Just coincidence or fate 13

 Tak teraz som sa posnažila, aby toho bolo viac. No stále nie som úplne spokojná. Možno budúcu časť napíšem takú dlhú akú by som chcela.

Ako som prišla domov, hneď som vybehla hore do svojej izby. Vyzula som si čižmičky a dala dolu bundu a šál. Zapla som notebook a čakala. Keď sa konečne zapol, ešte som zapla skype.

"Hannah, máš chvíľku čas?" spýtala sa ma Debi, hneď ako vošla do mojej izby. Otočila som sa k nej.

"Jasne. Potrebuješ niečo?" spýtala sa som sa ju. Práve, keď išla odpovedať, izbou sa rozoznela skype melódia prichádzajúceho hovoru. Pozrela som na obrazovku. Svietila tam malá fotka, kde som bola ja a Liam. Klikla som na ignorovať. Ešte som mu rýchlo napísala : Hneď ti zavolám späť. 

Zaujímalo by ma, kedy si zmenil fotku na túto. No zahnala som tú myšlienku. Otočila som sa k Debi. 

"Mohla si povedať, že čakáš hovor na skype."

"To počká. Zavolám mu neskôr. Deje sa niečo?" hneď som jej odpovedala.

Chcela som ho vidieť a počuť. Chýbal mi. Aj keď si nechcem pripustiť, čo k nemu cítim. Vlastne to nechcem dať najavo jemu. Proste sa nehodíme k sebe. On je slávny spevák a ja zas obyčajná čašníčka v Starbuckse. Ale nebudem na to myslieť.

" Viem, že som sa dohodla s Dannym, že sa ťa to potom povieme spolu, ale nedokážem to už vydržať," začala.

"O čo ide?" nechápala som. 

"No budem mať dieťa a nedávno ma aj tvoj brat požiadal o ruku. Povedala som mu áno. Som taká šťastná. Tvojho brata veľmi milujem." Úplne žiarila, keď mi to hovorila. Ani sa jej nečudujem. 

"Tak to gratulujem. Teším sa s vami. A kedy plánujete svadbu?" mala som z nich radosť. 

"Aj keď sa dobre nepoznáme, ďakujem, že si mi to povedala. Veľmi dobrého chlapa si si vybrala," ešte som dodala. 

"Celkom som si ťa obľúbila, keď si tu bola naposledy. Si jediná, ktorá si nemyslí, že som s tvojím bratom len kvôli jeho peniazom. A to nie slávny, ale len z bohatšej rodiny a ja nie," pokrútila nad tým hlavou.

"Chápem ťa. Viem, že to znie divne, keďže som tiež z bohatšej rodiny, ale myslím to vážne. Keď sa ti s niečím priznám, nepovieš to nikomu? Môžem ti veriť?" spýtala som sa ju. Potrebojem sa s niekým porozprávať. S niekým, kto mi pomôže lepšie pochopiť moje city k Liamovi. O takejto téme sa nechcem rozprávať s Pezz ani El. A vôbec už nie s Dan, ktorá s ním chodila. Neviem, či im to môžem povedať alebo ja neviem. Sama sebe nerozumiem.

"Jasné. Mne môžeš veriť. Veď pomaly budeme aj rodina," povzbudivo sa na mňa usmiala.

"Ide o jedného chalana, ktorý mi vyznal lásku a ja som mu na to nevedela povedať, že ja ho tiež ľúbim. Mám ho veľmi rada a možno ho aj tiež ľúbim, ale neviem, či by som mu to mala priznať. Bojím sa, ako bude reagovať na to okolie. Stále mám pocit, že ja sa k nemu nehodím, že nepatrím do jeho sveta... Že sme sa stretli bola úplná náhoda. Ja neviem," priznala som.

"Jasné, že mala. Ak ho tiež ľúbiš tak ako on teba, tak by ťa nemalo zaujímať, čo si myslí okolie. Ja som tak urobila a oplatilo sa mi to. Budem sa vydávať za toho najlepšieho muža na svete. Ak sa môžem spýtať, kto to je?"

"Poznáš skupinu One Direction?" trocha som ešte váhala, či jej to povedať.

"Áno, poznám. Kto by ich nepoznal?" nechápavo pozrela na mňa. Určite si myslela, že odbočujem. No súviselo to s tým.

"Keď mi to nechceš povedať, tak dobre. Ale  nechápem, prečo sa ma na nich pýtaš?" ešte dodala.

„Vlastne s jedným z tej skupiny to súvisí. Ja sa totižto s nimi poznám. A nie len s nimi,“ ujasnila som. Prekvapene či nechápavo s otvorenými ústami na mňa pozerala. No možno oboje v jednom. Nevedela som to presne určiť.

„To vážne?“ vypadlo z nej napokon. Len som prikývla.

„Z ktorým to súvisí?“ spýtala sa ma, ako sa jej podarilo prekonať menší šok, možno prekvapenie.

„Zayn to určite nebude. Ten má Perrie. A ani Louis. Ten chodí zas s Eleanor. Pri Liamovi neviem. Pri ňom je to také neisté. Ostáva už len dvaja. Je to Niall alebo žeby Harry?“ hádala. Ani k slovu nenechala sa dostať.

„No vlastne ani jeden z tých posledných dvoch. A si fanúšička, keď vieš toľko?“ nadvihli sme obe obočím. Ona kvôli tomu, že to nie je ani Niall, ani Harry. A ja, že toľko vie o nich.

„Tak ktorý? A aj som,“ vyškerila sa a zaujato pozerala na mňa. Teraz nevyzerala na to, že má tak ako Danny 25 rokov. Vyzerala ako nejaká purtiačka, ktorá čaká na to, kedy jej poviete nejaké tajomstvo.

„Liam,“ šepla som a odvrátila pohľad. Pozrela som sa na notebook, kde svietil Liamov skype. Aj Debi tam pozrela.

„Vtedy ti volal on?“ spýtala sa, ale teraz už normálne. Prikývla som.

„Na čo čakáš. Zavolaj mu,“ klikla na videohovor a odišla. Určite si všimla, čo mi odpísal : Dobre, počkám. Chýbaš mi.

„Ahoj,“ pozdravila som ho.

„Ahoj. Už som si myslel, že si na mňa zabudla,“ zasmial sa.

„Na teba? To nemyslíš vážne. Ako sa dá zabudnúť na slávneho Liama Payna, keď mi ho pripomína dosť ľudí,“ nevedela som si to odpustiť. Rada ho naťahujem. Ako gumičku v nohavičkách. 

            "Hahaha," chcel sa tváriť urazene, no veľmi mu to nešlo. Vedel, že si ho doťahujem, preto mu aj ťahalo kútikmi.

"Ale nie. Robila som si len srandu. Bola u mňa v izbe Debi. Ale už som tu," usmiala som sa naňho.

"Kto je Debi, nejaká tvoja sestra, o ktorej si mi nepovedala?" ten jeho tón sa mi veľmi nepáčil.

"Nie, to je už snúbenica môjho brata. Ale mám aj sestre. A nepýtal si sa," musela som sa trocha obhájiť. Neviem, čo alebo lepšie kto ho naštval, ale nebude si na mne vybíjať zlosť. Aj mu to dám hneď najavo.

„A neviem, prečo si nahnevaný, ale nevybíjaj si zlosť na mne. Zavolaj mi, keď sa upokojíš," rýchlo som dodala. Iba pozeral. Zrušila som hovor, aby vedel, že to myslím vážne. Potom som zavrela notebook. Zišla dolu do obývačky. Zapla som si televízor a zapozerala sa do nejakého filmu.

Liam

„A neviem, prečo si nahnevaný, ale nevybíjaj si zlosť na mne. Zavolaj mi, keď sa upokojíš,“ rýchlo dodala. Ako obarený som pozeral na ňu, ale nie dlho. Zrušila hovor. Ešte chvíľu som tak pozeral na obrazovku notebooku. Potom ako mi došlo, ako som sa správal k nej, som ho zavrel. Chytil som sa za hlavu. V duchu som si nadával, aký som blbý.

Veľmi ju ľúbim. Ešte stále mi neodpovedala, že ona je na tom ako. Povedal som jej, že má čas. Nech si to poriadne pretriedi v hlave. No prešli už november a polovička decembra a stále nič. Vždy keď to tak nenápadne chcem zistiť, radšej zmení tému. Som z toho už zúfalý. A preto ma aj všetko tak ľahko rozčúli. Výnimkou nebolo ani teraz.

Radšej som vstal z postele. Prezliekol si tepláky za rifle a obliekol si ešte teplý sveter. Zišiel som dolu a obul si zimné topánky.

„Idem nachvíľu von. Neviem, kedy sa vrátim,“ zakričal som mame. Zobral som si zimnú bundu a vyšiel.

Prechádzal som sa po miestach, kde som už dlho nebol a mal som ich veľmi rád. Mal som aj jedno obľúbené, o ktorom nikto nevedel. Bolo to a aj je to moje tajné miesto, na premýšľanie.

Hannah

            Len tak som si ležala na gauči a pri tom som pozerala Love and other drugs (Láska a iné návislosti). Mám rada tento film. Jedla som aj čokoládovú zmrzlinu. Vôbec som nemala náladu na nikoho. Hlavne nie na tú osobu, ktorá si sadla do kresla oproti.

            Snažila som sa ju ignorovať, ale po piatich minútach sa to stávalo neznesiteľné.

„Čo chceš?“ spýtala som sa jej.

„Nič, prečo? Mala by som?“ tvárila sa ako neviniatko, aj keď žiadne nebola.

„Ale chceš. Ináč, by si tu po mne tak nečumela. Takto už vyklop, nemám na teba náladu,“ posadila som sa a zmrzlinu položila na stolík. Čakala som, čo z nej vylezie.

„Niečo som počula...“ začala.

„No nenaťahuj to. Vyklop to už konečne,“ nemala som chuť ju počúvať.

„No dobre, tak v skratke. Moja malá sestrička sa nám zamilovala do slávnej hviezdičky. No waw.“

Neviem, odkiaľ to mala, ale bolo mi to aj jedno. Inokedy by som to zahrala do autu, no teraz som nemala na to náladu. Tak som sa nepokúšala prehovárať ju, o tom, že nemá pravdu. Aj tak by som sa len ešte viac rozčúlila a vôbec by to nepomohlo.

„Len toľko?“ tvárila som sa znudene. Ona na mňa pozerala s nadvihnutým obočím.

,,No jasné. Teraz sa tu budeš tváriť, že o tom už všetci vedie. Že to nie je novinka. Ale neverím ti. Vidím ako sa v tebe búria všetky bunky od hnevu. No neboj sa. Nechám ti ho. Zmenila som sa," povedala.

,,Pche. No určite. To ti tak uverím. Ty sa nikdy nezmeníš! A ja zas nikdy nezabudnem!" posledné dve vety som vykríkla. Prestal baviť už aj film. Zobrala som si svoju zmrzlinu. Zamierila som do kuchyne. Na linku som si položila zmrzlinu a išla preštudovať naše zásoby vína. Zobrala som jednu fľašu s červeným víno. Cestou z kuchyne som si zobrala svoju zmrzlinu a ešte jeden pohár na víno.

V izbe som zamkla dvere a otvorila svoj notebook. Zapínať som ho nemusela, keďže som ho nevypla.

Skype som vypla, aby ma nikto neotravoval a stiahla som si film. Nenávidím horory, ale teraz som potrebovala niečo také. Keď mám už vypité, tak mi to nevadí. Tak som si stiahla Lockout (Útek z MS-1). Nie je to úplne že horor, ale nejaký sci-fi triler. Bolo mi to jedno. Stačilo mi, že sa tam zabíja.

Keď sa film končil, začal mi zvoniť telefón. Pozrela som kto volá. Na displeji mi ukazovalo Pezz a jej fotku.

„Ahoj,“ zdvihla som.

„Ahoj, moja. Mám pre teba darček na Vianoce, lenže mám jeden menší problém. Potrebujem tvoju pomoc, aby som ho vedela vyriešiť,“ spustila.

„Moju pomoc?“ nechápala som. No veď pravdaže. V tomto blaženom (pripitom) stave mi to pomaly myslelo.

„Hej, tvoju. Potrebovala by som, aby si mi nadiktovala tvoju adresu v Holandsku. Keď to teraz pošlem, možno to stihne dôjsť do troch dní. Tak sú u vás Vianoce, či mýlim sa?“

„Jáj, jasné,“ jemne som sa udrela po čele. Nadiktovala som jej adresu.

„Ďakujem. Dúfam, že do vtedy to dôjde. Len toľko som potrebovala, ďakujem. Tak maj sa,“ povedala a zložila.

Mobil som vrátila na svoje miesto.

Fľašu som mala už prázdnu. No nechcelo sa mi ísť pre ďalšiu. Obchádzali ma kvôli nemu aj driemoty. Tak som iba vypla notebook a preložila ho pod posteľ. Oblečená som hneď aj zaspala.