Heart Attack 30

Niall 

„Niall? Niall, vnímaš?“ potriasol so mnou Louis.

„Prepáč, hovoril si niečo?“ ospravedlňujúco som sa pozrel na Louisa.

„Už znova myslíš na ňu?“

Darmo by som niečo namietal, mal pravdu. Čím ďalej sme sa znova začali zbližovať s Adne, tým to bolo horšie. Nikdy som ju neprestal milovať. Je pravda, že som sa vtedy snažil na ňu nemyslieť a dostať si ju úplne z hlavy, nie vždy to šlo. Preto som bol aj tak zameraný na prácu.  Potom sa znova objavila. Ako sme sa naposledy pohádali pred pár mesiacmi, keď bola chorá a vyjasnili si pár vecí, znova sme sa začali zbližovať. Keď sme boli s chalanmi preč, veľa sme si spolu volali a písali.

           „Čo za ňou nejdeš? Vidím, že sa kvôli nej trápiš. Bude to potom lepšie. Poslúchni ma a choď za ňou,“ poklepal ma po pleci.

„Myslíš? Čo keď ma nebude chcieť a iba zničím to, čo je medzi nami. Už raz sa to zničilo, aj keď teraz viem, že to bola Harryho chyba. Nechcem o ňu prísť,“ priznal som.

„Neboj sa, neprídeš o ňu. O Harryho sa postarám.“

„Ale nemôžem vás tu nechať. Ostávajú nám ešte dva koncerty,“ vymýšľal som všetko možné, len aby som to oddialil.

„Posledný máme v stredu tento týždeň pred Vianocami. Vo štvrtok hneď ráno pôjdeš na letisko a odletíš do Londýna. Chalanom poviem, že si musel ísť skôr kvôli pár nevybaveným veciam. A prestaň už vymýšľať výhovorky, prečo nie.“

Iba som si vzdychol. Všimol si to.

Adne

Už iba týždeň zostával do Vianoc. Počas tohto týždňa mám ešte jednu skúšku a to z makroekonomiky. Počas tohto týždňa by sa mala vrátiť domov Suzi. Už dávno bola oboznámená s tým, že Denis býva so mnou. Takže to nemalo byť žiadne prekvapenie pre ňu.

„Keď sa vrátim, tak pôjdeme pozrieť ten stromček?“ spýtala som sa Denisa.

„Adne dnes neviem ísť. Pracujem. Opýtaj sa napríklad toho tvojho kamaráta Tomáša,“ odpovedal mi a obaja sme vyšli z  bytu. Zamkla som dvere.

S Tomášom sa stretol už niekoľkokrát. Niekedy sa pridal k nám, keď prišiel po mňa a išli sme sa niekam baviť. Dobre spolu vychádzali.

Po skúške som zavolala Tomášovi. Nedvíhal, asi mal tiež skúšku. Tento posledný týždeň sa už neučilo. Väčšinou sa robili už len skúšky.

Mobil som odložila do tašky a autobusom som išla domov, ako mnohokrát predtým.

Doma som zamierila najskôr do svojej izby. Prezliekla som sa do pohodlnejšieho. Išla som do kuchyne si pripraviť teplý čaj, lebo ma začínalo trocha škrabať v hrdle. Vošla som do kuchyne a prekvapilo ma, koho som tam uvidela.

„Niall?“ oslovila som ho.

„Ahoj,“ usmial sa na mňa.

„Kedy si prišiel. Myslela som, že ste s chalanmi v Japonsku a potom na víkend pred Vianocami pôjdete rovno domov.“

„Ja som sa vrátil trocha skôr. Potrebujem si neodkladne niečo ešte tu vybaviť predtým, ako pôjdem domov na niekoľko dní.“

Prikývla som a zdržala sa otázky čo. Ale určite sa mi dalo vidieť na očiach, že by som sa to veľmi rada opýtala.

„Napríklad túto,“ povedal a priblížil sa tesne ku mne. Chytil moju tvár do dlaní a pobozkal ma. Jemne a zároveň vášnivo. Srdce sa mi ako na povel silno rozbúchalo. Po chvíli sa odtiahol, ale ten príjemný pocit ešte nestihol sa stratiť. Odtiahol sa iba na toľko, aby mi videl do očí. Tvár mi však ďalej držal.

„Miloval som ťa predtým, ako si sa ma vzdala. Milujem ťa i teraz, pretože som nikdy neprestal.“

Myslela som si, že sa mi asi podlomia nohy. On si to tiež všimol a objal ma okolo pása, aby sa tak nestalo. Pohľad zo mňa neodvrátil. Čakal, čomu poviem. Ja som však nevedela, čo mu mám povedať. Jeho pohľad som už dlhšie nemohla vydržať. Odvrátila som pohľad a prešla k stoličke, na ktorú som si sadla.

„Ja nie som si na sto percent istá, čo k tebe cítim,“ zdvihla som hlavu a pozrela sa naňho, „prepáč. Potrebujem trocha času na to, aby som si urovnala city v sebe.“

„Chápem,“ trocha zosmutnel.

Vstala som a prešla k nemu.

„Budeš prvý, za kým prídem, keď to budem vedieť na plných sto percent,“ dala som mu pusu na líce.

„Ostatné veci si už stihol vybaviť?“ spýtala som sa ho. Spomenula som na ten stromček.

„No žiadne ostatné nie sú,“ odpovedal mi.

„Takže máš čas?“

„Dá sa tak povedať

„Išiel by si so mnou kúpiť stromček?“

„Jasne, iba musíme ísť k nám. Nemám so sebou auto.“

„Tak, čo myslíš? Tento?“ ukázala som na jeden.

„Je pekný, ale myslíš, že sa zmestí k vám do obývačky?“ nadvihol obočie.

„Máš pravdu, menší,“ súhlasila som. Prešli sme ďalej medzi stromčekmi a hľadali jeden, ktorý by bol dobrý. Príjemná vôňa tu bola.

„Tento ju ten pravý,“ ukázala som znova na jeden. Tento už bol menší.

Ten som aj kúpila. Priviazali nám ho na strechu auta a mohli sme ísť. Nejakú dobu nám trvalo, kým sme ho dali dolu a aj vyniesli hore k nám. Niall ho pripevnil do stojanu, ktorý som v obývačke pripravila ešte začiatkom týždňa. Aj ozdoby v škatuliach som tam vtedy prichystala. Nech to všetko nemusím hľadať, keď kúpime stromček.

„Idem si uvariť čaj, dáš si aj ty?“ spýtala som sa ho. Pozrel na mňa a prikývol. Už bol skoro hotový.

Do šálok som po vrecúšku ovocného čaju a dala variť vodu. Po pár minútach sa už hlásila. Zaliala som. S pariacim šálkami som sa vrátila do obývačky. Niall sedel ma gauči a prepínal kanály v televízore.

Položila som šálky na stolík. Ešte bol veľmi horúci, tak som si zobrala škatuľu so svetielkami a vybrala ich. Keď si Niall všimol, čo robím, pridal sa ku mne. Spolu sme ich dali na stromček a následne aj ozdoby.

„Vypni svetlo a ja zapojím svetielka,“ povedala som Niallovi. Zapojila som svetielka a Niall vypol svetlo. Aspoň som si to myslela. Divné však bolo, že svetielka nesvietili.

„Niall, asi sa niekde pri začiatku jedno vypálilo. Nesvietia. Zapni svetlo.“

„Adne, ja som to svetlo ani nevypol,“ ozval sa Niall.

„Tak asi vypadla elektrina,“ filozofovala som.

Niekto zrazu zaklopal. Po pamäti som sa snažila dosť k vchodovým dverám. Dnes bolo celý deň zamračené  a teraz večer sa aj poriadne rozpršalo. Dalo sa to čakať. A kvôli tým mrakom je aj poriadna tma ako vo vreci. Ledva vidno pred seba.

Otvorila som dvere. Uvidela som tam susedu s baterkou.

„Dobrý deň, nechcem rušiť, iba som sa vás chcela spýtať, či to aj u vás vypadlo,“ ozvala sa suseda.

„Dobrý deň, áno aj u nás. Neviete, čo sa mohlo stať?“

„Možno to je kvôli ten búrke vonku. Zavolám domácemu, nech sa na to pozrie alebo zavolá elektrikárov. Prepáčte, že som rušila. Dovidenia.“

„To je v poriadku a dovidenia,“ odzdravila som sa jej a zavrela dvere.

„Niall? Kde si?“ spýtala som sa do tmy.

„Tu,“ ozval sa tesne pri mne. Chytil ma za ruku, aby som vedela, kde tu.

„A teraz, čo budeme robiť?“ spýtala som sa ho.

„Najskôr nájdeme nejaké baterky alebo sviečky, nech tu nie je taká tma,“ zasvietil mobilom. Vtedy som si všimla, ako blízko je pri mne.

„Myslím, že v kúpeľni máme pár sviečok,“ rozmýšľala som. Spolu sme išli do kúpeľne. Zobrala som si mobil od Nialla, aby sa mi lepšie hľadalo. Všimla som si, že ako pozadie má nás dvoch.

Našla som ich v skrinke s uterákmi. Niekoľko som ich zobrala a potom sme išli do kuchyne. Dve sviečky som zapálila zápalkami. Jednu som podala Niallovi. Zablokoval si mobil a dal späť do vrecka rifieľ.

Niekde mi začal vyzváňať mobil. Išla som podľa sluchu. Mobil som si našla v izbe.

„Áno?“ prijala som hovor od Denisa.

„Ahoj, iba som ti chcel povedať, že dnes neprídem domov. S kamošmi idem do baru a potom u Simona prespím. Prídem domov až niekedy zajtra. Nečakaj ma,“ povedal Denis.

„Okej, vydržím to jednu noc bez teba,“ povedala som mu a zložila. Nehnevala som sa naňho. Bola som rada, že mi dal vedieť. Všimla som si, že mám pár zmeškaných hovorov od Tomáša. Tak som mu zavolala.

„Ahoj, chcela si niečo?“ spýtal sa ma hneď.

„Ahoj, chcela, ale už je to vybavené.“

„Volal som ti hneď ako som vedel, len si nezdvíhala.“

„Prepáč, nepočula, že mi zvoní mobil,“ ospravedlnila som sa mu.

„To je v pohode. Teraz musím bežať, tak maj sa,“ zložil.

V obývačke som našla Nialla. Sviečku položil na tanierik na stolík. Niečo asi hľadal v mobile.

„Denis mi volal, že príde až zajtra. Ostaneš tu so mnou v noci?“ spýtala som sa ho.

„Ak chceš,“ súhlasil. Prisadla som si k nemu na gauč a zobrala svoj už letný čaj. Vypila som ho. Pozrela som sa do Niallovej šálky, či je tiež prázdna. Bola. Zobrala som obe a v kuchyni ich umyla. Cestou späť do obývačky som zastala ešte vo svojej izbe. Zobrala som svoj notebook a modlila sa, aby batéria nebola vybitá. V obývačke som ho zapla a našťastie som mala ešte viac ako polovičku batérie.

„Pozrieme si nejaký film?“ spýtala som sa ho.

„Aké tam máš?“ spýtal sa ma. Otvorila som priečinok s filmami a notebook natočila k nemu. Prezrel si ponuku a jeden pustil. Pustil Silent Hill: Revelation 3D. Ja som mala stiahnutú klasickú verziu a nie 3D. Ani neviem, prečo som ten film stiahla.

„Nie, prosím len toto nepúšťaj. Ani neviem, čo to tam robí. Asi si to stiahol Denis. Daj radšej komédiu,“ prosíkala som. Nakoniec som ja vybrala film Bachelorette (Baby na ťahu).

Počas filmu sme sa celý čas smiali. Veľmi sa mi páči ten film. Pri konci to bolo také dojímavé a zároveň vtipné. Vtedy som pozrela na Nialla. I on pozrel na mňa. Ani neviem čo sa stalo a už som ho objímala okolo krku, on mňa okolo pása a bozkávali sme sa.

V ten večer ničomu viac nedošlo. Film skončil a išli sme si ľahnúť. Ležali sme spolu v jednej posteli. Ešte chvíľu sme sa bozkávali, ale to bolo všetko zatiaľ. Išli sme na to tento raz pomaly a to bolo dobre.