Ako
som dorazil do Londýna, najskôr som zastal doma. No v dome, kde bývam
s ostatnými chalanmi. Tu som sa zložil. Presnejšie kufor som nechal pri
schodoch na chodbe. Ale to je jedno. Hlavné je teraz, aby som sa dostal ku
Hannah. Ona je na prvom mieste.
Vyšiel
som z domu a prešiel do garáže. Nasadol som do svojho auta
a naštartoval. Vtedy som si uvedomil, že vôbec neviem, v ktorej
nemocnici to je. Zúfalo som si vzdychol a vypol motor. Vrátil som sa späť
do domu.
Z kufra
som si vyhrabal notebook. Zapol som ho. Keď sa zapol, ihneď som sa pripojil na
internet. No v tom som si spomenul, že som nezapojil do elektriky
wifi-router. Tak som vstal a išiel ho zastrčiť do elektriky. Potom sa
vrátil späť na schody k notebooku. Medzi tým sa wifi-router stihol zapnúť
a môj notebook pripojiť. Takže som mohol hneď ísť na internet. Otvoril som
si prehľadávač a klikol na históriu. Tam som si našiel stránke, kde som
o tom čítal. Nebolo ťažké, keď že to bola posledná stránku, ktorú som
vtedy navštívil.
Tvár
som si vložil do rúk. Rozmýšľal som, čo teraz. Napokon som jej skúsil znova
zavolať. Chvíľu to vyzváňalo, no znova bez odozvy.
Aj keby som mal navštíviť všetky
nemocnice v Londýne, nájdem ju, pomyslel
som si.
Vyšiel
som z domu a zamkol dvere. Znova som išiel do garáže a nastúpil
do auta. s novou nádejou som naštartoval a vyrazil.
Cestou
som si zastal v Starbuckse na kávu. Potrebujem ju, inak by som bol schopný
zaspať pokojne aj postojačky. Predsa som len pred chvíľou priletel. Aj keď to
nebol dlhý let, no unavil ma dosť. A ešte k tomu som skoro celú noc
nespal.
Predtým,
ako som vošiel dnu, dal som si na hlavu šiltovku a na ňu kapucňu. Potom
som až vošiel.
Postavil
som sa do radu a čakal. Predo mnou stál len jeden manželský pár. No po pár
minútach som bol už na rade ja.
„Jedno
dvojité espresso,“ povedal som. Predavačka zdvihla hlavu a pozrela na mňa.
Na chvíľu zúžila oči a premerala si ma pohľadom. Potom sa naklonil bližšie
ku mne.
„Si
Liam Payne?“ potichu sa ma spýtala. Nenápadne som prikývol.
„Počula
som, že by si mal byť aj s ostatnými niekde na turné. Vrátil si sa kvôli
Hannah?“ spýtala sa ma. Dosť ma to zaskočilo. Ani nie to, že si všimla, že som
to ja, ale ako sa spýtala, či som tu kvôli Hannah. Odkiaľ to môže vedieť? Spolu
sme boli naposledy len u nej v Holandsku.
„Prepáč,
mala som sa najskôr predstaviť. Som Alex, Hannah dobrá kamarátka. Povedala mi
o tebe a so mnou bola, keď sa jej to stalo,“ povedala, keď si všimla,
že váham. Ako to dopovedala, trocha posmutnela.
Niekto
si odkašlal za mnou.
„Za
chvíľu mám prestávku. Počkaj ma. Poviem ti, kde Hannah nájdeš,“ povedala mi
a otočila sa. Rýchlo mi urobila kávu a potom sa venovala ďalšiemu
zákazníkovi.
Keď
obslúžila posledného zákazníka z radu, prišiel sa s ňou vymeniť
nejaký chalan. Vtedy mi naznačila, nech idem za ňou.
V zadnej
miestnosti si sadla na lavičku. Posadil som sa vedľa nej.
„Chcel
by som najskôr vedieť, čo sa stalo,“ začal som. Prikývla. Po chvíli začala.
„Najskôr
sme sa išli najesť do Nando´s a potom sme zašli do jedného miestneho baru
sa zabaviť. Stretli sme tam aj dievčatá z Little Mix. Dobre sme sa bavili.
No potom sme išli domov. Oba sme boli poriadne unavené. Hlavne ona. Všetko bolo
v poriadku až kým sme nedošli k uličke kúsok od jej paneláku. A vtedy
sa to stalo. Zastavil nás nejaký chlap so zbraňou. Mieril na nás a kričal,
aby sme mu dali peňaženky a všetky cennosti. Ja som sa veľmi bála a ona
určite tiež. Dali sme mu peňaženky. Ja som žiadne cennosti nemala. Nosievam iba
lacnú bižutériu a tú určite nechce. no všimol si u nej retiazku,
ktorú dostala od teba. Kričal na ňu, aby mu ju dala. No ona prosíkala, nech jej
ju nechá. A vtedy okolo prešli policajti. Neviem, či ich volal niekto kto
tam býval a všetko videl alebo kto. No boli tam. Ten chlap ju postrelil,
strhol retiazku z krku a utiekol. Začala som panikáriť. No všetkého
sa ujali policajti. Ihneď zavolali sanitku. Tá sa dostavila za pár minút. Naložili
ju a mňa odviedli na policajnú stanicu spísať zápisnicu.“
V tom
momente sa všetká zlosť sveta sa nahrnula do mňa. Mal som príšernú chuť nájsť
toho chlapa a vlastnoručne ho zabiť za to, že ublížil mojej Hannah. No
ovládol som sa.
„Kde
ju nájdem?“ spýtal som sa.
„Je v nemocnici
svätého Tomáša,“ dopovedala.
„Dobre,
ďakujem,“ vstal som a zamieril si to von k autu. Nastúpil som a pálil
osemdesiatkou do nemocnice. Je mi jedno, či ma niekto zastaví za rýchlu jazdu.
Chcem byť však čo najrýchlejšie pri mojej láske. Vedieť, že je v poriadku.
Cestou
som zastal ešte v nákupnom centre. Najskôr som jej chcel kúpiť kyticu
kvetov alebo len jeden kvet, ale napadlo mi niečo oveľa lepšie.
Hannah
Pred
chvíľou odišla z mojej izby doktorka. Chcela som si znova zdriemnuť, keďže
sa tu nedá nič iné robiť. Aspoň si však oddýchnem.
Zavrela
som oči. Pomaly som sa znova začala prenášať do ríše snov.
Započula
som však vrzgot dvier. Niekto pravdepodobne vošiel do izby. Určite to je len
sestrička, tak som to ignorovala. Ďalej som mala zavreté oči a snažila sa
zaspať.
No
keď sa tá osoba posadila vedľa mňa na posteľ, chytala ma za ruku a pobozkala
na čelo, došlo mi, že to nie je sestrička.
Čo keď to je? Ale nie, ten je niekde
na turné a nemá to odkiaľ vedieť. A ani nikto z rodiny to nevie.
No pokiaľ im nevolali z nemocnice, rozmýšľala som. Alebo
by som mohla jednoducho otvoriť oči a zistiť to. To bude najlepšie.
Tak
som nakoniec otvorila oči. Pozrela som
sa smerom, kde tá osoba sedela. Musela som párkrát zažmurkať. Nedokázala som
tomu uveriť. Čo keď sa mi to len zdá? Alebo už spím a sníva sa mi?
Zdvihla
som ruku. Prstami som mu prešla po líci, nose a perách. Keď som mala prsty
na jeho perách, pobozkal ich.
Potom
som prešla rukou ku krku. Pritiahla som si ho k sebe a pobozkala. Po
pár minútach som sa odtiahla
„Si
tu vážne alebo sa mi to len zdá?“ spýtala som sa opatrne.
„Som
tu vážne a nemienim ťa opustiť,“ povedal. Teraz ma on pobozkal, no
náruživejšie, ale stále opatrne. Akoby sa bál, že by mi bozkom ublížil.
„Nemôžeš
tu ostať. Čo chalani, turné?“ spomenula som si.
„Louis
vie o všetkom. S chalanmi zvládnu pár koncertov aj bezo mňa. Teraz si
dôležitá ty,“ povedal. „A niečo so ti doniesol.“
Pozerala
som naňho a rozmýšľala, čo by to tak mohlo byť. Aj keď nemusí mi nič
dávať. Mne úplne stačí, že ho mám teraz pri sebe. Uvedomujem si, že je to
sebecké odo mňa. Veď je svetoznáma celebrita a na koncertoch bude chýbať
veľa fanúšičkám.
Spoza
chrbta vytiahol malého psíka a podal mi ho.
„Bude
ťa strážiť, keď tu nebudem,“ usmial sa.
„Ďakujem,“
natiahla som sa, ako som len vedela, a dala mu pusu za to.
Kraasne aj som skoro plakala uz sa tesim na dallsiu dokobala caast :-* <3
OdpovedaťOdstrániťJe to krastne :* prosim dalsiu cast co najrychlejsie
OdpovedaťOdstrániťto je krásneeeee :O som nová čitateľka tohto príbehu a strašne ma zaujal :3 :) šup šup ďalšiu :)
OdpovedaťOdstrániť