Just moment 13

Odvtedy, ako sme sa dali dokopy s Liamom,  prešli už tri mesiace.  S Elis sme museli ísť do školy a chalani mali turné, aj keď nie normálne - nebolo dlhé - bolo pre Red nose. S Liamom sme volali každý deň. Chýbal mi, no aj keby tu bol, nemohli by sme byť často spoolu,  pretože zajtra mám maturity.  Písomné skúšky som zvládla - dá sa povedať že veľmi dobre, ale Elis na tom bola o trochu horšie. Myslím si, že hlavné je, že sme ich spravili. Prvú časť z ústnych skúšok máme za sebou a zajtra ma čaká ústna skúška z francúzštiny.  Ústne skúšky som naopak pokazila ja a Elis na tom bola lepšie. Som hrozne nervózna kvôli zajtrajšku, ale dúfam že to dobre dopadne, lebo som sa naozaj učila. Zajtra bude fakt rušný deň, kvôli tej škole a vzároveň majú prísť aj chalani, takže som nervózna a vzároveň sa neskutočne teším, že ich konečne uvidím. Hrozne mi tý blázni chýbajú. S Pezz a El sme si pár krát boli sadnúť  na kávu, alebo prišli ku mne, ale tiež nemali veľa času. El mala skúšky na vysokej a Pezz sa pripravovala na koncerty. Tak sme boli vlastne zaneprázdnený všetci.

Je nedela večer, práve som odložila knihy a sadla som si pred telku. Len tak neprítomne som hladela na televízor a bezhlavo som prepínala kanály. Pohľad mi zamrzol na hudobnom kanály, kde práve hrala pesnička od chalanou (OWOA). Vlastne ich hrali viac, pretože to bol ten program, kde sa hodinu venujú nejakej skupine alebo spevákovy/speváčke a púšťajú iba ich pesničky. Hladela som na televízor a pritom som myslela na to, že zajtra konečne budem s Liamom. Aj bez toho, že som ho nevidela som bola vo veľkom strese  kvôli maturitám. Keď pustili pesničku Little Things, nahrnuli sa mi slzy do očí. Postupne stekali jedna za druhov po mojej tvári a dopadli na moje tepláky. Keď začal spievať Liam, počet sĺz sa zdvojnásobil.  Neboli to slzy smútku - práve naopak - boli to slzy šťastia, že zajtra budem konečne cítiť jeho vôňu, a konečne bude pri mne a ja ho budem môcť vyobímať. keď dohrali pesničku, prepla som kanál na nejaký nezmyselný film. Počula som, ako mi zazvonil mobil. Bežala som si poň do mojej izby. Na mobile blikala Liamova fotka. Zodvihla som mobil a priložila som ho k uchu.

"Áno?" ozvala som sa ešte potichu so zachripnutým hlasom.

"Ahoj zlato, ty si plakala?", nechápem ako to vie vicítiť, ale vždy keď som smutná, on to vie.

"Trošku, nechaj to tak"

"Ale čo sa ti stalo? Spravil ti niekto niečo?"

"Nie, nič. Hrali Little things a na mňa to nejako dolahlo. Chýbaš mi"

"Aj ty mne. Nevieš si predstaviť ako moc. Ale zajtra som doma. Lepšie povedané, som pri tebe"

"Ja viem, a ver tomu, že si to predstaviť viem!" povedala som s úsmevom na tvári a on sa zasmial.

"Vieš, že ťa ľúbim?"

"Viem, aj ja teba"

"A nie si nervózna s tých maturít?" spýtal sa ma.

"Som, ale zvládnem to. Celé dni sa drvím tú francúžtinu, tak to musím dať." odvetila som sebavedomo.

"Ja viem, a potom sa konečne uvidíme"

"Áno, aj ucítime xx. A kedy vlastne prídete?"

"Lietadlo by malo prísť do Londýna okolo štvrtej."

"Až tak neskoro? A Liam, počkám ťa doma dobre? Dúfam, že sa nehneváš"

"Nie, nehnevám sa. Som rád, že sa o našom vzťahu ešte nedostali novináry. To by ti už nedali pokoj.Tak keď priletíme, pôjdem rovno k tebe domov."

"Dobre, teším sa. Už budem končiť. Som unavená zlato."

"Dobre sa vyspi. Lúbim ťa! A už sa ťa neviem dočkať!" dobreže nekričal do telefónu posledné slová...

"Ja teba viac! Pozdrav chalanov. Pa!" zložila som a zamierila rovno do vane. Potom som zaliezla do postele a nastavila som si budík.

                                         ****

Ráno som sa zobudila na vrčiaci budík. Vypla som ho a vyliezla som z postele. Obliekla som si úzke bledé rifle, svetlohnedý svetrík a svetlohnedé topánky na opätku. Prešla som do kúpelni, kde som si vyžehlila vlasi a nechala si ich rozpustené. Okolo krku som si obmotala bledohnedý šál, dala som si špirálu, očnú linku a jemne som si naniesla make-up. Do vlasov som si zapla velkú bielu ružu a odišla som do kuchyne. Mama tam práve pipravovala raňajky.

"Ahoj mami" pozdravila som ju.

"Ahoj zlato, Páči sa. A Ann dobre sa najedz!" položila predo mňa tanier, na ktorých boli vafle natreté nutelou, pokrájanými jahodami a šlahačkou. Mňam§ No nelúbte takú mamu.

"Najem, neboj sa. Mňáám. A mami, kam sa vlastne chystáš?" pýtala som sa s plným ústami.

"Mám dôležité pracovné stretnutie a o hodinu tam mám byť." povedala a ja som iba prikývla. "A ak to dobre dopadne, hneď aj odchádzam."

"A kam to vlastne ideš?"

"Do LA, a ak predsalen odídem, pošlem ti sms-ku."

"Dobre." povedala som jej a ďalej som sa venovala raňajkám. Bola som zvyknutá že otec nie je doma už vôbec a mama chodí často na pracovné cesty.

"Fajn zlato, tak ja letím!" dala mi pusu a odišla.

"A v chladničke máš čokoládu na nervy." zakričala na mňa z pomedzi dverí a zabuchla ich. Ja som dojedla, vybrala som si čokoládu s chladničky, hodila som ju do kabelky spolu s klúčami a nejakými ďalšími vecami. Rýchlo som si umyla zuby a pálila som z domu. Keď som zamkla, vybrala som sa rovno k Elis. S vačku som vytiahla mobil a vytočila som jej číslo. Po treťom pípnutí to zodvihla.

"čau Ann, kde tolko trčíš?" vybehla na mňa.

"Veď už letím Mama mi urobila na raňajky wafle s nutelou, tak som sa zdržala. o päť minút som pred tebou, tak ma tam počkaj!"

"Dobre. Tak chápem, wafle od tvojej mami..." nedopovedala lebo som ju vypla. Nezaujímalo ma, čo mi bude pol hodinku kecať do telefónu.

O päť minút som bola pred jej vchodom a oni aj s Jakeom práve vychádzali von. "Čáute" pozdravila som ich. "Ahoj." odzdravila som ich a išli sme ďalej.

"Aj Jake je tu?" prehovorila som.

"Asi som keď ma vidíš." ozval sa Jake a zakrútil hlavou.

"Ja som to tak nemyslela" obraňovala som sa.

"Keby ma nevipneš, tak ti to poviem" uškrnula sa na mňa Elis. Úsmev som jej opätovala a kráčala som ďalej. Cesta do školy nám trvala asi desať minút. Vošli sme spolu do školy, kde bolo hrobové ticho a pokračovali sme do našich tried. Ja s Jakeom sme sa rozlúčili z Elis, ktorá mala skúšky na opačnej strane ako my, pretože ona maturovala z Nemčiny a my s Francúžštiny. Popriali sme jej veľa šťastia, objali sme sa a Jake jej venoval asi päť-minútový bozk. "Ehm, ehm.." zakašlala som si. "Ale Ann, veď už idem! Chceš aj ty?" spýtal sa Jake. "Ja som ich už mala dosť, teraz mám Liama!" smiala som sa a vyplazila som mu jazyk. Elis na neho zaškúlila a bachla mu do ramena. "Ja som myslel takú kamarátsku!" zasmial sa. "Jasné" povedali sme s Elis a kráčali sme k učebniam. Sadli sme si pred triedu a čakali, kým pôjdeme na rad. Ja som mala ísť tretia a Jake piaty. Keď sme tam prišli, do vnútra práve vchádzala Madisom, moja spolužiačka. Je to v pohode baba. Takže po nej som nasledovala ja. Čím dlhšie tam bola, moja nervozita stúpala. "Jake! Ja som hrozne nervózna." schmatla som ho za ruku.

"Neboj sa, to zvládneš. Každý je nervózny, nie len ty!" povedal mi, no vôbec nevyzeral, že by bol nervózny.  "No tak ty nato teda vôbec nevyzeráš!" povedala som s dosť divným pohladom a buchla som ho po krku. On sa len zasmial. "To je teraz vedlajšie" zasmiala som sa aj ja. Práve vtedy sa otvorili dvere na učebni, a v nich stála vyškerená Madison. "Ďalší prosím" kričala profesorka z triedy. Zodvihla som sa a vošla som dnu celá vyklepaná. Pozdravila som sa, vytiahla som si tému o ktorej som mala pól hodinu rozprávať. Áno! kričala som si v mysli, keď som si prečítala tému o 'Mojom rodnom meste'. Bola som rada, že som si vytiahla práve niečo takéto, lebo o tomto som vedela rozprávať celé hodiny. Spustila som, a ani neviem koľko som tam rozprávala. Z poza dverí som počula nejaký divný šum, ale nedávala som tomu nejaký význam. Dokončila som svoje rozprávanie a čakala som, čo mi povedia profesori. Po chvílke dohovárania jeden začal. "No myslím si, že tam boli nejaké nedostatky, ale inak ste to zvládli výborne. Blahoželám!" Ja som naa nich pozerala s otvorenými ústami. Po mysli mi behali rôzne myšlienky, ako napríklad, že som to zvládla a to som bola taká nervózna, a že mám hotovú maturitu. Bola som na seba fakt pyšná. po pár minútach úplneho šoku, som sa spamätala a prešla som k stolu pre nejaké papiere, ktoré mi podávali profesori.

"Ďakujem" usmiala som sa a odkráčala som von, kde sedeli ostatný a nervózne si poklepkávali nohou. Teda až na Jakea. Ja vôbec nechápem, ako môže takto v pohode sedieť a čakť, ako by išiel iba napísať nejaký test na strednej škole.

"Prešla sóóóóm!" rozbehla som sa k nemu od dverí, skočila som na neho, objala som ho okolo krku a dala som mu pusu na líce. On mi objatie opätoval a pohladil ma po chrbte. Je fajn mať takého super kamaráta. "Blahoželám, ja som ti hovoril, že to zvládneš. Zbytočne si sa stresovala. "Áno, ale ja proste neviem byť taká pokojná ako ty, sedieť a iba čakať." povedala som s úsmevom na tvári.

"Niekedy by si nemala brať všetko tak vážne" napomenul ma. Ja som sa usmiala a zliezla som s neho.

"Fajn, tak ja teda idem, a potom pozdrav Elis" povedala som a otočila som sa na odchod.

"Počkááj" chytil ma za zápästie. "Mám ti niečo odkázať." Otočila som sa so zdvhnutým obočím.

"Bola tu matikárka a odkazuje ti, že keď skončíš, máš ísť do našej triedy."

"A to zas prečo? Aký má ta krava zas problém?" spýtala som sa a on mykol plecami.

"Povedala, že má nejaký problém s tvojími maturitami. Nič viac - nič menej!"

"čo?!! Ja som vedela, že ona ma nenechá len tak prejsť. Tá sviňa." poviem vám že v tú chvílu sa mi poriadne zvýšil adrenalín. Už mám toho dosť. Zvrtla som sa na päte a odkráčala som preč. Bola som fakt nahnevaná, pretože od momentu, ako som prišla na túto školu, bola na mne zasadnutá. Vybrala som sa k našej triede, ktorá bola na druhej strane školy. Prešla som popri jedálni rovno na chodbu kde som mala triedu. Čím bližšie som bola, tým väčšiu chuť som mala tej starej krave vyškriabať oči, lebo som vedela, že z mojimi maturitami je všetko v poriadku. Ale ona si samozrejme niečo nájde. Vždy to tak bolo a vždy to tak bude! pomaly som prichádzala k našej triede a začala som byť nervózna z toho, čo si tentorkát vymyslela. Ale tentokrát to len tak nenechám. Mám toho plné zuby. Zúrivo som otvorila dvere a vbehla som do triedy. Mierne zvýšeným hlasom som zvolala: "No čo máte za problém pani........