Just moment 19

„Na toto.“ Povedal Louis a hodil mi nejaké noviny. Otvoril som ich a listoval som v nich až kým som to nenašiel. Boli tam moje fotky s nejakým dievčaťom a vyzeralo to, akoby sme sa bozkávali. A v tom mi to doplo. Včera keď som bol u Eda na oslave, stále za mnou chodilo jedno dievča a potom keď som odchádzal sa na mňa začala lepiť. No ja som sa s ňou nebozkával, maximálne sme sa objali, aj to nie dobrovoľne.  Potom som sa jej spýtal, prečo to robí a povedala mi že má zato zaplatená. Vážne ma to dostalo. Nevedel som, či mi vravela pravdu alebo klamala. Vyzerala tak úprimne. Myslím , že na tom niečo bude. Niekto v tom má určite prsty. A mám aj podozrenie, ale nemôžem im nič kým sa sami neprezradia. Ani sa nečudujem, že mi Ann tak vynadala. Zlomilo jej to srdce. Tí odporní novinári. Ale o tej party nevedel nikto iba tí čo na ňu boli pozvaní a samozrejme SBS-kári ktorí nás tam doviezli. Vraj pre našu bezpečnosť. Moje podozrenie sa týmto vlastne potvrdzuje.

„Do riti!“ Vykríkol som a hodil noviny o gauč. Prešiel som si rukami po tvári a prehrabol som si vlasy. Niall si zobral noviny a prečítal si čo tam bolo napísané. Potom zdvihol pohľad na mňa a otvoril ústa do tvaru „o“.  Myslím, že čakal vysvetlenie. A nie len on ale všetci. Tak som im povedal všetko, čo sa stalo na tej oslave a čo mi povedala Ann. Oni ma poslušne počúvali a po mojom dlhom rozprávaní sa každý z nás zamyslel. Potom sme sa na seba pozreli a bolo vidno , že si o tom všetci myslíme to isté.

„Manažment!“ vykríkli sme naraz. Poznáme sa tak dokonale.

„Áno, iba oni v tom môžu mať prsty. Kto iný by do toho vŕtal?“ Povedal Zayn.

„Ale odkiaľ sa to dozvedeli?“  spýtal sa Louis.

Just moment 18

365 dní! Áno. Už je to rok, čo sa s Liamom poznám – to znamená, že o tri dni máme výročie. No smola, znova je na turné, ale sľúbil mi, že si to vynahradíme. Je to neuveriteľné, že sa poznáme už rok. Zdá sa mi, akoby som ho poznala iba mesiac. Nemyslím to tým spôsobom, že sa nepoznáme navzájom,  proste ten čas hrozne rýchlo letí. Za posledný rok sa nič podstatné nezmenilo. S Elis občas vytiahneme skaty a ideme si zajazdiť na rampy. S Elis sme sa opäť zblížili. Možno to je tým, že s ňou, Liamom a chalanmi trávim najviac času. Jake si po rozchode s Elis našiel náhradu, a odvtedy sa s nami nejako často nestretáva. Nemá záujem, a popravde my sa mu do riti pchať nebudeme. Zmenil sa. A to od základov!

Just coincidence or fate 15

Po dobrej približne pol hodine sme sa vrátili späť. Na väčšine tvárach pohrával širokánsky úsmev. Tak trocha nechápavo som hľadela na nich. Napokon som iba mykla plecami a vyšla do izby.

Hľadala som Melanin darček, keď niekto zaklopal a vošiel. Otočila som sa.

"Neruším?" spýtal sa ma Harry. Pokrútila som hlavou a sadla si na posteľ.

"Čo potrebuješ?"

"Ani vlastne nič. Toto je tvoja izba?" poobzeral sa a zmenil tému. Prikývla som.

"Pekná," pochválil ju. Aj keď nejaká extra super.

Steny sú jemne marhuľovej farby. Nie je na nich nalepený žiaden plagát.

V izbe je jedna veľká manželská posteľ, na ktorej periny sú podobnej farbt ako steny. Sú tu dve veľké skrine, písací stôl so stoličkou, kozmetický stolík s veľkým zrkadlom a dva malé nočné stolíky po stranách postele. Ešte má veľké oknom s  balkónovými dvermi. Je odtiaľ výhľad na záhradu.

"Ďakujem," odpovedala som mu. Teraz mi prišiel ako vhodný čas sa ho spýtať na to, ako reagoval na Melanie.

Just moment 17

Po nákupoch sme sa spoločne vybrali do Nando´s, kde sme sa poriadne najedli a odišli. Louis nás odviezol ku mne domov, a ďalej pokračovali s El vo svojej ceste. Hneď, ako sme vkročili dnu, sme hodili do obývačky a zvalili sme sa na gauč. Po pár minútach hladenia na televíziu moje viečka oťaželi, až som zaspala.  Ráno som sa zobudila na Liamovy. Bolel ma krk a vlastne celé telo. Okamžite som vedela, čo spravím. V momente som sa vybrala smer kúpeľňa, napustila som si vaňu a vliezla som do nej. Relaxovala som tam asi pol hodinku, ale poviem vám, uvoľnil sa mi každý sval na tele. Pomaly som vyliezla z vane a odpochodovala som do kuchyni. Pripravila som i cereálie, ktoré som následne zjedla.  O chvíľu na to prišiel do kuchyne aj Liam. Prekvapivo bol vysmiaty od ucha k uchu. Žeby ho nič po  noci strávenej na gauči nebolelo? Nechápala som tomu.

*    *     *

Just moment 16

„Louis, a kam to vlastne ideme?“, spýtala som sa ho. On sa uškrnul a otvoril ústa, akoby to bolo nejaké prekvapenie. Vlastne aj bolo.  Všetci sme na neho pozerali, a uvažovali sme nad tým, kam pôjdeme.

„Na nákupy!!“, skríkol tak, že sme sa všetci zľakli.  Pomaly nám to dochádzalo.

„Louis ?Edward? Tomlinson ! A povieš mi načo sme sa mali takto vyobliekať?!“ skríkla na neho El, no jeho chytil hrozný záchvat smiechu. Na ňom som sa začala následne smiať.  A na mne sa začal smiať Liam. Iba El tam stála a pozerala na mňa.

Just coincidence or fate 14

Takže konečne nová časť po tak dlhej dobe. Prepáčte, že mi to tak trvalo. Nemala som veľmi nápady a niekedy ani čas na písanie. 

Touto časťou viem, že poteším hlavne dve osoby, ktoré mám rada. Tak dúfam, že vás nesklamem a bude sa vám páčiť časť. :D

Na ďalší deň som sa zobudila na menšiu bolesť hlavy. Zobudilo ma aj to, že som pociťovala Saharu v mojich ústach.

Ako tak sa mi podarilo vyliezť z postele. Zdvihla som prázdnu fľašu od vína a zišla pomaly dolu do kuchyne.

V celom dome bolo ticho. Bola aj tma ešte, tak je určite ešte málo hodín.

Fľašu som odložila tam, kde zvykneme mať prázdne. Potom som si pohľadala aspirín a zapila ho vodou. Vypila som ešte aspoň tri poháre plné s vodou, aby som aspoň trocha utíšila tú hroznú Saharu.

Pozrela som sa na hodinky. Bolo iba pol štvrtej ráno. Tak som si zobrala jednu veľkú fľašu, ale teraz minerálky, a vrátila sa do izby.

Otázočka!!

Ahojte, :)

chcela by som sa spýtať pretože mám dilemu. Chcete aby som naďalej pridávala poviedku Like I Love You alebo mám začať pridávať poviedku, ktorú síce ešte nemám napísanú, ale už je dlhšie v mojej hlave. Bola by s Harrym a volala by sa Stupid thing called love. Alebo je tu ešte tretia možnosť, že by som napísala jednodielovku s Liamom a volala by sa Over again

~Sue~