Heart attack 15

Po pár minút sme sa odtiahli od seba kvôli nedostatku kyslíka. Zhlboka sme dýchali, akoby sme ubehli maratón. Pozerali sme si jeden druhému do očí. Toto sa nemalo stať, prebleslo mi mysľou. Najskôr sa bozkávam s jedným a teraz druhým. 
"Nemali by sme už začať. Už dlho som netrénovala," povedala som zrazu. 
"Jasne," súhlasil a znova ma pobozkal. Asi mu nedoplo, že mám na mysli úplne niečo iné. Po chvíli som  sa odtiahla.

"Niall, ja som mala na mysli úplne niečo iné." Nechápavo zdvihol obočie. Len som pokrútila a oči a vstala. Prešla som až k časti jeho izby, kde mal odložené gitary. Zo stojana som zdvihla tú, na ktorú mi požičiava počas našej hodiny. Vzdychol s úsmevom na perách a pokrútil hlavou. Ja som  zatiaľ sa vrátila k nemu aj s gitarou. Už som vedela skoro všetky akordy. Nie je to také ľahké však, ako sa to na prvý pohľad zdá. 
Pripravila som si prsty a čakala. 
"Zahraj, čo som sa ťa stihol už naučiť," povedal. Zahrala som všetky akordy, ktoré už poznám. No pri G som trocha znova pohorela. 
"To G ti preto nevyšlo, lebo si mala zle prsty. Aha ukážem ti ako," dal si ruky na tie moje. Hmatovo mi ukázal, kde mám mať kedy ktorý prst. Cítila som jeho dych na mojom krku. Rozptylovalo ma to. Skúsila som sa sústrediť.  Znova som skúsila to G. Podarilo sa. Otočila som hlavu a dala mu pusu na líce. No jemu to nestačilo. Hneď sa mi prisal na pery. Odtiahla som sa a povedala mu : "Takto sa neučím hrať, keď ma budeš rozptylovať. " Jemne son hio odstrčila od seba. Videla som, že chce niečo povedať, ale stoplo ho zvonenie môjho mobilu. Vstala som z postele a vytiahla z vačku mobil. Pozrela som sa, kto mi volá. Bola to Katy. S úsmevom som to zdvihla : "Ahoj, Katy."
"Ahoj, Adi. Mám super správu," zapišťala. 
"No hovor. Akú?" bola som zvedavá. Niall zatiaľ na mňa divne pozeral, pretože nerozumel ani mäkké ň. Hovorili sme po slovensky. 
"No naši mi dovolili, aby som išla na dva týždne do Londýna," teraz už sme obe pišťali.
"To je super," veľmi som sa tešila, že príde moja najlepšia kamarátka.
"No a chcela som sa ťa spýtať, či by som mohla bývať u teba. Rozmýšľala som potom ešte nad hotelom..." 
"Aký hotel? Jasné, že budeš bývať u so mnou. A Suzi to určite nebude veľmi vadiť. A kedy by si asi mala prísť?" skočila som jej do reči. 
"No lietadlo mi letí zajtra okolo šiestej ráno. Takže priletím určite niekedy okolo ôsmej nášho času. Toho vašeho o siedmej," povedala. 
"Čo tak skoro? Musím ísť domov poupratovať. No nevadí. A prídem ťa čakať na letisko," už mi aj začalo behať po rozume, čo najskôr musím urobiť. 
"Dobre, tak ja si idem pobaliť posledné veci a zajtra sa vidíme. Ahoj."
"Okej, ahoj. Vidíme sa zajtra na letisku," vypla som hovor. Nemôžem tomu uveriť. Ona zajtra príde. Ako sa na ňu teším, pomyslela som si. Do mobilu som začala hneď ťukať smsku Suzi. Zajtra dôjde Katy, moja kamarátka, nevadí ak bude dva týždne bývať s nami? A odoslať. Ucítila som niečo dotyk na bokoch. Pootočila som hlavu. Niall ma objal odzadu a pobozkal na krk. Trocha som sa zatriasla z jeho teplého dychu. 
"Nebude ti vadiť, ak pôjdem domov? Zajtra skoro ráno by mala prísť moja kamarátka a potrebujem doma trocha poupratovať," nahodila som psie oči.
"Necháš ma tu samú?" smutne pozrel na mňa.
"Nebudeš tu sám. Dolu sú chalani, ty trdlo," zachichotala som sa. 
"Ale oni nie sú ty. Pri nich nemôžem toto urobiť?" jemne ma uhryzol do ušného lalôčika. "A ani toto," jemne, ale zároveň aj vášnivo ma pobozkal na pery. Odtiahla som sa.
"Zvládneš to," usmiala som sa a vytrhla sa z jeho objatia. Mobil som si zastrčila do vačku a zamierila k dverám. Vyšla som z jeho izby. Niall išiel hneď za mnou. Zišli sme dolu. V obývačke sme našli rozvalených Harryho, Louisa a Zayna na gauči.
"Ahojte, chalani. Idem už domov," pozdravila som ich. Louis so Zaynom mi len zakývali. Harry vyskočil na nohy.
"Počkaj ma. Odveziem ťa," povedal.
"Nie, netreba. Prejdem sa," odmietala som ho.
"Tak to vôbec. Kto vie, kto ťa môže okradnúť alebo ti aj niečo urobiť, keď pôjdeš nejakou uličkou, o ktorej si budeš myslieť, že tam nikto nie je a nič sa ti nestane, ak tade pôjdeš. No bude tam niekto a napadne ťa. Darmo budeš kričať o pomoc, nikto ti však nepomôže, pretože tam nikto nebude." Nad touto jeho absurdnou výhovorkou som iba pokrútila očami.
"Si horší ako moji rodičia," vzdychla som si a pokrútila hlavou. Harry sa zatiaľ obul a zobral kľúče. Niall ma na rozlúčku objal. Keď sa Harry nepozeral, dala som mu pusu na líce. 
Potom sme išli. Nasadli sme do čierneho Ranger Rover. 
Po pár minútach sme už aj tam boli. Zastali sme a otočila som sa k nemu. Chcela som sa mu poďakovať za odvoz, ale to by Harry nemohol urobiť to, čo urobil. Prisal sa mi na pery. Aj keď som vedela, že zle robím, keď sa neodťahujem od neho, ale proste to nešlo. No keď som začala v hlave porovnávať jeho bozk s Niallovým, odtiahla som sa. Viem, úplne absurdné. No asi niečo oveľa viac cítim k Niallovi ako k Harrymu. No musím si to lepšie premyslieť. 
"Ahoj, Harry a ďakujem za odvoz," povedala som mu a chcela vystúpiť. No on ma potiahol za ruku a ešte raz ma vášnivo pobozkal. Potom som mohla vystúpiť. Hneď som vybehla hore a odomkla si dvere. Vošla som dnu. Suzi nebola doma. Zavrela som dvere a sadla si pred ne. Musela som rozmýšľať sama nad sebou. Už sa začínam správať ako tá najhoršia štetka.  Mala som zo seba zlý pocit. Nechápem, ako sa môžem s takým pokojom bozkávať raz s Harrym a raz s Niallom. Takto to nemôže pokračovať. Nemôže to takto ďalej pokračovať. No teraz sa nemôžem trýzniť takýmito myšlienkami. Musím poupratovať, mysľou mi behalo. Keď som si pomyslela na to, že príde Katy, hneď som vstala a zamierila do svojej izby. Ako som uvidela ten bordel, skoro som skolabovala. Ako by tam bomba padla. Za tie dni, ktoré som tu, som stihla riadny neporiadok spraviť. Radšej sa do toho ihneď pustím, povedala som si. A tak som aj začala upratovať. 
Niekedy okolo pol jedenástej som konečne skončila. Unavene som spadla na posteľ. Do ruky som si zobrala mobil a nastavil a budíček. Pred spaním som ešte vliezla pod sprchu.