Just moment 4

Ráno som sa zobudila vedľa Liama. Teda, neviem či bolo ráno. Ale jediná vec čo mi vŕtala v hlave bola, že prečo ležím pri Liamovy. Sedela som na posteli, a pozerala sa na spiaceho Liama. Bol taký zlatý :3. ŇUŇU! Potom som sa posadila na kraj postele a začala som rozmýšlať nad udalosťami, ktoré sa v posledných dňoch staly. Najskôr Liam na twittery, potom v bare a teraz ?....teraz so mnou leží v jednej posteli. Keby mi toto niekto povie pred týždňom asi
by som sa mu vysmiala do ksichtu. Myslela som aj na to, prečo tu s NÍM ležím. Pamätala som si iba že sme išli autom domov, a tam to končí. Ešte sa mi zdá že ma niekto z auta vyberal a ... ďalej nič, totálne okno. Z rozmýšlania ma vytrhol Liam. "Dobré ránko " otočila som sa na neho. "Aj tebe" usmiala som sa na neho a on sa len lenivo natiahol. Chvíľu sme boli ticho, no nedalo mi to, musela som sa ho to spýtať. "Liam? Včera .." nedopovedala som lebo ma prerušil. "Nie nič sa nestalo, len si v aute zaspala a ja som ťa zobral do postele" usmial sa a mne odlahlo. Teda, nie že by som to nechcela. Taak ale chcely by ste vy dobrovolný sex, ktorý si nepamätáte? "A prečo si teda spal pri mne?" spýtala som sa zvedavo. "Keď sme sem prišli, uložil som ťa do postele, a chalani zatial boli v obývačke, až na Harryho. Toho Paul hneď odniesol do izby spať, veď bol úplne na mol. No k nemu si išiel lahnúť Zayn aby niečo nevyparatil, lebo keď je opitý, tak vystrája voloviny. Hahah. Elis s Jakeom si išli lahnúť do spálne a Niall s Louisom ostali spať na gauči. Tak ja som si namal kam lahnúť, tak som si lahol k tebe. Dúfam že si nemyslíš, že som ti niečo spravil. Niesom žiadny úchylák " povedal a pozral sa na mňa s nadvihnutím obočím. "Nie, jasné že nie, len mi to bolo divné, totižto nič si nepamätám" zasmiala som sa. "...a to si vipila iba tri nealkoholické mojitá :D " dodal."Asi ti tam barman niečo nasypal" už sme sa smiali obidvaja. "No fajn, neviem ako ty ale ja som hladný. Ideme sa najesť?" spýtal sa a už držal otvorené dvere. "Som hladná ako vlk" zdvihla som sa spostele a vyšli sme z izby. Zišli sme dole po schodoch až do kuchyni, cez obývačku, kde ešte zarezávali Niall s Louisom. Prešli sme potichu do kuchyne kde sedel opretý o stôl Harry. "Ahoj" pozdravila som ho. "No nejak si to prehnal brácho" podripol ho Liam. "Smiešne, nemáte tu nejaký aspirin alebo niečo?" spýtal sa ma s nádejou v očiach. "Harry, ja neviem, veď s Elis sme tu prvý krát ako vy, ale popozerám sa tu. "Fajn tak pohladaj ten liek a ja niečo pripravím na raňajky" povedal ochotne Liam. "Dobre" odpovedal som mu. Prehladala som vŠetky šuplíky v kuchyni, no nič som nenašla. Z kuchyni som prešla rovno do kúpelne. Hľadal som v skrinke pod umývadlom a potom v skrinke za zrkadlom. "Bingo!" víťazoslávne som zvolala po tichu abi som nikoho nezobudila. Bežala som s liekom do kuchyne kde už rozvoniavali palacinky. "Nech sa páči" podala som Harrymu liek s pohárom vody. On ho zhltol a zapil vodou. "Ďakujem si anjel" povedal mi keď dopil vodu. "Nemáš za čo " zasmiala som sa a ďalej som to neriešila. "Dobre to vonia, ale načo toho tolko robíš?" pochválila som Liama. "Ty si asi ešte nevidela Nialla jesť " zasmial sa. "Aha, takže niečo na tom pravda bude" dopovedala som a v tom prišli do kuchyni Niall s Louisom. "Dobré ráno" povedal Loui a pretrel si oči. "Mhhm ako to tu vonia :3" povedal Niall a pohladkal si brucho. Všetci sme vybuchli do hlasného smiechu. "Tichšie preboha" zakričal Harry. My sme vybuchli ešte do väčšieho záchvatu. Už sme sa ukludnili, keď prišli dole Elis s Jakeom ruka v ruke. "Ahojte" pozdravili nás naraz. My sme sa im pozdravili a prisadli si k stolu. Náhoda, stôl bol velký presne pre nás. "Raňajky sú hotové" zvolal Liam. Položil na stôl palacinky na veľkom tanieri. Bolo ich minimálne 50! A to nesrandujem. On ešte vyťahoval malé taniere. "Počkaj, pomôžem ti" postavila som sa. Vybrala som s chladničky nutellu, šlahačku a jahody. Položila som všetko na stôl. Liam dal na stôl taniere, príbor a my sme si sadli ku stolu. Všetci sme sa vrhli na palacinky. Každý sme ich ziedli asi päť. Teda iba Niall a Jake ziedli asi po desať. Vstaly sme od stola. Elis sa ponúkla že umyje riad. Neporiadok som zahodila do koša.

 Potom som si išla sadnúť ku chalanom do obyvačky. Pozerali nejakú komédiu. Nejak som to nevnímala. Elis sa k nám o chvíľku pridala. Keď film skončil, som sa postavila a išla som do izby. Chcela som sa prezliecť, ale zistila som že so sebou nemám žiadne veci. Vrátila som sa do obývačky. "Elis? Nepôjdeš so mnou domov?" "Ty chceš ísť domov?" spýtali sa všetci naraz. Nie, len si chcem ísť pre veci. Narozdiel od vás som nevedela že tu skončím. "No, vieš Ann mne sem rodičia doniesli moje oblečenie, a mám si čo obliecť. Išla by som s tebou ale uš sme sa s Jakeom dohodli že sa pôjdeme prejsť. Prepáč!" smutne sa na mňa pozrela. "To je v pohode, ja pôjdem aj sama :P " usmiala som sa na ňu, ona mi úsmev opätovala. "Ann, ak ti to nevadí, ja s tebou pôjdem, aj tak tu nemáš auto. Ja ťa tam hodím a po ceste sa môžeme zastaviť aj v obchode, aby sme dokúpili nejaké potraviny na týždeň" ponúkol sa Liam. "Jasné, budem rada" usmiala som sa. "Tak, ideme?" spýtal sa. Iba som prikívla a postavila som sa. Obuli sme sa a nasadli do auta. Po ceste sme kecali - ako inak o hovadinách. Najskôr sme sa zastavili v obchode. Nakúpili sme toho ako pre celú armádu, vraj na týždeň. Vyšli sme z obchodu, nasadli sme späť do auta. Bola som rada že nás nikto nespoznal. Liamovy som povedala moju adresu a o desať minút sme boli u mňa doma. "no bež, počkám ťa tu" povedal mi. "Liam neblázni! Poď som nou." "No tak dobre" povedal. Vystúpili sme s auta a išli ku mne. Odomkla som dvere a pozvala som ho dnu. Zaviedla som ho do obývačky. "Cíť sa ako doma". On sa len usmial. "A dáš si niečo?" "Vodu, ďakujem" povedal. Išla som mu napustiť vodu a vrátila som sa späť. "Páči sa" podala som mu pohár. Zapni si telku hneď som tu len si zbalím tie veci. Vyšla som hore po schodoch do mojej izby. Vytiahla som si mobil z nohavíc a vytočila mamine číslo. Slúbila som jej že sa jej ozvem. Po terťom zvonení mi zodvihla. "Ahoj zlatko." "Ahoj mami. Len som ti chcela povedať, že Elis dostala na narodeniny chatu a rozhodli sme sa že tam zostaneme." "Fajn Ann, ale žiadne hlúposti" zasmiala sa. "Neboj sa mami, ľúbim ťa, ahoj" "ahoj" povedala a zložila. Ja som si vytiahla zo skrini väčšiu tašku do ktorej som si nahádzala oblečenie a drogériu. Zavrela som tašku a išla späť za Liamom. 

"Zbalená" zvolala som. "Už? Čakal som že ti to bude trvať dlhšie" Spýtal sa neveriacky a zasmial sa. "No vidíš to. A to som stihla ešte zavolať aj mame. Tašku som hodila na zem vedľa gauča a sadla som si k Liamovy. Uprela som zrak na televízor. Práve začínal nejaký film. Ešte som ho nevidela. "Jéé toto je môj oblúbený film. Nevadilo by ti keby si to pozreli a potom až odišli?" "Jasné že nie, a čo to je vlastne za film?" "Zo dna temnoty" "Pfúú tak to nepoznám. To je Horor?" "Áno, vari sa nebojíš?" podripol. "Nie ja mám rada horory" povedal som sebavedomo. Usalašili sme sa a zapozerali sme sa do filmu. Po hodine som do neho bola totálne zapozeraná a nič som nevnímala. V tom ma Liam chytil za plece. "Ááááá!" kričala som a srdce mi išlo vyskočiť z hrude. Liamovy očividne bol vtipný môj vystrašený výraz kedže ho skoro roztrhlo od zadržiavaného smiechu. Už to nevidržal keď som sa stále naňho vystrašene pozerala. Strašne vybuchol do záchvatu smiechu. Mne srdce stále bilo ako o život. "T-tak tebe to príde smiešne? Ja som skoro dostala infarkt!" povedala som výhražne. "Pre-prepáč nemyslel som že ťa to tak vy-laká" hovoril pomedzi smiech. Mňa to totálne vytočilo, tak som chytila vankúš a začala somho ním mlátiť. On si to chvílku nechal no potom ma pod seba prevalil a začal ma štekliť. "Niéééé" kričala som pri tom ako som sa smiala. Už mi tiekli slzy od smiechu. "Už budem dobrá" Kopala som, trhala a trhala som sa ale nevedela som sa spod neho dostať. Stále som kričala aby ma pustil ale on ma nepočúval. Po desiatich minútach neustáleho šteklenia som bola totálne vyčerpaná. Už som sa ani nebránila (čo sa ani nedalo, lebo namne sedel obkročmo) len som sa smiala. "Liam, prosíííím prestaň" povedala som udychčane. Očividne s toho bol aj on unavený. Prestal a zvalil sa nadomňa tak že bol podoprený lakťami. "Urobíš to ešte?" drzo sa spýtal. "Iba keď budem musieť" zasmiala som sa. Potom nastalo ticho. Iba sme si pozerali do očí a bolo počuť naše hlasné dýchanie. Ležali sme takto asi minútu no náš dych sa stále nespomalil. "Vieš, možno mi za toto o chvíľku vypáliš ale ja to musím spraviť." Dopovedal a uš sa ku mne nahýňal. Už som cítila jeho dych na mojich perách. Naše dýchanie sa v tichu izby preplietalo. Nahol sa ešte viac a pritisol svoje pery na tie moje. Dal mi krásny nežný a dlhý bozk. Pridala som sa aj ja. Nebolo to vášnivé bozkávanie, ale také precítene, pre mňa úplne dokonalé. Bozkávali sme sa tam asi desať minút. Odtiahol sa, a pozerali sme si do očí. Krásne sa usmieval. Ja som sa na neho tiež usmieval. "Tak čo? Dostanem tú facku?" drzo sa usmial a nadvihol obočie. "Trikrát hádaj" usmiala som sa a opäť som ho pobozkala. Odtiahla som sa od neho. Zase sme sa naseba usmievali. On sa zo mňa postavil a posadil sa na gauč. Ja som sa tiež posadila a išla som sa do kuchyni napiť. Naspustila som si pohár vody a vypila som ho. Vrátila som sa späť do obývačky kde sedel Liam. Pozeral telku. Sadla som si k nemu, vyložila som si nohy na gauč a položila som si hlavu na jeho hruď. Do nosa mi udrela krásna, už známa vôňa. Zaborila som si do neho hlavu, a on ma začal hladkať po chrbte. "Ann, viem že mi asi neuveríš, ale už dlho som sa necítil takto dobre" pošepkal mi nežným hlasom do ucha. "Ani ja" odpovedala som mu. A to som fakt netušila čo mi na toto povie. "Ann, ľúbim ťa..." odtiahol sa a otočil si ma tak, aby mi hľadel priamo do očí. "Viem že to znie bláznivo, ale ja to myslím vážne." Pri týchto slovách sa mi nahrnuli slzy do očí. Liam sa na mňa nechápavo pozeral. "Neplač, zlatko prosím" povedal starostlivo. "Tiež ťa ľúbim" sadla som si na neho obkročmo, objala ho a opäť som začala plakať. Plakať, ale od šťastia. O tomto sa mi nikdy ani nezdalo. Sedeli sme tam takto v objatí asi pol hodinu. Liam ma stále hladkal po chrbte a ja som ho silno držala v objatí. "Mali by sme ísť" povedal Liam. Neochotne som sa od neho odtiahla, zobrala som si tašku, zamkla byt, a už sme sedeli v aute.