nahádzal do neho veci. Zazipsoval som ho a objal Lott.

„Ďakujem,“ dal som jej pusu.

„Počkaj ma tu, donesiem ti niečo,“ povedala a vybehla z izby, hneď ako odišla, prišiel do izby Ryan.

„Chceš mi povedať, že ty si si najal Daniela, aby niekoho zabil len tak?“

„Nie, nebolo to len tak, asi pred niečo vyše mesiacom, ma dal tým dvom Greg zmlátiť. A asi pred týždňom urobili to isté Lei. No ona ma vtedy našla a zobrala ma k sebe domov. S jej bratom sa vtedy o mňa starali a ja som im to tak trošku dlžný. Vlastne, mám potrebu Leu ochrániť. Pochop, nemôžem ju nechať samú doma.“

„Ja viem, rob čo musíš, ale príď občas pozrieť Lott. Je jej za tebou smutno.“

„Určite prídem, a donesiem aj Leu. No už by som mal ísť. Vonku ma čaká Shay.“

„Shay Johnson?“

„Áno, prečo? Ty ho poznáš?“

„Hej, chodil so mnou do školy, na vojenskú.“

„Ahá, čo tak ho prísť pozdraviť?“  Mykol plecami a vyšli sme von z mojej izby. Lott čakala kým ju vytiahnem na ruky. Do ruky mi strčila hračku, vraj, aby ma strážila a nebál som sa v noci. Dokonca mi jednu dala aj pre Leu. Že jej mám povedať, že pomáha proti zlým snom.

„A čo keby si ju išla so mnou pozrieť? Samozrejme spolu s Ryanom?“

„Áno!“ Vykríkla a ja som ju podal Ryanovi. Zavreli dvere a s kufrom sme sa všetci pobrali k Shayovmu autu. Nechcem ju ohroziť, keby nás niekto spolu videl, mohlo by im dôjsť, že to je Lottie.

„Shay, dúfam že nevadí, že idú s nami. Lott chcela vidieť Leu. Inak, toto je moja sestra. Lott, toto je Shay. A vy dvaja sa vraj poznáte,“ predstavil som ich a ukázal na Ryana a Shaya.

„Jasné, ako sa máš Ryan?“ Spýtal sa ho Shay a naštartoval auto. Keď sme prišli domov, Lea ešte spala.  Ryan so Shayom sa išli rozprávať do kuchyne a ja s Lott sme prešli do Leinej izby. Ona sa prehadzovala na posteli, asi sa jej niečo snívalo. Prešiel som k nej a pohladkal ju po vlasoch. Bola celá spotená.

„Lea,“ šepol som a jemne s ňou pomykal. Ona vyplašene otvorila oči, ale keď si všimla, že som to ja, spokojne sa usmiala. Potom si zívla a natiahla sa.

„Chcem ti niekoho predstaviť,“ usmial som sa a ona na mňa vyplašene pozrela. Kývol som Lottie aby prešla ku mne a pritiahol som si ju bližšie ku mne.

„Toto je Lottie, moja milovaná sestrička, a toto je Lea, moja milovaná najlepšia kamarátka,“ predstavil som ich a zasmial som sa. Lea sa vyšupla z postele a objala Lottie.

„Teší ma,“ usmiala sa, „tak o tebe toľko Louis rozprával! Až som žiarlila,“ zasmiala sa a ťukla jej po nose. Potom sme prešli do kuchyni a predstavil som jej aj Ryana. Lottie jej darovala tú hračku, proti zlým snom a potom sa spolu išli hrať. Spokojne som a nich pozeral a usmieval som sa. Konečne po dlhej dobe som bol taký šťastný. Mal som okolo seba ľudí, ktorých som mal najradšej a užíval si každý jeden moment.

LEA

Ani sme sa nenazdali, a už bol večer, čo znamenalo, odchod Shaya. Tak veľmi som sa toho bála. No raz to prísť muselo. Aspoň že tu Louis so mnou ostane. Lottie aj Ryan sú strašne zlatý, a ten darček od Lott, sa mi hodil presne teraz. Znova sa vracajú tie sny. Neviem, čo robiť. Lottie s Ryanom už odišli a prišiel čas rozlúčiť sa aj so Shayom.

„Shay, budeš mi chýbať. Sľúb mi, že mi budeš aspoň volať,“ šepla som a utrela si slzy.

„Aj ty mne, a sľubujem, že ti volať budem, ak chytím signál,“ objal ma.

„Dobre, mal by si ísť. A Shay,“ smrkla som, „tie sny.. vrátili sa..,“ povedala som a slzy sa mi kotúľali z očí  ako malé hrášky.

„Čo?“ Spýtal sa neveriacky. Ja som prikývla a postrčila ho, aby šiel. On ma ešte raz objal a vyšiel pred dvere.

„Držte sa, a myslím si, že by si to mala povedať Louisovi,“ zakričal a odkráčal k objednanému taxíku.

„Povedať čo?“ Zjavil sa za mnou Louis a čakal na moju odpoveď.

Dúfam, že ma neukameňujete, za takéto ukončenie, ale žiadalo sa to  takto skončiť. Ak mám pravdu povedať, vôbec nie som spokojná s touto časťou, ale čo vám poviem? Radšej nič.

1)    Tak, čo si vy myslíte o tejto časti?

2)    Čo podľa vás povie Lea Louisovi?

3)    Povie mu to vôbec?

4)    Akým smerom to bude podľa vás pokračovať, čo sa asi bude diať v ďalších častiach?

5)    A dajme tomu, že na tom obrázku je Louis a Daniel. Aj keď som nechcela, aby to bolo celé o 1D, srdce mi to nedá...ale ostatné postavy sa tam už objavovať nebudú, dúfam, a Daniel asi umrie.. poviem vám, podľa mojej nálady ;)

Nakoniec, vám musím znova poďakovať za komentáre, ktoré naozaj potešili :3 A dúfam, že časť sa vám aspoň ako tak páčila. Neviem písať dialógy tak, ako by som chcela, ale gratulujem ak ste sa dostali až sem :) Lucc.