Keep Calm And.... 6

Baby, hlásim sa vám s novou časťou. Viem že to trvalo, ale čakali ste aj dlhšie. Prosím, dole zanechajte svoj názor na túto časť. A ak chcete, pustite si toto : 

 

Textom sa to nehodí, ale tú pesničku milujem. A nakoniec, prajem príjemné čítanie J

„Tak, posaď sa Louis,“ pokynula som mu potom, ako sme sa dostavili do obývačky.

„Lea, neviem, čo mi chceš povedať, ale nemusíš mi to hovoriť, keď nechceš,“ povedal.

„Tak fajn, ani nevieš aká som ti za to vďačná,“ odvrkla som a sledovala jeho výraz  tváre. Na čele mu navrela žila a vyskočila veľká vráska.

„Nemala si náhodou teraz povedať, že to je v poriadku a svojmu najlepšiemu kamarátovi to povedať musíš?“ Začalo mi šklbať kútikmi úst. Jeho zvedavosť bola niečo, čo som na ňom mala rada.

„Robím si srandu Louis. Pokoj,“ ťukla som mu do nosa.

„Ehm, prejdem k veci,“ prikývol a ja som vedela, že toto bude na dlho.

„Vieš, rozhodla som sa, že by si mal vedieť o mojej minulosti niečo viac, ako doteraz. Presvedčil ma hlavne Shay. Myslím si, že ty by si to mal vedieť. Ja... pred štyrmi mesiacmi ma prepustili s protidrogového. Vlastne, ani by ma nepustili, keby ma odtiaľ nevytiahol Shay.. Celá rodina ma zavrhla po tom, čo som sa dala dokopy s Gregom. Každý okrem mňa videl, aký to je hajzel, no ja som ho ľúbila. Naozaj som ho milovala, no on ma iba využíval. V kútiku duše som stále dúfala, že sa zmení, no nestalo sa tak. Stále ma drogoval, pichal mi všelijaké svinstvá a a som často o sebe ani nevedela. Časom som sa stala závislou a nedokázala som to ovládať. Preto som s ním zostala aj po tom, čo si zo mňa urobil osobnú šľapku a to nie len pre neho. Ponúkal ma svojím kamarátom, ako nejakú handru a máloktorý povedal nie.  Taký boli možno dvaja. Viac nie. Plakala som, kričala som, no nikoho to nezaujímalo. Greg bol hlavný šéf a nikoho nezaujímalo, čo robí so svojou „priateľkou“. Keď som už bola na tom najhoršie, nevládala som žiť a pokúsila sa o samovraždu. Nadopovala som sa liekmi a zapila ich alkoholom. Viac si už nepamätám. Zobudila som sa až o pár dní na psychiatrii. Greg zo mňa urobil feťáčku a dokonca blázna, ktorý nevie, čo robí a pokúša sa o samovraždu. A dokonca aj tam mal svojich ľudí. Dopovali ma liekmi a oblbovákmi, kvôli tomu, aby som si nespomenula na niečo, čo si nepamätám. Iba viem, že to bolo vážne a dôležité. A myslím si, že to bola nejaká vražda. Často ma nútil pozerať sa na to, ako niekoho bijú jeho gorily až do bezvedomia. Ja som sa na to pozerať nechcela, no  zakaždým, čo som si zakryla oči, mi pripálil na stehno cigaretu. Preto som ďalej nechcela žiť, a mňa mrzí, že si neviem spomenúť na tú noc, keď sa stalo niečo dôležité. Keď ma Shay z tadiaľ dostal, mávala som nezmyselné nočné mory, ktorým som nechápala, no zdalo sa mi to skôr také.. živé. Bolo to niečo ako spomienky, ktoré mi tie lieky potlačili niekam hlboko do pamäte. Naozaj neviem, čo to môže byť. Ničomu nechápem a bojím sa, že Greg ma kvôli tomu bude chcieť možno aj zabiť.  Vlastne si nepamätám nič konkrétne z minulosti, iba to, čo mi robil Greg. Ako ma ponižoval, týral a predával ako špinavú handru. No bála som sa od neho odísť. V tej dobe som toho vedela viac než dosť.  Bolo by pre neho neodpustiteľné, keby od neho odídem. Okamžite by sa ma bol zbaviť, a to som nechcela. Lenže časom som to nezvládala, a ako som ti povedala, pokúsila som sa o samovraždu....,“ ku koncu mi hlas stále zoslaboval až som nedokázala pokračovať ďalej a rozplakala som sa.  Louis ma tuho objal, začo som mu nesmierne vďačná.   Potrebujem ho tu, lebo bez neho sa psychicky zrútim. Až moc som si na neho navykla, aby odo mňa teraz odišiel.

Louis

Potom, čo sa rozplakala som si ju privinul k telu a zovrel ju v objatí. Hladkal som ju po chrbte a upokojujúco som sa s ňou hojdal z jednej strany do druhej.

„Lea, naozaj si vážim, že si mi to povedala. A smiem sa ťa niečo opýtať?“ Len čo som sa jej to spýtal, upútala na mňa svoj pohľad a prikývla.

„Ty si Dark, však?“

„Áno, Greg mi dal tú prezývku, lebo..“

„Lebo si mala tie najčernejšie vlasy pod slnkom, aké som kedy videl,“ dopovedal som za ňu.

„Ako to vieš?“ vyvalila na mňa oči.

„Ja som bol jeden s tých, ktorý ťa odmietol. Nie preto, že by si nebola pekná. Len mi príde odporná, využívať dievčatá vo svoj prospech, lepšie povedané, svoje uspokojenie,“ usmial som sa.

„A navyše, v tých tvojich krásnych očiach bol odpor, pre každého chlapa, ktorý prešiel okolo.“ S obdivom a nechápavým pohľadom na mňa stále hľadela s otvorenými ústami.

Lea

Stála som uprostred tmavej ulici. Obzerala som sa všade na okolo. Našiel ma. Čo budem teraz robiť? Začala som utekať, neobzerala som sa dozadu. Vedela som, že beží za mnou. Ak mu neujdem dnes, tak nikdy. Ešte viac som zrýchlila, no v mojom stave ma veľmi rýchlo dobehol. Úbohá feťáčka nemá bohvie akú kondičku. Ocitla som sa v slepej uličke a on mi bol za pätami. Toto je koniec. Nebolo tu nič, len tri múry a on. Po líci mi stekali slzy. Spadla som na zem a plakala. Jeho chladné kroky ku mne doliehali čoraz viac, až zastal predo mnou. Začala som sa nekontrolovateľne triasť. Bála som sa ho. Vedela som, čo bude teraz nasledovať.  Pomalým pohybom si vytiahol opasok z nohavíc a prehol ho na polovicu.  Bezmocne som zavrela oči a plakala, zatiaľ čo on si na mne vyvršoval jeho zlosť. Vedela som, čo sa stane, ak sa mi nepodarí ujsť. Stále som iba bezmocne plakala a kričala. Nech to už viac nerobí, že to bolí, no on neprestával, ba dokonca ho to ešte nakoplo udierať viac. Keď sa hrubý kožený opasok zaťal do mojej kože posledný krát, spadla som na mokrú cestu a plakala. Z oblohy začali padať malé kvapky dažďa, moje vzlyky vietor roznášal po dlhých uliciach, no ani jeden človek mi neprišiel pomôcť. Ľudia tu, sa radšej nemiešali do takýchto vecí. Nechceli sa pliesť do ničoho podobného a radšej sa ticho prizerali na to, ako ľudia ubližujú iným ľuďom. Teraz som sa začala triasť od zimy, no jemu, to bolo úprimne, jedno. Tobôž ešte to, aby skončil. On práve iba začal. Zohol sa ku mne a udieral ma do tvári. Správal sa ku mne ako ku kusu handry. Bez štipky citu. Bez toho, aby vedel, že aj ja cítim bolesť. No on to vedel a uvedomoval si to. Práve preto to robil. Keď ma doriadil úplne, Stiahol zo mňa úzke roztrhané gate a ja som vedela, čo bude nasledovať. S posledných síl, ktoré mi ostali, som sa snažila odtiahnuť od neho čo najďalej. Už viac nechcem byť jeho bábika, s ktorou zametá ako s poslednou handrou. Krvavé a dotlčené ruky som zaprela do lesklého betónu a pomaly sa od neho tlačila, zatiaľ čo on si sťahoval gate. Krútila som hlavou a stále dookola kričala nie. Nie. Nie. On sa na mne zabával a smial sa mi priamo do tváre. Slzy mi už netiekli, nemali aké. Všetky som už vyplakala . Po tých nekonečných mesiacoch utrpenia? Ani sa nečudujem. Keď som už bola pri múre, vedela som, že aj tá posledná nádej už zmizla. Čakala som už na to najhoršie a verte mi, smrť to nebola. To by bolo pre mňa vykúpenie. Kľakol si nado mňa, roztiahol mi nohy a silno do mňa vnikol. Kričala som, plakala... Posledným výkrikom  „Nie, Greg..“ sa všetko skončilo. No nie na vždy.

Louis

Prudko som otvoril oči, keď som ju začul kričať. Vlastne som sa zobudil na stále kričanie. Dookola vykrikovala nie, nie, nie. Rýchlo som vyskočil z postele a bežal do jej izby. Na malý okamih ma napadlo, že by tu niekto bol, ale akoby sa sem dostal? Premohol ma strach keď som vbehol do jej izby a videl ju, ako sa prehadzuje na posteli zo strany na stranu a neustálim kričaním. Prešiel som ku nej a sadol si na posteľ a jemne s ňou zatriasol.

„Lea,“ potiahol som si ju do náruče, no ona sa stále neprebudila zo sna. Keď som s ňou zatriasol silnejšie, vykríkla „Nie, Greg,“ a toho som sa zľakol aj ja. Mám pocit, že vtedy sa prebrala. Začala do mňa búchať päsťami a ja som ju ešte tuhšie objal. Hrozne plakala a bola celá spotená.

„Pšššt, bol to iba zlý sen. Zlý sen,“ pobozkal som ju do vlasov a zošuchol sa s ňou na posteľ. Ľahol som si na chrbát a Lea si oprela hlavu o moju hruď. Stále plakala a nekontrolovateľne sa triasla. Upokojujúco som ju hladkal po chrbte a potom jej rukou prečesával vlasy. Pomaly sa upokojovala a zaspala v mojom náručí.

„Ďakujem ti, že si tu so mnou,“ zamrmlala pred tým, ako sa úplne uvoľnila a hrudník sa jej nadvihoval v pravidelnom rytme. O chvíľu na to, som spal aj ja.

 Ráno som sa zobudil skôr ako ona. Spokojne si odfukovala a vôbec nevyzerala na to, žeby sa jej v noci snívala nejaká nočná mora.  Myslím si, že sa jej snívalo niečo, čo sa jej stalo. Kričala niečo ako „Nie Greg,“ a tak si myslím, že sú to spomienky.  Opatrene som sa snažil postaviť z posteľ, no ona si ma pritiahla naspäť.

„Ešte nechoď,“ zamumlala do vankúša a na moje rameno si položila hlavu.

„Fajn,“ zamrmlal som a zasmial sa.

„Ďakujem, že si so mnou ostal v noci, Louis,“ Povedala a hľadela mi do očí.

„To je samozrejmosť,“ usmial som sa, zatiaľ čo sme si navzájom hľadeli do očí. Mal som strašnú chuť, pobozkať ju. Ona si zahryzla do pery. Lea, prečo mi to robíš?

„Vieš o tom, že sa krásne smeješ?“ Spýtala sa ma. Prikývol som na znak súhlasu a začali sme sa smiať. Nervózne sa pozrela na moju hruď a radšej sklopila svoj zrak.

 „A tebe už niekto povedal, že si zlatá, keď sa hanbíš?“ Spýtal som sa jej a nervózne si začala skusovať spodnú peru. Pritiahol som si ju bližšie k sebe a dal jej pusu na líce. Louis, Louis... vieš, že k nej cítiš viac než kamarátstvo, a predsa si to nepriznáš. Ozvalo sa moje svedomie. Viem, že je viac než kamarátka, lenže radšej ju budem mať iba ako kamarátku. Nedopustím, aby jej niečo Greg urobil. A keby som s ňou, určite by jej niečo dokázal urobiť. Každému, koho som mal rád, ublížil. Už to viac nedopustím.

„Mám ťa rada Louis,“ povedala.

„Aj ja teba,“ usmial som sa.

Tak, čo myslíte? Ako to Lea myslela? Páčila sa vám časť? Je tak celkom o ničom, ale tak, snažila som sa. A ešte potrebujem vedieť názor. Páčia sa vám tie sny? Zase nemyslím, že v každom sne ju niekto znásilní, ale ona si tými snami spomína na svoju minulosť. Chcete radšej teda tie spomienky taktom, alebo to nebudem rozpisovať, a napíšem rozhovor s Louisom, ako sa o tom rozprávajú? Ja som skôr za tie sny, lebo sa mi to naozaj viac pozdáva a lepšie sa mi to píše, ako rozhovory. Takže dúfam, že sa s tým nejako zmierite. A Suz, dúfam, že sa ti začne páčiť tento príbeh, keď sa to bude poberať trošku iným smerom, ako doteraz.