Heart attack 26

Zuzy (autorka príbehu Like I Love You) začala písať nový príbeh, ktorý sa volá Stupid thing called love. Ak sa vám zapáčil LILY, tak tento si na sto percent zamilujete taktiež, takže šup si prečítať predslov : http://onedirection-poviedky.blogspot.sk/2013/11/0-predslov-stupid-thing-called-love.html

O niekoľko hodín som sa prebudila sama. Chvíľu mi trvalo, kým som spracovala, čo sa stalo doobeda.  Napokon ma však hlad vyhnal z postele.

V kuchyni som našla stáť pri sporáku Suzi.

„Priprav, prosím ťa, dva taniere na stôl. Za pár minút som ťa aj chcela ísť zobudiť,“ ozvala sa Suzi a ďalej sa venovala vareniu. Neviem, čo to bude, ale voňalo to úžasne.

Na obed sme mali kuraciu polievku a zemiaky s rezňami.

            „Kedy odišiel Niall?“ spýtala som sa Suzi, keď sme dojedli.

            „Vlastne ani neviem,“ taniere položila do umývadla a otočila sa, „Kvôli čomu ste sa hádali?“

           

Zatvorila som oči a nadýchla sa. Vedela som , že sa ma na to s pýta. Ten okamih nastal práve teraz. Naznačila som jej, aby ma nasledovala do obývačky. Sadli sme si na gauč.

            „Išli o niečo, čo sa stalo v minulosti. Presnejšie pred pár mesiacmi, keď sme sa videla naposledy. Urobila som niečo, čo sa mi zdalo v tom okamihu za najlepšie,“ začala som. Vyrozprávala som jej presne, čo sa dialo. Povedala som jej to s Niallom i Harrym. Nevynechala som vôbec nič, ani to, čo som vtedy pociťovala.

            Bez prerušovania ma počúvala, až kým som neskončila. Potom nastalo ticho. Každá sme boli vo svete vlastných myšlienok.

            „Prečo si mi o tom nepovedala?“ spýtala sa ma. V hej hlasu som cítila sklamanie.

            Vzdychla som si. Toto bude ťažké.

            „Ja vlastne neviem. Tu nejde o to, že by som nechcela, iba som sa za seba príšerne hanbila,“ začervenala som sa a zadívala inam.

            „Pomohla by som ti to vyriešiť. Poradila by som ti. Na to ma máš. Vieš, že za mnou môžeš prísť kvôli hocijakým hovadinám.“

            „Viem, prepáč mi,“ teraz som sa zapozerala do zeme. Ešte som dodala : „Prosím, odpusť mi.“

            „Nebudem ti klamať, s týmto si ma vážne sklamala, ale odpúšťam ti. Sme ako sestry a rodina si navzájom odpúšťa. Takže ti odpúšťam, ale nabudúce hneď páliš za mnou, keď sa niečo podobného začne diať. Jasné ti to je?“ nadvihla obočie. Prikývla som a hneď som ju objala. Mala som z toho dobrý pocit. Hneď som si aj sľúbila, že za ňou prídem, i keď to bude len úplná hovadina.

            „Nepozrieme si nejaký film? Mala by som chuť na komédiu?“ spýtala sa ma Suzi. Kýchla som si a prikývla.

            Kým ona vybrala film, ja som si zbehla pre paplón, do ktorého sa nahrabem. Ešte Suzi pripravila popcorn a ja som si dala lieky.

            Potom sme konečne mohli začať pozerať film.

            Večer pred spaním ma zastavila Suzi.

            „Chcela by som ti niečo povedať,“ začala a sadla si vedľa mňa na posteľ.

            Posunula som sa, aby mala viac miesta. Kývla som jej, aby pokračovala.

            „Ide o prácu. skupina, pre ktorú momentálne pracujem, začína od zajtra turné. Takže na nejakú dobu odídem. Ale keď budem vedieť, sem tam sa vrátim domov. Neviem však, ako často to bude,“ stíchla. Čakala, ako zareagujem.

            Ja som však nevedela, ako mám reagovať, alebo čo mám povedať. Tak som iba prikývla.

            „Okej, mala by som to tu zvládnuť,“ povedala som napokon.

            „Vieš, rada by som bola, keby tu bol niekto s tebou. Neber to tak, že ti neverím. Ide len o to, že sa bojím o teba. Stať sa môže čokoľvek. Aj niečo, čo sama nezvládneš.“

            „Vďaka, že sa o mňa bojíš, i keď nemáš prečo. Keby sa niečo stalo, viem, komu mám volať. si už ako moja mama. Nemám však na mysli moju biologickú matku. Tá aj s otcom na mňa kašľali,“ povedala som a zadívala som sa do zeme.  „Ale keď ti to urobí radosť, tak dobre. Popros niekoho, nech je tu so mnou.“

            Usmiala sa a vstala. Pred tým, ako odišla sa ma ešte spýtala : „Takže Niall a Harry nie?“ Prikývla som. Potom odišla. Zaspala som  ihneď.

Ráno som sa prebudila na to, že niekto chodí po byte a sa potichu rozpráva. Zachytila som iba útržok.

„... chladnička je plná, predvčerom som dokúpila všetko. Ak by náhodou zabudla na lieky, i keď pravdepodobnosť je malá, tak jej to pripomeň,“ počula som Suzi.

„Neboj, budeme v pohode,“ ubezpečoval ju niekto. Ten hlas mi bol známy, ale v tomto rozospatom stave som nevedela rýchlo ho identifikovať. A aj tak to je jedno. Neskôr na to prídem tak či tak.

Ďalej som už nepočúvala a ponorila som sa spať do ríše snov.

Neskôr ráno ma prebudili slnečné lúče dopadajúce na moje oči. Tak som vyliezla z postele a zatočila žalúzie. Zaliezla som späť do postele. Znova zaspať som však už nevedela. Tak som znova vyliezla z postele a zamierila do kúpeľne. Umyla som sa a išla sa najesť do kuchyne.

Z chladničky som si vybrala jogurt. Zobrala som si ešte čistú lyžičku a spolu s tým zamierila do obývačky.

Keď som tam uvidela Louisa, naplašila som sa. Úplne som zabudla, že tu niekto je.

„To až tak odstrašujúco vyzerám?“ spýtal sa ma a začal sa rehorať.

„Hahaha. Veľmi vtipné. Skoro som infarkt dostala,“ urazene som si sadla do fotela. Zapla som televízor a pustila sa do jogurtu.

„Bol si tu tak potichu. Tak sa nečuduj, že som skoro infarkt dostala. Myslela som si, že som tu sama,“ povedala som napokon.

„Nechcel som ťa zobudiť, tak som si robil nejaké veci na notebooku.“

Znova nastane ticho. V pozadí nám rozpráva moderátorka, aké bude dnes počasie.

„Takže som tvoj nový spolubývajúci na dobu  presne neurčiteľnú. Poprosil by som ťa, aby si si nenosila dovtedy kamarátky sem, ktoré sú naše fanúšičky. A aby si nevytrubovala do sveta, že tu budem bývať. Nepotrebujem, aby ma terorizovali i tu,“ ozval sa Louis.

„Toho sa nemusíš báť. Ubezpečujem ťa, že ja tu zatiaľ nemám žiadne kamarátky okrem El a Pezz. Jediným ďalším kamarátom, a teraz nemyslím nikoho z vás, je Tom. Je jediný, s kým som sa začala baviť v škole.“

Prikývol. Znova ostalo ticho.

Dojedla som a vyniesla to do kuchyne. Prázdny kelímok som vyhodila do koša a lyžičku som umyla. Dala som si lieky a vrátila sa do obývačky za Louisom.

„Rozmýšľala si nad tým, o čom sme sa naposledy bavili? To s Harrym?“ spýtal sa ma, keď som si sadla vedľa neho na gauč.

Pokrútila som hlavou.

„Nerozmýšľala som a ani nemienim. Nie je tu nad čim premýšľať. Chlapec si to u mňa posral a poriadne. Keď ma tak veľmi chce späť, tak mal začať úplne inak. Tým je odvážnym činom zmazal všetky jeho mizivé šance,“ povedala som.

„Takže, keby sa zmenil, presnejšie unormálnil, premyslela by si si to? A pravdaže, ospravedlnil by sa ti najskôr?“ zisťoval.

„Možno by som si to premyslela. Ale to sa nestane,“ zatvárila som sa, že premýšľam. Napokon som však pokrútila hlavou.