Just coincidence or fate 2

Časť venujem mojej kamoške Lucke, ktorá ma svojím spôsobom nahovorila na ďalšiu časť. Nemala som ju v pláne na dnes, ale nevadí. Ďalšia časť neviem, či bude tiež tak skoro, keďže zajtra už začína škola. Uvidím, ako budem stíhať.   

„Budem musieť ísť, ale vrátim sa. Zatiaľ všetko okej?“ povedal Liam.

„Prečo mi pomáhaš? Veď ma ani len nepoznáš?“ už v nemocnici mi to behalo hlavou. Len tam sa nenaskytla vhodná chvíľa na opýtanie.

„Ja ani neviem. Si mi sympatická. Rád by som ďalej rozmýšľal nad dôvodmi, ale vážne musím ísť. Neskôr môžem prísť, ak chceš.“

„Okej, budem rada,“ usmiala som sa naňho. Potom odišiel. Ešte chvíľu som sedela na gauči, no potom som vstala. Išla som do kuchyne. V žalúdku mi už vyhrávala známa pesnička.

Otvorila som chladničku a hľadala potrebné suroviny. Vybrala som vajíčka, šunku a plátkový syr. Ešte šťastie, že mám chladničku hneď vedľa linky. Tak som to mohla ukladať rovno tam. Ešte som prešla do špajze a zobrala dve menšie cibule. Očistila som ich a vrátila sa k linke. Vajíčka som rozbila a pomiešala. Cibuľu som si pokrájala. Vytiahla som panvicu. Znova som prešla do špajze a zobrala odtiaľ olej. Potom som trocha naliala do panvice a dala zohriať. Po chvíli som tam nasypala cibuľu a trocha ju upražila. Za ňou nasledovala šunka, ale po kúskoch a syr. Nakoniec som to hneď aj zaliala rozmiešanými vajíčkami. Keď to bolo hotové, panvicu som preniesla na stôl. Nechcela som špiniť tanier. Zobrala som ešte rožky a jedla.

Po jedle som to všetko odpratala. Odišla som do svojej izby. Zobrala som si odtiaľ čisté spodné prádlo a nejaké veci na prezlečenie. Potom som sa šla osprchovať. Predtým som si však odviazala nohu. Bolelo ma na nej stáť, ale už sa to pomaly darilo zvládnuť. So sprchou som si to rozmyslela a radšej som si napustila vaňu. Boľavú nohu som vystrčila von na okraj vane. Počula som, že teplá voda nie je dobrá na takéto zranenia. Užívala som si kúpeľ. Ani neviem ako dlho som tam už bola, ale asi som na chvíľočku zadriemala. Prepralo ma až zvonenie a studená voda. Rýchlo som sa prebrala a vyliezla z vane. Omotala som si veľkú osušku okolo tela a išla pozrieť, kto to je. No to by som nebola ja, keby som sa nešmykla a veľkým buchotom nespadla na chodbe.

„Si v poriadku Hannah?“ počula som Liamom  hlas cez dvere. To už sa stihol aj vrátiť?  Prebleslo mi mysľou. Rýchlo som vstala a išla otvoriť. Dnu hneď sa vopchal Liam.

„Si v poriadku? Počul som buchot,“ vyzeral ustarostene.

„Hej, som. Len som sa pošmykla a padla,“ priznala som. Videla som na ňom, že chce niečo povedať, tak som ešte rýchlo dodala : „ Nič mi nie je. Naozaj.“ Inštinktívne som si pošúchala lakeť na pravej ruke. Trocha ma to tam bolelo. V najhoršom tam budem mať zajtra modrinu. A ešte zadok ma bolel.

„Si si istá?“ Prikývla som. Chvíľu som len tak stáli tam a hľadeli na seba. Nedalo mu a pozrel si môj lakeť, ktorý som pred chvíľou šúchala rukou. Trocha červené som tam mala, ale ináč nič vážne. Až potom si všimol, že som len zabalená v osuške a trocha sa začervenal. Aj sa som si to uvedomila a začala sa červenať.

„Choď zatiaľ si sadnúť do obývačky. Prídem za tebou, len sa prezlečiem,“ povedala som mu. Prikývol. Každý sme išli svojou cestou. Ja do kúpeľne, kde som si nechala veci a Liam do obývačky.

Obliekla som si spodné prádlo a na to voľné tričko a kraťasy. Vypustila som vaňu. Zobrala som obväz a išla do obývačky. Tam som nechala aj krémy a lieky. Liam tam sedel na gauči a obzeral sa po miestnosti.

„Čo si si nezapol televízor?“ nadvihla som spýtavo obočie. Mykol plecami. Zobrala som zo stolíka ovládač a zapla televízor. Nevedela som, čo dať. Nechala som to na tom, ktorý sa zapol. Išlo MTV. Hrali nejakú pesničku. Nepoznala som ju. Zobrala som zo stolíka ešte krémy a sadla si vedľa Liama na gauč. Liam sa usmial na mňa. Trocha nechápavo som pozrela naňho. Potom som kukla na telku. Bol tam on. Započúvala som sa do textu pesničky.

And girl, you and I, we're about to make some 
memories tonight

I wanna live while we're young
We wanna live while we're young

Let's go crazy, crazy, crazy 
till we see the sun
I know we only met 
but let's pretend it's love
And never, never, never stop for anyone
Tonight let's get some
and live while we're young 

Crazy, crazy, crazy 
till we see the sun
I know we only met 
but let's pretend it's love
And never, never, never stop for anyone
Tonight let's get some 
and live while we're young 

I wanna live,I wanna live ...

Young! We wanna live while we're young

Tonight let's get some

And live while we're young.    

Ako skončila pesnička, pozrela som naňho.

„To bola vaša pesnička,“ usmiala som sa naňho. Aj keď som sa nepýtala, prikývla som.

„Ste skvelí. Na to, že som to počula prvýkrát, páči sa mi to.“

„To ma teší. Odkážem to aj chalanom,“ žmurkol na mňa. Trocha som sa začervenala. Radšej som odvrátila pohľad. Začala som si natierať nohu krémom tak, ako mi to kázala sestrička. Potom som si ju obviazala. Odniesla som krémy do mojej izby a vrátila sa do obývačky. S Liamom sme sa rozprávali o kadečom.

Neskoro večer sme sa rozlúčili a odišiel. Ešte pred tým mi však dal svoje číslo. Mám mu zavolať, ak by sa niečo stalo. Prikývla som. Na rozlúčku ma aj objal. To ma trocha zaskočila, ale opätovala som mu to.

Ráno som sa zobudila na budík. Ako každé ráno, som ho nahnevane vypla a vyliezla z postele. Ako som urobila jeden krok, spomenula som si, že nemusím stávať. Tak som len pokrútila očami nad svojou zábudlivosťou a zaľahla späť do postele. Vypla som budík v mobile a spala ďalej. Okolo obeda som vstala na škŕkanie v žalúdku. Vyliezla som z postele a prešla do kúpeľne. Urobila som si rannú hygienu a a prezliekla sa z pyžama. Uvarila som si kávu a pri telke ju vypila. Potom som sa vrátila do kuchyne a začala pripravovať obed. Uvarila som špagety a na ne omáčku. Naschvál som robila viac, aby mi ostalo aj na večeru.

Keďže som bola hladná, hneď som si to aj nabrala na tanier. Zjedla som prvé sústo a niekto zazvonil. Zakňučala som, no vstala som a išla otvoriť. Bol to Liam. Pozvala som ho dnu. Hneď ma aj objal. Znova ma to zaskočilo. No nič. Budem si musieť na to zvyknúť pri ňom, pomyslela som si.

„Dáš si špagety s omáčkou?“ spýtala som sa ho, keď ma nasledoval do kuchyne.

„Dám si rád. No ak ti to nevadí.“ Pokrútila som očami. Nechápem, prečo by mi to vadilo, ale neriešila som to. Celé poobedie sme sa znova rozprávali. Večer sme si pozreli nejakú komédiu a potom odišiel domov.

Takto to bolo celý týždeň.