Heart attack 4

„Prepáč,“ cestou ku baru som do niekoho vrazila.

„Ale to nič,“ odpovedal mi. Ten jeho hlas sa mi zdal byť trocha známy, ale v takomto pripitom stave, mi je všetko známe. No keď som si všimla kto to je, ostala som trocha v šoku. Čo ten tu robí? Nemal ísť aj s ostatnými sa niekam zabávať?

„Čo tu robíš?“ opýtala som sa Liam. Pozrel na mňa, ako na debila, ktorý nevie kde je.

„Prišli sme sa sem zabaviť.“ Pozrela som okolo neho, ale nevidela som ostatných. Asi niekde už sedia. Liam si všimol, že sa rozhliadam okolo a len mi naznačil, aby som išla s ním ku baru. Tam objednal štyrikrát vodku a pre seba kolu. Pozrela som naňho s otázkou v očiach. Pozrel na mňa a vzdychol si. Určite pochopil, čo sa chcem opýtať.

„Ale len menšie zdravotné problémy. Už som si zvykol.“

„Aha.“ V mojom pripitom stave som vôbec nevedela ako na to reagovať. Konečne položili pred nás, čo si objednal a potom sme zamierili dozadu ku stolu, kde sedeli ostatní. Už aj Suzi tam bola. Pozrela som na ňu a už-už som sa chcela ju opýtať, prečo ma nečakala pri bare, keď ma predbehla : „Videla som, že si stretla Liama, tak som išla za ostatnými, že veď prídeš s ním.“ Ďalej som to neriešila. Po prvý sa mi to ani nechcelo a po druhé v tomto pripitom stave mi naozaj málo vecí vadí. Sadla som si do boxu medzi Nialla a Harryho. Všetci sme sa dobre bavili. Harry mi stále nalieval. Po asi piatom som prestala počítať, koľkí som vypila a čo mi nalieva. Zrazu som vyskočila.

(Pustiť k tomu : Icona Pop – I Love it feat. CharliXCX)

„Hrajú moju pesničku, poď tancovať,“ ťahala som Liama na parket. On jediný nebol opitý a zdalo sa mi, že sa aj nudí. Počula som, že jeho priateľkou Danielle mám vystúpenie tento týždeň vo Švédsku.

Veľmi sa mu nechcelo, ale išiel.

Dotiahla som ho do stredu parketu a tancovala. Najskôr sa mu veľmi nechcelo, ale po troške prehovárania ho to začalo baviť. Zrazu som však pocítila niečo v žalúdku. To bol signál, že musím nájsť záchod. Rozbehla som sa smerom k záchodom. Tam bol strašne dlhý rad. Tam by pokým by som sa dostala a rad, už by dávno bolo zle. Tak som rýchlo zamierila k východu. Ešte šťastie, že je neďaleko záchodov. Vybehla som von a zamierila ku uličke pár metrov odtiaľ. Len som tam došla, už som sa musela zohnúť a vyšlo zo mňa všetko. Strašne zle mi bolo. Keď už to skončilo, oprela som sa o stenu oproti. Strašne som z toho zoslabla. Ani na nohách som sa neudržala a zošuchla som sa na zem. Ledva som vnímala. V takomto stave by som sa brániť nedokázala, keby to skúsil na mňa niekto. Ako som aj nad tým premýšľala na moje nešťastie sa tu objavili hneď dvaja. Čo som komu urobila?

„Aha, pozrime sa čo to tu máme?“ začal jeden.

„Tak tá ďaleko neujde a aká je to kočka,“ hovoril ten druhý. Ešte sa tam bavili o niečom, ale už ani neviem o čom, keďže som ledva vnímala, čo sa deje. Určite to bolo naplánované. Už pomaly prestávam vnímať, čo sa deje okolo mňa.

Liam

Na parket ma dotiahla Adne. Zdá sa mi byť už dosť pripitá, ale aj keď som nechcel ísť, dotiahla ma tam. Trocha ma aj musela prehovárať, lebo ja nie som dobrý tanečník. Podarilo sa jej to nakoniec. Chvíľu sme tam dobre bavili až do kým niekam neutiekla. Snažil som sa prenasledovať, ale stratila sa mi. Pozeral som sa raz na uličku so záchodmi a potom na východ. Nakoniec som sa rozhodol ísť von. Aj som dobre urobil. Z uličky za rohom som počul nejaké hlasy.

„Aha, pozrime sa čo to tu máme?“ povedal nejaký chlap. Asi si našli nejakú bezmocnú obeť znova. Takýchto ľudí neznášam.

„Tak tá ďaleko neujde a aká je to kočka,“ povedal druhý. Pre istotu sa tam idem, keby náhodou to bola Adne. Prešiel som bližšie a uvidel tam sedieť Adne. Nevyzerala, že jej je najlepšie. Zbehol som tam a keď som uvidel, že sa ide o niečo pokúšať jeden z nich zakričal som : „Ani sa jej nedotkni!“ Obaja sa otočili mojím smerom. Chceli vidieť toho, kto ich ruší. Smiali sa.

„Ani sa jej nedotkni,“ napodobňoval ma jeden. Hnev z nich vo mne len vrel.

„Pocul si, čo povedal?" opýtal sa jeden toho druhého, ale smiech ich neopúšťal. Zrazu som mu jednu tresol. Už som sa nedokázal ďalej ovládať. Hneď sa pustil do mňa ten druhý.

Adne

Nedokázala som nič robiť, len sledovať ako ho bijú. Aj slzy mi začali tiecť. Zrazu sa vo mne však prebral adrenalín. Podarilo sa mi vykríknuť : „Prestaňte, čo si nenájdete seberovného. Už ho nechajte!“ Doplazila som sa k nemu a zakryla ho vlastným telom.

„Tu už žiadna sranda nie je. Poďme odtiaľ to,“ povedal jeden z nich a už aj išli preč.

„Už sú preč,“ pohladila som ho po vlasoch. „Poďme odtiaľto preč.“ Vstala som a pomohla aj jemu. Ešte stále mi prúdil adrenalín v krvi. „Kde máš mobil?“ Vybral si ho z rifiel a podal mi ho.

„Načo ti je?“

„Zavolám taxík. Ty v tomto stave nemôžeš šoférovať a ja som už pila a aj nemám vodický.“ Neprotestoval. Naťukala som číslo. Jedno si pamätám. Pár krát som si ho musela zavolať, keď som bola u Suzi.

O pár minút už aj parkoval pri nás. Pomohla som Liamovi nastúpiť a sadla som si vedľa neho dozadu. Šoférovi som nadiktovala adresu, kam nás má zobrať.

Keď už sme tam boli, zaplatila som peniazmi, ktoré mi dal Liam, keďže ja som si nechala doma peňaženku a aj mobil. Výťahom sme vyšli hore a potom som si spomenula, že ja nemám kľúče. Liam si zatiaľ sadol na schody a ja som si hlavu oprela o dvere. Potom som si však spomenula na náhradný kľúč, len som si nevedela spomenúť, kde je. Začala som ho hladať všade možne. Nadvihla som aj rohožku, ale nikde ho nebolo. Akoby sa vyparil. Znova som si oprela hlavu o dvere.

„Nadvihni rohožku a pozri roh,“ povedal mi zrazu Liam. Hneď som tak aj urobila. Nadvihla som rohožku a pozrela rohy. Pri jednom bolo niečo prišpendlené. Vybrala som špendlík a našla tam kľúč. S veľkým úsmevom som odomkla dvere. Liam som usadila v obývačke a zbehla do kuchyne. Z mrazničky som vybrala ľad, ktorý som dala do utierky. Do pohára som napustila vodu a potom sa vrátila. Najskôr som mu podala pohár s vodou, ktorý hneď aj vypil a potom prázdny položil na stolík. Utierku s ľadom som mu dala ku pravému oku. Zajtra tam bude mať určite pekný monokel a len kvôli mne. Zo Suzinej izby som doniesla deku. Keď už som chcela odísť, chytil ma za ruku. Pozrela som naňho.

„Ostaň tu so mnou.“ Sadla som si na gauč a on si položil hlavu mi na stehná. Ostanem tu pri ňom aspoň, pokým nezaspí. To je maličkosť za to, čo on urobil pre mňa. Zapla som si televízor a pozerala nejaký film. Ani neviem, čo to je, ale je to celkom dobré. Keď film skončil, vstala som z gauč. Chcela som ísť aj ja spať. Zobrala som jeden vankúš z fotela a dala mu ho pod hlavu. Vypla televízor a odišla do svojej izby. Prezliekla som sa do pyžama, do veľkého trička, a zaliezla do postele. Odmaľovať sa mi nechcelo. Hneď som aj zaspala.

Okolo polnoci som sa zobudila na príšerné sucho v ústach. Vstala som a zamierila do kuchyne. Cestou sa mi začala krútiť hlava a aj pobolievať ma. Adrenalín už sa úplne vyplavil z môjho tela a nastupuje opica. V kuchyni som vypila dva veľké plné poháre vody a zapila aj jednu tabletku na bolesť hlavy. Potom som zamierila naspäť. Ešte som zastala pri dverách do obývačky, aby som sa pozrela na Liama. Hlava sa mi dobre zakrútila až som sa musela pridržať zárubne. Až o pár minút som si všimla, že tu nikto nie je. No ani pomyslieť som nestihla kam asi išiel, pretože som započula splachovať záchod v kúpeľni. O chvíľu vyšiel Liam. Usmiala som sa naňho. Znova sa mi zakrútila hlava. Nech už začne účinkovať tá tabletka, pomyslela som si. Teraz to však bolo dosť silne a keby Liam nepribehol ku mne a nechytil ma, spadla by som. Pozrela som naňho.

„Ďakujem. A som v poriadku, len sa ma trocha bolí hlava. To nič,“ povedala som mu a chcela ísť do izby, ale stále ma držal.

„Naozaj, zvykne sa mi krútiť hlava, keď mám opicu. Potrebujem sa len vyspať. Do rána to prejde,“ pozrela som mu do očí. Nakoniec prikývol a pomohol mi prejsť do svojej izby. Cestou som sa ho spýtala ako sa cíti.

„Všetko ma bolí, akoby som sa s niekým pobil,“ trocha sme sa zasmiali, aj keď to je pravda.

„A aj s toho gauču. Párkrát som už spala na ňom a vždy, keď som sa zobudila, bola som unavenejšia ako keď som išla spať,“ v duchu som sa zasmiala nad jednou myšlienkou, keď som ešte spávala na gauči a nemala svoje izbu, Vošli sme do izby. Trocha sa mi zrazu zakrútila hlava a sadla som si na posteľ.

„Ľahni si pri mňa. Tu sa lepšie vyspíš ako keď budeš spať na gauči. Prosím. A budem mať lepší pocit,“ nahodila som psie oči. Veľmi ich nevidel, keďže je tma, ale nakoniec si vzdychol a ľahol na posteľ. Ľahla som si tiež  a prikryla nás paplónom. Hneď som aj zaspala.