Heart attack 16

O piatej som sa zobudila na zvonenie budíka. Otrávene som ho vypla a otočila sa na druhú stranu. Hneď som však vyletela z postele. spomenula som sái, že dnes o približne dve hodiny sa uvidím s Katy.
Vošla som do kúpeľne a urobila si svoj ranný rituál. Potom som zastala pred skriňou. chvíľu som rozmýšľala, čo si oblečiem. Po niekoľkých dlhých minútach som si konečne niečo vybrala. Zo skrine som vytiahla bledozelené nohavice, bielo-hnedé pásikované tielko a k tomu biele
sako. Teraz ráno je ešte trocha chladnejšie. Do krku som si dala ešte náhrdelník s kamienkami a zakončila som to riasenkou a leskom. 
Potom som prešla do kuchyne si spraviť kávu a niečo na jedenie. No to by som nebola ja, keby som z niečím netrieskala. Padol mi na zem malý hrnček, v ktorom zvykneme variť vodu. Našťastie v ňom nič nebolo. Ale riadny buchot to narobilo. Rýchlo som ho zdvihla zo zeme. 
"Čo tu stváraš tak skoro ráno. Vieš, koľko je hodín?" vbehla do kuchyne nahnevaná Suzi s topánkou do kuchyne. Pozrela sa na hodinky.
"Kriste, je len šesť hodín," trocha zanadávala.
"Prepáč, nechcela som. Chcela som si dať kávu ešte predtým, ako pôjdem čakať Katy na letisko. Nechcela som ťa zobudiť," ospravedlnila som sa jej. 
"Ozaj, načo ti je tá topánka?" spýtala som sa ju.
"To bolo prvé, čo sa mi dostalo pod ruku. Myslela som si, že sa sem niekto vlámal."
"Čo takého by si s tou topánkou robila? Donútila by si ho si ju obuť alebo by si ho s ňou ubila? to si mohla potom zobrať tú s ihličkovým opätkom," smiala som sa. Nevedela som si to odpustiť. 
"Hahaha. Idem ja ďalej spať," radšej neriešila, že si z nej robím srandu. Aj tak napol spala. Otočila sa na päte a vrátila do postele. 
Ja som si zatiaľ spravila kávu a natrela nátierku na kúsok chlebu. Pomaly som popíjala a pri tom jedla chlieb. Keď som dopila, umyla som šálku. 
Pozrela som sa na hodinky. Ukazovali pol siedmej. Najvyšší čas ísť, povedala som si. Na chodbe som si obula béžovú lodičky a mohla som vyraziť. Pred panelákom som si až uvedomila, že ma nemá kto odviesť. Nikomu som však veľmi volať nechcela. Nechcela som im robiť takýto skorí budíček. Zavolala som si taxík. O päť minút som už aj nasadala doň a vyrazili sme. Nastal menší problém však. Na ktoré letisko? Pozrela som do mobilu, či náhodou mi to nenapísala Katy. Vydýchla som si. Napísala mi letisko do smsky. Pristávala na tom istom, kde aj ja. 
Za päť sedem som už stála pred letiskom. Vošla som dnu. V čakacej sále som si našla voľnú stoličku a sadla si na ňu. Na to, že hneď bude sedem hodín je tu rušno. No veď aj nečudo. Som na hlavnom letisku. Vytiahla som si mobil a pokým som čakala, hrala som sa Fruit Ninju. 
"ADI!!" niekto skríkol na mňa. Hneď som vedela, že to je Katy. Len ona ma volala Adi. A len ona vedela, že ju budem čakať. A nikto ma tu aj tak nepoznal. 
Vstala som a rozbehla som sa jej oproti. Nechala kufor kufrom a rozpažila ruky. Hneď sme sa objali v medveďom objatí.
"Ahoj, chýbala si mi Katy," priznala som. Nemala som s kým robiť blbosti. Aj keď na to som tu mala Louisa, ale Katy mi nenahradil. A so Suzi nákupy boli sranda, ale trocha mi chýbala pri tom Katy. Bola som zvyknutá, že neustále s ňou niečo robím.
"Veď aj ty mne. Za tie dva týždne si to musíme nejako vynahradiť," povedala mi. Ešte stále sme sa objímali.
"Počuj, Katy. Nezájdeme si niekam sadnúť a najesť sa. Zjedla som len kúsok chlebu s nátierkou a to mi už dávno vytrávilo," navrhla som.
"To je super nápad. A kam pôjdeme?" spýtala sa ma. Odtiahli sme sa a ťahala som ju von z letiskovej haly. Kufor si ťahala za sebou. Nastúpili sme do jedného taxíku a šoférovi som nadiktovala, kam má ísť. Smer Nando´s.
Po dvadsiatich minútach sme už sedeli v Nando´s a jedli. Každá sme si objednala doubleburger s extra hranolkami a kolou. Popritom, ako sme jedli, sme sa aj rozprávali. 
Katy mi porozprávala, čo sa všetko udialo, od kedy som odišla a jej zas, čo som tu zažila. 
"A zoznámiš ma aj s chalanmi?" spýtala sa zrazu.
"S akými chalanmi?" nedošlo mi to.
"No veď s akými. Predsa s Niallom, Louisom, Liamom, Zaynom a Harrym. týmito chalanmi," hneď mi vysvetlila. 
"Jáj s nimi. Veď prečo nie. Možno zajtra."
"Prečo len zajtra?" zatvárila sa smutne.
"Lebo dnes si urobíme babskú jazdu a musíme dohnať to, čo sme neboli spolu. To nám zaberie celý deň," usmiala som sa na ňu.
"Jasnačka. No zajtra ma s nimi bez namietania zoznámiš," nahodila ten jej veľký úsmev, pri ktorom jej vždy žiarili oči. Vtedy bola veľmi zlatá.
Celý deň sme behali po meste. Navštívili sme snáď každý obchod. Urobili sme si aj malú prechádzku parkom, takú oddychovú od všetkého toho ruchu.
Večer sme si doma objednali pizzu a vyjedali sme ju pri filme. Do tejto činnosti sme zapojili aj Suzi. Bola aspoň väčšia sranda.

Katy