Zmenená (Luckyna poviedka)

           

Túto jednodielovku napísala moja kamarátka Lucka. Keby ste náhodou nevedeli, ona píše aj príbeh Just moment. Dúfam, že sa vám bude páčiť. Podľa mňa je veľmi dobrá. Len tak ďalej Lucy :D



Každý večer si chodila po baroch, zvádzala si chlapov na jednu noc. Bola si stále nasratá na tvojho bývalého, ktorý ťa podvádzal každý deň s inou. Ale to si pred tým nevedela. Takto si si chcela niečo dokázať. Povedala si si, že keď to môže robiť on, prečo by si nemohla aj ty? Každý večer si mala niekoho iného. Takto to už bolo celé dva týždne. Ani dnes to nebolo inak.
Vybrala si si bar, do ktorého si chodila stále na ten tvoj "Nočný lov". Obliekla si si sexy čierne šaty nad kolená. Aj keď si robila to, čo si robila, nechcela si vyzerať ako posledná štetka. Obula si si na nohy balerínky, navliekla si čierny svetrík a vyšla si z bytu. Išla si pešo, kedže si to nemala ďaleko. Vošla si do baru a sadla si pri bar. Objednala si si Sex on the beach. Zľahka si z neho odpila a čakala si na niekoho, ako každú noc. Sedela si tam asi pol hodinu, no už ťa to nebavilo. Išla si na parket zatancovať. Krútila a vrtela si sa celým svojím telom do rytmu hudby. Cítila si na sebe niečí pohľad, ale neotočila si sa, kto to je. Dávali samé vypalovačky, keď zrazu DJ prehodil na pomalý slaďák. Chcela si odísť s parketu, ale niekto ťa zastavil. 
"Kamže, kamže mačička." povedal ti. 
"Pusti ma" z ľahkosťou si odvetila. 
"Nato zabudni" povedal a chytil ťa silno za zápästie. 
"Auu" zasyčala si od bolesti a chcela si sa nejako vymaniť z jeho zovretia. Pokúšala si sa, no on ťa nepustil a iba sa na tebe škodoradostne smial. 
"Poď, ideme si zatancovať" povedal ti a ťahal ťa do stredu parketu. 
"Nie" snažila si sa odtiahnuť z plných síl, ale nešlo to. Zápästie si si takmer necítila. Bála si sa. Teraz si si začala uvedomovať, že si sa nemala správať tak, ako pred tým . Hovorila si si, že si zato môžeš sama. A vlastne aj môžeš. Nemáš tu nikoho, kto by ti pomohol. Si tu sama. Sama s nejakým úchylom,  ktorého sa bojíš. Nevieš, čo máš robiť. Bojíš sa ho. On ťa stále ťahá do stredu parketu. Ty zatiaľ rozmýšľaš, ako mu máš ujsť, no nič ťa nenapadá. Ste na mieste. V strede parketu. Ty tam iba stojíš a bojíš sa. On sa okolo teba obtiera, tancuje a dotýka sa ťa. Je ti to nepríjemné. No nemáš na výber. Strach ťa premohol. Nemôžeš sa ani pohnúť, zatiaľ, čo on si ťa stráži a nespúšťa s teba oči. Nikto si vás nevšíma a nikoho nezaujíma, či ťa niečo trápi. Okolo teba sú osoby väčšinou v podnapitom stave. Sú zamyslení do toho, čo práve robia. Teba si nevšímajú. Stále tam len tak stojíš, zatiaľ, čo on si tam vedľa teba tancuje. 
"Prosíím," povieš tak, aby ťa počul. On sa iba tlmene zasmeje. Už ho očividne nebaví táto hra. Znovu ťa chytí za ruku a ťahá ťa k baru. Naznačí ti, aby si si sadla na barovú stoličku. Poslúchneš ho a sadneš si s tým, aby si si šaty stiahla čo najnižšie. 
"Čo si dáš?" spýta sa ťa, akoby si tam s ním sedela dobrovoľne  
"Nič od teba nechcem," povieš mu a otočíš hlavu na parket. On si objedná. Ty stále pozoruješ ľudí tancujúcich na parkete a dúfaš, že tam zbadáš niekoho, koho poznáš, kto ti pomôže. No márne. Nikoho tam nepoznáš a aj keby, nevenoval by ti nejakú pozornosť. Naschvál si si vybrala tento podnik, lebo si vedela, že sem tvoji známi nechodia. No teraz si si uvedomila, že si spravila chybu. No je neskoro. Ľutuješ všetko, čo si za posledné dva týždne urobila. No veľmi dobre vieš, že dnešnú noc to oľutuješ na plnej čiare. Tvoje správanie, rozmýšľanie a vlastne celá ty, si sa po tejto skúsenosti zmenila. A to ešte ani nevieš, aké má tento hajzel s tebou úmysly.  A možno aj vieš, ale nechceš na to ani myslieť. V hlave máš milióny nápadov ako utiecť, no ani jeden sa ti nezdá byť dobrý. Sedíš pri bare, zatiaľ, čo ten hajzel vedľa teba popíja Mojito. Znechutene sa na neho pozrieš, ale hneď od neho odvrátiš zrak. Je ti z neho zle. Cítiš na sebe jeho pohľad. Je ti to nepríjemné, ale aj napriek tvojmu strachu prehovoríš. 
"Čo tak na mňa pozeráš?" nič ti na to nepovie, iba do seba prevráti svoj nedopitý drink a postaví sa zo stoličky. Otočí sa k chlapíkovy, ktorý sedel vedľa neho z druhej strany. Áno! To je tvoja šanca! Opatrne sa postavíš zo stoličky a dúfaš, že si ťa nevšimne, no hneď ako sa vydáš cez dav ľudí na útek, všimne si to a beží za tebou. Predieraš sa cez dav ľudí, zrýchľuješ. No on je takmer za tebou. Už cítiš, že je za tebou, no ty sa predsa nevzdávaš. Netušíš kadiaľ sa prederieš, iba sa dívaš pod nohy. No zrazu ťa schmatne a pritiahne si ťa k tebe. 
"Toto si nemala cica," povie a uškrnie sa. Schmatne ťa za ruku a ťahá ťa späť. Zdalo sa ti, že sa cez ten dav predieraš minúty, no to bol omyl. Prešlo iba niekoľko sekúnd. Najhorších sekúnd v tvojom živote. Ale vedela si, že prídu aj horšie. A nastanú už čoskoro. Zatiahol ťa späť pri bar, zobral si veci a ťahal ťa von z baru. 
"Prosíím pusti ma!" kričala si, mykala si sa, no nikto ťa nevnímal a on už vôbec nie. Začali ti stekať slzy po tvári. Voľnou rukou si si ich snažila utierať, no tvoje oči zaplavovali stále ďalšie a ďalšie. Priala si si, tak hrozne si si priala, aby sa ťa v tejto chvíli niekto zastal. Ale kto sa zastane cudzieho dievčaťa, ktoré sa správalo ako štetka? Nikto. Pomaly si sa zmierovala s tým čo teraz nastane. Stále si plakala, zatiaľ čo on ťa ťahal von z podniku. Vyšli ste zadným vchodom pre zamestnancov. Nikto tam nebol. Otvoril dvere a strčil do teba, aby si vyšla. Porozhliadala si sa, chcela si utiecť, no nemala si skade. Všade okolo bol plot a tma. Bolo tam len malé svetlo, ktoré tam dopadalo z pouličnej lampy. Pritlačil ťa o stenu a začal ťa bozkávať na krku, stále si sa mykala a snažila si sa oslobodiť, aj keď si vedela, že je to márne. Chytil ti ruky nad hlavou svojou rukou, a pokračoval v tom, v čom začal. No jemu to nestačilo, chcel viac. Stále si kričala, no nikto ťa nepočul. Nikto tam nebol. Kričala si tak strašne, dlho a nahlas, až ti zlyhal hlas. Ďalej si iba plakala. Na viac si sa nezmohla. 
"Ale kráska neplač, bude sa ti to páčiť," povedal tým jeho slizkým hlasom. Roztrhol ti šaty a strhol ich z teba. Ty si sa snažila zakryť sa rukami, no on ti ich dal dole a sotil ťa na zem. Ležala si tam len v spodnom prádle a plakala si. On sa na teba iba pozeral a smial sa na tebe. Nahol sa k tebe a chcel s teba strhnúť aj to posledné, čo si na sebe mala. No vtom sa niekto rozvalil dvere a zakričal : "Okamžite ju pusť ti darebák!" 
Nevidela si na neho, kedže ti zavadzal vo výhľade ten hnusák. 
"Počkaj, najskôr si niečo vybavím kráska. Hneď som späť," povedal ti, tak sebavedomo. Postavil sa oproti tvojmu záchrancovi. 
"Ty si ale trúfaš, chlapče," povedal a pristúpil k nemu bližšie. 
"Neznášam totižto takých, aký si ty" odpovedal mu z posmechom v hlase a udrel ho. Začal ho tam mlátiť. Ten hajzel spadol na zem. Po chvíli sa však postavil so slovami : "Toto si prehnal." Hneď ako sa postavil, sa na neho zahnal. Tvoj záchranca sa ocitol na zemi. Ten hajzel sa k nemu priblížil, a keď sa chcel postaviť, kopol mu do brucha. On znova spadol na zem a držal sa za citlivé miesto. Ty si stále plakala, ale vedela si, že niečo musíš urobiť. Postavila si sa a skočila si mu na chrbát. Uhryzla si ho do krku najsilnejšie ako si vedela. Zasyčal od bolesti a zhodil ťa zo seba dole. Padla si na zem. On sa k tebe otočil a vylepil ti facku zo slovami : "Ty suka, toto si nemala." 
Cítila si ako sa ti pustila krv z nosa. Stále si plakala. Išiel ti roztiahnuť nohy, no ty si sa nevzdala. Kopla si ho, čo najsilnejšie medzi nohy. On spadol oproti tebe a držal sa medzi nohami. Videla si, že sa za ním postavil chlapec, ktorý ťa prišiel zachrániť. No stále si mu nevidela do tváre. Odtiahla si sa ku stene. On zatiaľ chytil toho hajzla zo zadu a zhodil ho na zem. Začal ho kopať a uderil mu pár rán do tváre. On už ležal bezmocne na zemi. Ale stále žil.
 "Zaslužil si si," chytil ho za golier trička a vytiahol ho trocha k sebe. 
"Ešte raz to skús a zabijem ťa. Rozumel si. A lež tu pokojne, o chvílu tu je polícia," dopovedal a postavil sa. Ty si stále plakala. Prišiel k tebe a zdvihol ti hlavu tak, aby si mu videla do očí. Konečne si mu videla do tvári. Mal krásne smaragdové oči a tmavohnedé kučeravé vlasy. 
"Si v poriadku? " spýtal sa ťa chrapľavým hlasom. Iba si prikývla. Podal ti ruku, aby si mohla vstať. On si vyzliekol svoju mikinu a podal ti ju. 
"Tu máš obleč sa," povedal ti. Zobrala si si jeho mikinu a obliekla si si ju. 
"Ideme?" spýtal sa ťa. Iba si prikývla, zobrala si si kabelku, ktorú si mala zo sebou a išli ste. Nepoznala si ho, ale predsa si mu verila. Vošli ste do tmavej chodby. Pozrela si sa okolo seba a videla si nápis WC. 
"Prosím počkaj ma tu," povedala si mu a on ti iba prikývol. Vošla si dnu a prešla rovno k umývadlu. Opláchla si si tvár studenou vodou. Zmyla si si krv a rozmazanú špirálu z tváre. Vysušila si si tvár utierkami na ruky. Pozrela si sa do zrkadla. Všimla si si, že sa ti robí monokel. No to bola posledná vec, ktorá ťa zaujímala. Znova si začala plakať. Vyšla si von so slzami v očiach. Tvoj záchranca ťa tam čakal. 
"Ja som Harry," prehovoril do ticha a usmial sa na teba tým jeho krásnym úsmevom, pri ktorom sa mu vytvorili jamky v lícach. 
"Ja som Y/N" povedala si pomedzi slzy. 
"Teší ma" povedal, preplietal si s tebou prsty. 
"Tak môžeme?" 
"Áno" prikývla si. Viedol vás von, a ty si ho nasledovala. Keď ste sa predierali pomedzi ten dav si mu stisla ruku, pretože ti to pripomenulo, ako si utekala pred tým hajzlom. On si to všimol, tak zastal a počkal kým prídeš k nemu. Objal ťa okolo pliec a tak s tebou vyšiel von. Zaviedol ťa k jeho autu. Otvoril ti dvere a ty si nastúpila. Znova sa ti pustili slzy do očí. 
"Neplač, prosím," zotrel ti slzy z tváre. Jeho dotyk bol iný, jemný a súcitný. Nevnímala si cestu a ani ťa nezaujímalo, kam ťa to vezie. Proste si mu dôverovala. Po rozume my behali myšlienky rôzneho typu. Prečo ma zachránil? Prečo ma vezie a vlastne ani neviem kam? Prečo sa o mňa tak stará? A odkiaľ ho ja vlastne poznám? Nad poslednou otázkou si začala uvažovať. Jasné, svitlo ti! On stále sedel pri bare a sledoval ťa! Z myšlienok ťa vytrhlo to, že Harryho auto zastalo. Vyšiel z auta a prišiel ti otvoriť dvere. Vystúpila si z auta, on ti podal ruku a išli ste pravdepodobne do jeho bytu. Stáli ste pred veľkou luxusnou bytovkou.  Potiahol ťa na znak, aby si išla. Nasledovala si ho. Nastúpili ste do výťahu, ktorý vás vyviezol na najvyššie poschodie. Vystúpili ste a Harry vytiahol z vačku kľúče. Odomkol dvere, zdvihol ruku na znak toho, aby si vošla dnu. Vošla si do priestranného a veľkého bytu. Vyzula si sa a počkala na Harryho. Ten sa tiež vyzul a podal ti ruku. Ochotne si ju priala a on ťa zaviedol do obývačky. 
"Dáš si niečo?" spýtal sa ťa. Ty si iba prikývla. On sa otočil a chystal sa ísť do kuchyne, keď si ho zastavila. 
"Harry?" spýtala si sa ho so slzami v očiach. On sa otočil. 
"Áno?" otočil sa a ty si sa k nemu "rozbehla" a tuho si ho objala. On si ťa k sebe ešte tuhšie pritisol. Cítila si jeho teplé dlane na tvojom chrbte. Oprela si si hlavu o jeho hruď a začali ti tiecť slzy po tvári. 
"Ďakujem" povedala si mu vďačne. 
"Nemáš za čo. Len neplač prosím ťa." povedal ti tak úprimne. Hladkal ťa po chrbáte, zatiaľ, čo ty si mu plakala na ramene. Odtiahla si sa od neho, chytila si ho za ruku a potiahla si ho na gauč. Sadli ste si a ty si spustila. 
"Prečo si ma zachránil? Veď si ma tam mohol nechať." 
"No, ja..ja vlastne.. no." snažil sa vykoktať. 
"Ja, išiel som na WC a počul som krik. Tak som tam šiel, a keď som videl čo ti ten hajzel robí, dostal som hrozné nervy."povedal. 
"Ale stále si mi neodpovedal na otázku" povedala si. 
"Lebo mi na tebe záleží a neznášam takých ako je on." Celú dobu si mu pozerala do očí. Vedela si, že neklame. Vravel pravdu. 
"A prečo ti na mne záleží, keď ma ani nepoznáš?" znova si sa spýtala. 
"To si myslíš iba ty" zasmial sa. 
"Každý deň som ťa v tom bare pozoroval, strašne si ma priťahovala. Hneď ako som ťa zbadal tak...." nedopovedal. 
"Ale prečo si sa tak správala?" spýtal sa. 
"Ja, ja sama neviem..Asi som si tým potrebovala niečo dokázať. Vieš mala som chalana... no asi pred dvoma týždňami, som zistila, že ma podvádzal každý deň s inou. A tak som si povedala, že keď môže on, prečo by som nemohla ja? No a takto to skončilo. Keby si neprišiel, ja neviem čo by sa tam stalo, a..." nedokončila si a znova sa ti hrnuli slzy do tvári. 
"Ďakujem," šepla si do ticha miestnosti. On ťa iba objal. Potrebovala si také priateľské objatie. No nebolo to celkom len priateľstvo. Poznala si ho iba pár hodín, ale niečo ti hovorilo, že k nemu necítiš len vzťah ako ku kamarátovi.  Stále ťa hladkal po chrbte a utišoval ťa. Pomaly si sa upokojila a odtiahla si sa. Mala si hrozné sucho v ústach. 
"Harry? Doniesol by si mi prosím ťa pohár vody?" spýtala si sa ho. On ti prikývol a išiel do kuchyni po vodu. Utrela si si slzy a postavila si sa z gauča. Harry sa vrátil s pohárom vody. Podal ti ho a ty si sa napila. Položila si pohár na stolík v obývačke. Stáli ste tam oproti sebe v strede izby, a pozerali ste si do očí. Mala si chuť ho... Ale nie, nemohla si. Poznáš ho iba pár hodín. Nemôžeš. Určite ho neľúbiš, ozývalo sa ti v hlave. Ale srdce ti hovorilo niečo iné. Hádaj koho si poslúchla. Spravila si krok pred neho. Bola si na ňom úplne nalepená. Sklonila si hlavu a pozorovala ako sa mu dvíha hruď. Pozrela si sa mu do očí. Bola v nich neistota. Nevedela si, čo máš od neho čakať. Pomaly si sa začala približovať k jeho perám. Boli ste od seba asi centimeter. Zaváhala si, pretože si nevedela čo k tebe cíti on. Nakoniec ti to uľahčil a prisal sa ti na pery. Bozk si mu opätovala. Pomedzi bozk si sa usmiala. On tiež. Odlepili ste sa od seba a pozerali ste si do očí. 
"Ľúbim ťa" povedal po tichu. 
"Aj ja teba Harry" povedala si bez rozmýšľania. Sama si bola prekvapená, čo ti to vykĺzlo z úst. Ale neklamala si. On sa na teba usmial tým jeho krásnym očarujúcim úsmevom. 
"Počkaj hneď som tu," povedal ti a odišiel z izby. Onedlho sa vrátil s oblečením v ruke. 
"Tu máš, na spanie. Keď chceš, choď sa osprchovať, počkám ťa tu," povedal ti. 
"Ďakujem, potrebujem zo seba spláchnuť tú špinu." 
"Choď rovno po chodbe a zaboč doprava, uterák je v dolnej skrinke," povedal a podal ti jeho oblečenie. Išla si teda do kúpelne, vyzliekla si sa a vošla si do sprchy. Osprchovala si sa, utrela do vopred pripravenej osušky a obliekla si si Harryho volné tričko a šortky. Vyšla si von z kúpelne a šla si späť za Harrym. 
"Už som tu" povedala si mu a usmiala si sa na neho. Nahla si sa nad neho a dala si mu pusu na líčko. On sa znova usmial. 
"Idem aj ja do sprchy, keby niečo, pokojne si choď niečo dať do kuchyni. Hneď som späť." 
"Okey," povedala si a jeho už v izbe nebolo. Nudila si sa, a tak si si vybrala mobil z kabelky. Nič, nové.. Žiadny zmeškaný hovor, iba jedna sms. Klikla si na ňu. Od tvojho bývalého -_- . Stálo tam : Zlato prepáč. Nechcel som. Debil, povedala si si. Odpísala si mu Ahá tak ty si nechcel, no ja nechcem teraz. Zbohom, dúfam že ťa už nikdy neuvidím. Je definitívne koniec. ČAU! Odoslala si sms, prišla ti správa o doručení. Vypla si si mobil, a hodila si ho späť do kabelky. Začula si, že sa otvorili dvere na kúpeľni.  Pozrela si sa na dvere, do ktorých práve vstúpil Harry iba v čiernych boxerkách :3. Pozerala si na neho s otvorenými ústami. 
"Nepozeraj tak na mňa." zasmial sa. Pokrútila si hlavou, akoby si sa chcela prebrať a sladko si sa na neho usmiala. On sa k tebe nebezpečne približoval, zatiaľ. čo ty si sledovala jeho dokonalé telo. On si ťa zobral na ruky a odniesol ťa do jeho izby. Položil ťa na jeho veľkú postel a ľahol si vedľa teba. Dal ti bozk na pery. Ty si sa k nemu pritlačila a objala si ho.  On ťa hladkal po vlasoch. Hlavu si si položila na jeho hruď. Cítila si sa bezpečne. Vedela si, že keď si pri ňom, nič sa ti nestane. Spokojne si zaspala v jeho náručí. 

Dnes, je to dva týždne po tom nechutnom pokuse o znásilnenie. S Harrym si každý deň a chodíte spolu. Včera si sa k nemu nasťahovala. On ti pomaly pomohol prekonať tvoju traumu. Je večer, Harry pre vás prichystal romantickú večeru. Najedli ste sa a potom ťa preniesol do izby. Ľahli ste si do postele a začali ste sa vášnivo bozkávať. V tú noc to bolo najkrajšie milovanie s človekom, ktorého nadovšetko miluješ. 
"Milujem ťa" povedal ti. 
"Ja teba viac" odvetila si a oprela si si hlavu o jeho telo. Obaja ste zaspali a žili šťastne, až..... to nikto nevie :)