Heart attack 25

Ráno som sa zobudila na budík. Včera mi nenapadlo ho vypnúť. Zabudla som naň.

Vystrčím ruku spod paplóna a hľadám mobil. Bol niekde mimo môj dosah. Preto som musela vystrčiť aj hlavu a neochotne otvoriť oči.

Najskôr som bola trocha oslepená slnkom, no pomaly sa mi zrak privykal svetlu. Po pár minútach už som dokázala aj nájsť mobil. Vypla som budík.

Začula som kroky, zdvihla hlavu. Vo dverách som uvidela stáť rozospatého Nialla. Na tom, aké mal strapaté vlasy a bol dotlačený, som sa musela zasmiať.

„Dobré ráno,“ zaželala som mu, ako som sa dosmiala.

„Dobré. Už ti je lepšie?“ spýtal sa ma. Prikývla som.

Heart attack 24

Prepáčte, že mi to tak trvalo. Nejak som nemala nápady a ešte som mala aj dosť roboty. Po pravde, táto časť sa veľmi nepáči, no potrebovala som sa prehrýzť nejak aj touto časťou, aby som sa vedela dostať tam, kam chcem. 

„Louis?“ oslovila som ho. Chcela som sa ho spýtať, prečo sme zastali. Prečo ma nezobral domov. No to sa mi nepodarilo.

„Viem, že som povedal, že ťa zoberiem domov. No najprv by som sa chcel s tebou porozprávať,“ skočí mi do rečí.

Chvíľu som ticho. Rozmýšľam. Prikývnem však.

Vystúpime s auta. Zamierime so parku oproti. Veľa ľudí tu teraz nie je. Tí, čo sú tu iba prechádzajú tadeto. Nikto sa však neprechádza. Iba mi dvaja pomaly ideme. Obaja sme ticho.

„Si v poriadku?“ spýta sa ma. Pozriem naňho. Nechápem, kam smeruje touto otázkou. Odpoviem mu však : „Je mi fajn.“ Znova nastane ticho.

„Čo sa stalo dnes s Harrym?“ spýta sa ma, keď si sadneme na lavičku.

Nadýchnem sa a vydýchnem.

Just coincidence or fate 19

Ďalší deň prišiel tiež za mnou. Vtedy sme sa trocha pohádali. Chcela som ho prehovoriť, aby sa vrátil za chalanmi. No on tvrdohlavo stál za svojim a to, že zostane pri mne. Darmo som ho uisťovala, že pokým budem tu, nič sa mi nestane. Ale on nie. Kvôli tomu ten deň skončil príšerne.

Ani v noci som pokojne nevedela spať. Ráno som sa zobudila strašne dolámaná. Bolel ma hádam každý centimeter na tele. Poobede prišiel Liam.

Otvárala som ústa, chcela som sa mu ospravedlniť, no on ma umlčal bozkom. Trocha ma to prekvapilo, ale po sekunde to prešlo. Prvá som sa odtiahla ja.

Heart attack 23

Takže pre nedočkavcov. 

Ďalší deň bola nedeľa. Čiže ďalší deň, počas ktorého by som si mohla oddýchnuť. Pravda, ak sa neozve Tomáš.

Izbou sa rozoznela melódia piesne od Kelly Clarkson Stronger.

You know the bed feels warmer

Sleeping here alone

You know I dream in color

And do the things I want

Fŕľajúc som sa pretočila na brucho a vankúš pritlačila na hlavu v snahe stlmiť to. No nepomohlo. Počula som ju stále.

Napokon to skončila. No kým som sa mohla ponoriť do sveta snov znova, pieseň sa po izbe rozoznela znova.

„Aaaccchhh,“ dlhým vzdychom som pravom rukou sa natiahla po mobile. No ten bol však oveľa ďalej ako som si myslela. Ruka sa mi hýbala vo vzduchu.

Vymenovala som všetky nadávky, ktoré viem a vyliezla z postele. Zobrala som mobil a beztoho, aby som sa pozrela, kto volá som prijala hovor. Tušila som, že to bude určite Tomáš.

„Krista, čo som ti urobila, že mi voláš tak skoro?“ zvrieskla som podráždene.

Just concidence or fate 18

Ako som dorazil do Londýna, najskôr som zastal doma. No v dome, kde bývam s ostatnými chalanmi. Tu som sa zložil. Presnejšie kufor som nechal pri schodoch na chodbe. Ale to je jedno. Hlavné je teraz, aby som sa dostal ku Hannah. Ona je na prvom mieste.

Vyšiel som z domu a prešiel do garáže. Nasadol som do svojho auta a naštartoval. Vtedy som si uvedomil, že vôbec neviem, v ktorej nemocnici to je. Zúfalo som si vzdychol a vypol motor. Vrátil som sa späť do domu.

Z kufra som si vyhrabal notebook. Zapol som ho. Keď sa zapol, ihneď som sa pripojil na internet. No v tom som si spomenul, že som nezapojil do elektriky wifi-router. Tak som vstal a išiel ho zastrčiť do elektriky. Potom sa vrátil späť na schody k notebooku. Medzi tým sa wifi-router stihol zapnúť a môj notebook pripojiť. Takže som mohol hneď ísť na internet. Otvoril som si prehľadávač a klikol na históriu. Tam som si našiel stránke, kde som o tom čítal. Nebolo ťažké, keď že to bola posledná stránku, ktorú som vtedy navštívil.

Heart attack 22

Okej, tak tu je ďalšia časť. Je to také menšie prekvapenie, keďže som naposledy písala do komentáru predchádzajúcej časti, že časť bude možno až cez víkend, ale dnes a včera som mala viac voľného času a dostala som sa k písaniu. Takže tu ju máte. 

Ďalšie dni prešli rýchlo a už je tu znova víkend. Celý týždeň prebehol celkom rovnako. Ráno som sa stretla s Tomom, no vlastne s Tomášom, kdeže ho už väčšinou tak volám, v autobuse a po škole sme spolu zbehli na obed.

„Ahoj, čo máš v pláne?“ spýtal sa ma Tomáš, hneď ako som mu zdvihla.

„Ahoj. No iba pred chvíľkou som vstala tak zatiaľ ešte nič. Chcela som sa naraňajkovať a potom možno ísť sa prejsť,“ odpovedala som mu.

„Tú prechádzku zabudni. Už máš niečo iné v pláne. Prechádzať sa môžeš ísť aj niekedy inokedy.“

„Čo si vymyslel. Mám sa báť?“

„Zahráme si futbal s pár mojimi známymi.“

„Tomáš, ja neviem hrať futbal. Som vážne mizerná v tomto športe. Tak ako aj v iných,“ začala som sa vyhovárať.

Heart Attack 21

Tak konečne po sto rokoch, ale čoby dvesto rokoch pridávam časť. Prepáčte, že mi to tak nesmierne dlho trvalo, ale nemám veľmi nápady. Vôbec mi to nemyslí. Ak by ste chceli trocha rýchlejšie časť, veľmi by ste mi pomohli ak by ste vaše nápady, ako by to mohlo pokračovať, písali do komentár. Troška inšpirácie by mi dobre padlo. A ďakujem za komentáre. Veľmi ma potešili a nakopli, aby som konečne dopísala časť. 



Na ďalší deň ráno prebehlo rovnako ako to včerajšie. V autobuse si ku mne prisadol Tom. Cestou sme kecali. V škole sme sa rozišli každý do svojej triedy.
Na obed sme sa stretli v jedálni. Dnes sme mali v rovnakú dobu obednú prestávku.
"Takže? Dnes je čo v pláne?" spýtavo som pozrela naňho.
"Hmm. Počkaj, musím popramýšľať," zatváril sa, že nad niečím silno premýšľa. Mne to nedalo a musela som sa zasmiať. Bože, ako sa tváril pri tom. Ja som vážne nemohla. Musela som sa začať smiať. Prestal sa tam tváriť a nechápavo hľadel na mňa.
"Videl... videl si sa už... už niekedy... ako sa tváriš....keď premýšľaš?" snažila som sa ho spýtať pomedzi smiech. No neviem, či mi dobre rozumel.
Začal sa aj on smiať.
"Videla si... sa už, ako.. ako vyzeráš, keď... keď sa smeješ?" teraz sa on snažil spýtať mňa pomedzi smiech. Ani jeden z nás, sa nevedel prestať smiať.