Baby, hrozne sa ospravedlňujem, že tak neskoro, ale nemala som veľa času. Sú prázdniny, veď to poznáte a dúfam, že sa bude páčiť.. Zajtra vám pošlem ďalšiu
Lucka
Váhavo sa na mňa pozerala cez
zaslzené oči, no nakoniec mi podala jej trasúcu sa ruku. Jemne som jej ju
stisol a vytiahol som ju na nohy.
„Ďakujem,“
povedala a objala ma. Objatie som jej opätoval a pohladil ju po
chrbte.
„Ďakujem
ti, Louis,“ vzlykla a ja som v zapätí povedal rýchle „Nemáš začo!“
„....počkať,“
povedal som a ona sa odo mňa odtiahla. Hneď na to sa usmiala.
„Ako
vieš, ako sa volám?“ Nechápavo som sa spýtal. Z neznámych dôvodov
s úsmevom na tvári.
„Prepáč,
som Louis. Ale to už vieš,“ natiahol som k nej ruku a usmial sa, hneď
potom, čo som sa vrátil do reality.
„Som
zaskočený. Nečakal som, že budeš dievča. Čakal som, že budeš chlap,“ sypal som
zo seba slová, ktoré len naoko dávali zmysel.
Hneď, čo som dohovoril, vydýchol som si. Jej začalo trhať kútikmi úst,
až vybuchla do obrovského výbuchu smiechu, pričom odhalila rad jej snehobielych
zubov. Po pár minútach zvíjania sa na zemi sa upokojila a vážne sa na mňa
pozrela.
„Mali
by sme si pohovoriť,“ povedala, načo som ihneď súhlasne prikývol.
„Poďme
sa prejsť,“ navrhol som a už sme kráčali po lesnej cestičke.
„Takže
čo by si chcel vedieť?“ Spýtala sa ma.
„Čo
tak s tým, ako ste sa s tým bastardom zoznámili?
„Fajn,
ale najskôr mi povedz, prečo ho tak neznášaš.“
„Zabil
mi rodinu. Dostal som sa kvôli nemu do basy. Zničil ma.“
„Č
-čože?“ Spýtala sa vystrašene.
„Začalo
to tými jeho povestnými kšeftami. Štetky, drogy a iné. Raz sme boli
v jednom bare a popíjali sme. Dá sa povedať, že som bol dosť
podnapitý na to, aby som si nevšimol čo robí. Do vačku mi strčil balíček koksu
a nejakú tú trávu. Vtedy zavolal políciu. Keď prišli nechápal som čo
robia. Zobrali ma hneď potom, čo našli u mňa drogy. Greg tak získal skvelú obeť. Nastražil
to všetko na mňa. Vraj som bol díler a nabalili mi 6 rokov nepodmienečne.
Prvý rok v base som zvládal ťažko. Chýbala mi rodina, priatelia. Vieš, až
keď ťa stretne niečo takéto zlé, si uvedomíš, čo v živote máš a čo si
nevážiš. Berieme to ako samozrejmosť, že máme priateľov, rodinu. No nie je to
tak. Každý nemá také šťastie. Ten prvý rok som dostával od rodiny listy či ich
fotky. To mi ako tak pomáhalo zvládať to tam.
No potom nastal určitý moment, odkedy mi neprišiel jediný list. Myslel
som si, že ma nenávidia. V base ma stretlo veľa zlých vecí , vďaka ktorým som sa postavil na vlastné nohy. Po
štyroch rokoch ma pustili za dobré správanie s podmienkou na tri roky.
Jeden prúser a skončím tam znova. Keď som vyšiel z basy, nevedel som
kam mám ísť. Bol som zúfalí, takže som sa vybral do nášho rodinného domu, kde
mi otvorila stará pani. Tá tvrdila, že tam býva už tri roky a dom bol
opustený. Tak som sa vybral za mojím najlepším priateľom – Ryanom. Tam mi
otvorilo dvere malé dievčatko – Lottie...“ pred očami sa mi vybavila jej
usmievavá tvár.
„...je
to moja sestra. Hneď za ňou sa vynoril Ryan, ktorý mi všetko povedal. Moju
rodinu zabili po mojom ročnom pobyte v base. Všetkých zabili až na Lottie, ktorá to
prežila vďaka tomu, že sa hrala
u svojej kamarátky. No a Greg si myslí, že zabili celú moju
rodinu. Keď som sa to dozvedel, moja nenávisť k nemu vzrástla. Nechcem nič
viac, len to aby ten sviniar zhnil v base dokonca svojho prašivého
života.“
Po
mojom dlhom monológu na mňa hodnú chvíľu hľadela bez slov. Dokonca mala slzy v očiach.
„Uhm,
t -to ma mrzí Louis,“ prejavila svoju ľútosť a objala ma.
„Tak
ten hajzel robí ešte horšie veci, ako som si myslela,“ povedala keď sa odo mňa
odtiahla.
„Myslím, že by som ti mala povedať o mojej
minulosti..,“ utrela si slzy a smrkala.
„Pozri
Lea, ak o tom nechceš hovoriť, nemusíš. Máš času koľko len chceš. Povieš mi to neskôr,“ objal som ju okolo
ramien.
„Nie,
poviem ti to..,“ utrela si slzy a svoj pohľad upriamila na mňa.
„Všetko
to začalo, keď som Grega stretla na...,“ zhnusene sa usmiala, popri tom ako sa
jej drali slzy z očí.
„Tak
asi to nedokážem povedať. Prepáč..,“
„To
je v poriadku. Chápem ťa. Máš čas. Poď, odprevadím ťa domov,“ navrhol som
a vybral sa preč z tohto zarasteného parku, či lesíka. Celá cesta prebiehala v tichosti
a bez nejakých vysvetľovaní. Každý z nás bol ponorený vo vlastných
myšlienkach, upútaných na minulosť. Uvažoval som aj nad tým, ako mohol Lei
ublížiť, keďže to tak ťažko zvláda. Nedokáže o tom ani hovoriť. Určite ju
to ničí. Neviem si ani len predstaviť, čo jej urobil. Keď už sme stáli pred jej domom, rozlúčili sme
sa a ja som sa pobral domov. Mal
som pocit, že ma niekto sleduje. A ten pocit som mal už keď sme išli domov
s Leou. No nedával som tomu príliš dôležitú rolu, keďže som rozmýšľal nad
úplne inými vecami.
Keď
som už odbočil z opustenej časti mesta na trošku frekventovanejšiu, smerom ku Ryanovmu domu, niekto na mňa zozadu
zaútočil. Ani som sa nestihol zorientovať a ležal som na zemi. Nemal som
šancu sa brániť či vracať údery. Začali do mňa kopať a uštedrili mi pár
pekne bolestivých rán. Vôbec som im nevidel do tváre, vedel som len to že boli dvaja. No vedel som, kto
ich na mňa poslal. Greg. Nakoniec si jeden z nich natiahol na ruku boxera
a upevnil si ho v ruke. Opakovane ma ním udieral do tváre
a z malých rezných rán sa mi rinula krv. Necítil som bolesť. Bol som
zvyknutý. V base sa takéto bitky opakovali stále. Bez ohľadu, či tam boli
bachari alebo nie.
„Tak,
pozdrav od Grega,“ s týmito slovami ušli a mňa nechali krvavého na
ulici. Vedel som, že také jednoduché
s Gregom nebude a ani nie je. On si proste nenechá zmariť svoje plány
a nenechá si poškvrniť svoj „čistý“ trestný register. Nikto sa nenechá len tak zavrieť do basy
kvôli niekomu, ako som ja. A on
dobre vedel, že viem viac, ako treba vedieť, ale nič mu nemôžem, kým nemám
dôkazy, ktoré má samozrejme iba ON. Som
pre neho veľmi veľké sústo a toto bolo niečo, ako hrozba, upozornenie či
výstraha. Dobre som pochopil, že ak sa v tom budem rýpať ďalej, bude na rade
niečo oveľa horšie, ako smrť. Snažil som sa postaviť, no nešlo to. Po tvári mi stekala krv, z rany na čele
a teplá tekutina potôčikom kvapkala na studený chodník. Okolo chodili
autá, no ani jedno nezastalo. Taký sú tu ľudia. Všetci vedia, že do takýchto
bitiek sa nevedno starať. A mali pravdu, no mne to bolo už jedno.
V diaľke som zbadal približujúcu sa postavu, no nerozoznal som ju, pretože
ťažké a unavené viečka sa postupne zatvárali, až som upadol do hlbokého
spánku.
Luckááá :) Je to úžasné, krásne, super :* Chcem pokračovanie a to rýchlo :)
OdpovedaťOdstrániťpekne premyslené :) nádhera :)
OdpovedaťOdstrániť