Heart Attack 29

Tak tu je ďalšia časť. Trocha sa mi podarilo viac rozpísať, ale to vám určite nebude vadiť, skôr naopak. Tak pekné čítanie. 
A píšte komentáre.

Až do konca som o zábavu mala postarané. Keby nie je Louisa, tak sa asi nudím sama doma. Som rada, že som vtedy Suzi odkývla, aby tu bol.

Vo štvrtok sa ešte na chvíľu zastavil Tomáš. Doniesol mi jeho poznámky z prvého ročníka. Dlho sa nezdržal. Musel niečo vybavovať.

Cez víkend sa ozvala aj Suzi cez skype. Ospravedlnila sa mi, že zabudla na náš rozhovor z pred dvoch mesiacov, ktorého súčasťou bola aj Katy. Čiže na ten, kvôli ktorému sme sa skoro pohádali pred pár dňami. Ten súvisiaci s Niallom a Harrym. Odpustila som jej. Predsa len mala kopec práce a pri tom na to zabudla.  

V pondelok ráno som vstala a  zamierila do kúpeľne. Umyla som si tvár i  zuby. V izbe som si obliekla uniformu a išla do kuchyne sa naraňajkovať.

„Dobré ránko,“ pozdravila som sa s Louisom.

„Dáš si kávu?“ spýtal sa ma.

„Uvaril si?“ pozrela som naňho.

„Tam je na sporáku. Nalej si.“

Zobrala som si svoju šálku a naliala si. Ešte som si pripravila na raňajky chlieb S maslom a šunkou. Potom som si sadla k nemu k  stolu.

„Dnes a zajtra prespím v dome s  chalanmi. Potrebujeme doriešiť nejaké veci ohľadom blížiaceho sa vydania nového albumu, potom videoklipu, vlastne dvoch. Ďalej film a turné. Je toho vážne  dosť,“ spustil Louis.

Ja som iba prikyvovala.

„Všetko to musíme aj udržať v dokonalej tajnosti. Poviem ti, nie je to ľahké,“ vzdychol si.

„Viem si to predstaviť. I keď asi moja predstava je oproti realite slabým odvarom. Inak koľko je hodín?“ na záver som sa spýtala. Hneď som sa pozrela na nástenné hodiny.

„Rada by som tu ešte s tebou sa rozprávala, ale keď sa už nepohnem odtiaľto, nestihnem autobus. Tak máj sa,“ vstala som a prebehla do svojej izby po batoh.

„Počkaj, odveziem ťa, aby si sa nemusela naháňať,“ zastavil ma Louis, keď som bola už na chodbe.

„Vďaka, ale nemusíš. Ty sa určite taktiež ponáhľaš. Nechcem ťa zdržať,“ krútila som hlavou.

„Ale prosím ťa. Netrep,“ odfrkol si Louis. Obuli sme sa a obliekli bundu. Louis si zobral kľúče a mohli sme ísť.

„Kam do školy chodíš?“ spýtal sa ma, keď sme nastúpili do jeho Porsche. Nadiktovala som mu adresu a vyrazili sme.

Cesta ubehla rýchlo a po celý čas bolo ticho.

Keď som sa rozlúčila s Louisom a následne aj vystúpila z auta, všetky pohľady sa upriamili na mňa.

Ešte bolo dosť skoro, keďže som nešla autobusom, tak som prišla aspoň o desať minút skôr. Ako som mohla vidieť, v tomto čase chodia všetci a je tu pekne rušno, i pred budovou.

Vošla som do budovy a našla si voľnú lavičku. Batoh som položila vedľa seba. Začala som v ňom hľadať slúchadka, ale musela som si ich zabudnúť doma, pretože nikde neboli.

Vzdychla som si a nechala to tak. Vybrala som si Tomášove poznámky a začala si ich čítať. Len, aby som tu tak nesedela a zamestnala sa niečím.

„No konečne sa princezničke uráčilo poctiť nás jej prítomnosťou,“ ozval sa známy hlas predo mnou. Zdvihla som hlavu od poznámok. Položila som ich vedľa seba a vstala. Objala som sa s ním na privítanie.

„Prepáč, že som nešla autobusom. Louis  ma dnes odviezol, keďže by som ho kvôli nemu nestihla.“

„V pohode. Celý minulý rok a aj september som chodil sám. Myslíš, že týždeň a nejaký deň mi to bude vadiť?“

Pokrútila som hlavou. Pozrela som sa na hodinky na mobile. Za päť minút mi mala začať prednáška z ekonomiky.

„Potom sa vidíme cez obednú. Musím bežať na prednášku, tak zatiaľ,“ ešte som sa s ním objala a potom som išla do sály.

Cez obednú prestávku som prišla k nášmu stolu skôr ako Tomáš. Po pár minútach sa i ten objavil.

Sadol si na stoličku vedľa mňa.

„Kedy si mi chcela povedať o tom, že chodíš s celebritou?“ spýtal sa ma hneď.

„Čože? To máš odkiaľ?“ nechápala som, kde na to prišiel.

„Rozpráva sa tu o tom,“ kývol hlavou za seba.

„Čo už nemajú o čom klebetiť? Veď to ani nie je pravda. Nechápem však, prečo práve na mňa toto vymysleli?“ už som začala chápať tie pohľady a šuškanie pri mne.

„S tým ti nepomôžem. Iba som si povedal to, čo som počul.“

„Aha tak tu si,“ ozval sa dievčenský hlas za mnou.

Obaja sme pozreli tým smerom. Bola to iba Amanda.

Sadala si ku stolu vedľa Tomáša.

„Aj som si myslela, že ťa tu nájdem tu. Chcela som ťa poprosiť o niečo, ale vidím, že už nebudem musieť,“ povedala mu a pohľad presunula na mňa.

„Keď už chodíš s člen známej skupiny, vedela by si ich prehovoriť, aby hrali na halloweenskom plese, ktorý bude tridsiateho prvého októbra?“ spýtala sa ma.

„O čom to rozprávaš? Ja a chodiť s nejakým spevákom?“ nechápavo som nadvihla obočie.

„Je to dosť trápne zapierať.  Všetci sme videli fotku, kde sa s Niallom Horanom objímaš a bozkávaš.“ Vybrala svoj mobil, niečo doň ťukala s potom mi ho podala.

Pozrela som sa na tú fotku.

Je pravda, že som na nej ja i on. Niekto nás musel odfotiť, keď sme sa lúčili a ja som išla domov.

„Keď sa lepšie pozrieš, tak môžeš vidieť, že sa s ním nebozkávam, ale mu dávam iba pusu na líce. A priznávam, že ho poznám. Sme kamaráti a to je všetko. Nie som však jediná, ktorá ho pozná, že Tom?“ pozrela som naňho.

I ona pozrela naňho s nadvihnutým obočím.

„Niall je Chrisov bratranec. Nepozeraj tu tak na mňa, pretože som ti o tom povedal.“

Dojedla som a vstala.

„Musím ísť na prednášku. Neviem, kedy najbližšie budem s Niallom, ale môžem sa ti skúsiť spýtať, či by hrali na plese,“ povedala som a bežala na prednášku.

Ledva som to vládala vydržať až do konca. Tie ich pohľady mi už vážne liezli na nervy. Preto som aj z poslednej prednášky odišla skôr.

Išla som do McDonaldu, v ktorom som bola naposledy s Niallom, a kde som stretla aj môjho brata.

Obsadila som si jeden voľný stôl. Aj teraz tu bolo poriadne plno, no veď ako vždy.

Batoh som položila na jednu stoličku a na tú svoju som zavesila svoju bundu. Z batohu som si vybrala peňaženku a išla som sa zaradiť do radu.

Kým som sa dostala na rad, stihla som si preštudovať menu.

„Dobrý deň, čo si dáte?“ spýtal sa ma predavač.

„Dobrý, jedenkrát Crispy Chicken s Aquarel a zálievkou,“ nadiktovala som svoju objednávku.

„Bude to tri libry a deväťdesiat penn,“ nablokoval to.

„Drobné si nechajte,“ dala som mu štyri libry.

„Ďakujem, hneď vám to prinesieme,“ povedal mi a otočil sa, „hej, Denis, poď sem.“

Chvíľu na to sa objavil Denis.

„Jedenkrát Crispy chicken s Aguarel a zálievkou prines ku stolu tejto slečne,“ zopakoval mu moju objednávku a ukázal na mňa.

Denis pozrel mojim smerom. Kývol mi hlavou.

Zakývala som mu. Potom som si išla sadnúť k stolu.

Chvíľu na to mu Denis priniesol moju objednávku. Položil mi ju na stôl a sadol si na voľnú stoličku.

„Takže teraz, keď vieš, že tu robím, budeš sem chodiť často?“ spýtal sa ma.

„Neviem, mám?“ naširoko som sa usmiala naňho.

Usmial sa tiež a pokrútil očami.

„Nemala som to v pláne. Keď som si však spomenula, že budem sama doma, tak sa mi nechcelo tam ísť. Radšej som sa išla najesť sem.“

Prikývol a spýtal sa ma : „Chodíš na výšku?“

„Áno, chodím,“ pozrela som sa na hodinky, „a teraz by mi mala končiť prednáška. Odišla som skôr.“

„Prečo?“ nechápal. Vedel, že ja som poctivý študent, ktorý nechodí poza školu.

„Ale niekto ma odfotil s Niall a oni sú celí bez seba z toho. Už vážne mi lezú na nervy tie ich dotieravé pohľady. Radšej som odišla skôr, inak by som im tam urobila riadnu scénu.“

„Neboj, to ich prejde. Možno týždeň alebo dva ich to bude držať, ale potom  na to zabudnú. Hlavne im nemôžeš dať dôvod k opaku.“

On vždy vedel mi poradiť.

„Vďaka, braček.“

„Okej, ségra, tak drž sa. Ja sa musím vrátiť k práci,“ vstal.

„Ozaj, kde bývaš?“ spýtala som sa ho ešte rýchlo.

„Zatiaľ ešte u jedného kamoša, ale hľadám si menší byt. Prečo?“

„Ja len, že dnes i zajtra, možno i ďalšie dni, budem sama doma. Neprišiel by si?“ pozrela som naňho s nádejou.

„No, ešte uvidím,“ poškriabal sa na hlave, „Vieš čo, zavolám ti, keď skončím. Jasné?“

Prikývla som. Potom odišiel. Ja som zatiaľ dojedla a išla domov.

Pravdaže, nikto tu nebol.

V izbe som si vyzliekla uniformu a prezliekla som sa do niečoho pohodlnejšieho. S notebookom som sa roztiahla na posteli. Zapla som ho. Keď sa zapol, zapla som hneď aj skype. Katy bola online, tak som jej hneď aj zavolala.

„Ahoj, ako sa darí?“ spýtala som sa ju hneď, ako prijala hovor.

„No ahoj, ale vieš čo, celkom dobre. Ty radšej rozprávaj. To tvoja fotka koluje internetom,“ usmiala sa na mňa.

„Náhodou som sa stretla s nimi nedávno,“ začala som jej rozprávať ako som sa najskôr stretla s Niallom a potom aj na ihrisku s ostatnými.

„Minulý týždeň som stretla ešte aj Denisa,“ zakončila som to.

„Denis? Myslíš svojho brata?“ to ju zaujalo.

„Presne, jeho,“ začal mi zvoniť mobil, pozrela som kto volá, „a teraz mi volá.“

Prijala som hovor. Vstala som a vyšla z izby.

„Áno?“

„Ešte stále platí tvoja ponuka?“ spýtal sa ma.

„Jasnačka.“

„Okej, tak na pár dní ti prídem robiť spoločnosť.“

„Čo že si zmenil názor?“ spýtala som sa.

„No kamošovi prišla frajerka a pre nás troch to je malý byt. Radšej sa spakujem,“ vysvetlil mi.

Nadiktovala som mu adresu a zložila. Vrátila som sa do svojej izby.

„Príde sem na pár dní,“ oznámila som jej a usmiala sa.

„Tak to máš dobré. A nebude to vadiť Louisovi? Vie vôbec o tom, že máš brata?“ spýtala sa Katy.

„Louis mi ráno hovoril, že majú veľa roboty, tak pár nocí tu nebude. A nie, nevie. Iba Niall o tom vie. Ale neboj, napíšem mu smsku, aby vedel.“

„Okej, ty vieš, čo robíš. A budem už končiť. Zajtra mám skúšku, tak maj sa dobre. Pozdrav odo mňa Denisa.“

Rozlúčili sme sa a vypla som hovor. Hneď som napísala smsku Niallovi, aby povedal Louisovi, že na pár dní bude u mňa bývať môj brat. Pozrela som si ešte správy a o takú pol hodinu už niekto zvonil.

Išla som zistiť, kto to je. Hneď ako som zistila, že je to Denis, otvorila som dvere a hore ho čakala.

„Ahoj,“ objala som ho.

„Ahoj.“