Just moment 25

Vybral som sa do postele. Elis s Jayom sa ešte chvíľu rozprávali a potom som počul iba buchnutie dverí. Ja som si vyzliekol veci a iba v boxerkách som vliezol do mäkkej postele. Snažil som sa zaspať, no namiesto toho, som sa stále iba prehadzoval zo strany na stranu. Stále som myslel na to, čo sa zajtra stane. Či ma Ann vôbec vypočuje a v neposlednom rade, ako to dopadne. Tak som sa vybral do kuchyne po pohár vody. Dole som stretol Jaya.

„Čo, ani ty nevieš zaspať?“ Spýtal sa s úsmevom.

„Čo myslíš? A ty čo nespíš?“ Zo skrinky som si vybral pohár a nalial som si do neho minerálku.

„Stále myslím na Elis. Neviem, ako to mám zobrať. Neviem či sme spolu, alebo nie,“ podoprel si rukou hlavu a oprel sa o stôl.

„Ľúbiš ju?“ Odpil som si s pohára.

„Ja neviem. Mám ju rád viac, ako kamarátku.“

„Daj tomu čas,“ žmurkol som na neho, „..ver mi, viem o čom hovorím. Elis sa podľa mňa iba bojí.  Naposledy totižto tiež chodila s jej najlepším kamarátom a nedopadlo to nejako dobre. Myslím si, že aj keď to nedala najavo, dosť ju to zobralo. Elis je fajn baba, tak si to nepokaz,“ potľapkal som ho po pleci, opláchol som pohár a odložil som ho späť do hornej skrinky.

„Pouvažuj nad tým. Dobrú noc.“

„Pouvažujem, ďakujem. Aj tebe. Dobre sa vyspi. Zajtra ťa tiež čaká dôležitý deň.“ Hlesol a ostal sedieť na mieste.

Just moment 24

Z pohľadu Jaya

Prešli necelé dva týždne, čo sa poznám s Ann a Elis. Musím povedať, že Ann je super kamarátka. No a Elis, tú beriem možno ako niečo viac. Dosť sme sa spriatelili za ten čas. Ann je niečo, ako najlepšia priateľka. Vie o nej všetko a dá sa povedať, že aj ona o mne. Až na jednu dosť dôležitú vec, ktorú jej tak či tak, časom poviem. A ako jej priateľ, som si  všimol, že ju stále niečo trápi, a ja som vedel, že za tím stojí jediná vec, teda skôr osoba – Liam. Naposledy sme sa s ňou rozprávali o Liamovi. Je na nej vidno, že ho naozaj stále ľúbi.  A ja som sa rozhodol, že jej pomôžem. Na internete som pohľadal rôzne články, o údajnom „romániku Liama Payna“.  Pod jedným článkom bol pridaný súbor, ktorý som si stiahol. Keď som ho otvoril som zistil, že to bolo niečo ako súdny rozsudok o tom, že to je podvrh a klamstvo.  Tak toto určite Ann nevidela. Bolo tam písané, že to dievča sa na neho lepilo, pretože si ich najal ich – teraz už bývalý  manažment.  Vraj sa dozvedeli o Liamovom vzťahu s Ann a snažili sa ich rozdeliť; čo sa im aj podarilo. Dokument som si vtlačil a zavolal som Elis. Tá klopala už po pár minútach. Keď som otvoril, bola celá zadychčaná.

„Prečo si taká udychčaná ?“

„Vrav – vravel si, že sa mám ponáhľať.“ Povedala pomedzi nádychy a ja som sa na nej zasmial. Pustil som ju dnu, a porozprával som jej všetko, čo som našiel na internete a podal som jej vytlačený dokument.

„Takže ty sa postaráš o Ann, a ja o Liama. Dohodnuté?“ Navrhol som jej.

„Fajn, Ann po tomto určite zmení  názor na túto vec. Ale prosím ťa, ty nebuď naivný. Ako by si sa ty dostal k Liamovi ?“ Zasmiala  sa.

„No myslím si, že by si o mne niečo mala vedieť...“

Just Moment 23

Aj keď som Ann poznal, nemohol som im dovoliť, aby z nej urobili to, čo so mnou. Vtedy som potreboval niekoho blízkeho, no nemal som ho. A jej nemôžem dovoliť, aby skončila ako ja.

Vyšiel som hore do izby, kde Ann pokojne odfukovala. Zobral som si veci na spanie, teda iba boxerky, a odišiel som do sprchy.  Keď som sa osprchoval, obliekol som sa a vliezol do postele na opačnú stranu ako Ann. Tá sa pár krát pohmýrila a hlavu si položila na moju hruď. Nečakal som to, a tak som sa trochu zľakol.  Ruky som si dal nad hlavu, na bok, no nebolo to vôbec pohodlné a tak som ju nakoniec objal. Tak sme obidvaja zaspali.

S pohľadu Ann

Ráno som sa zobudila s neznámou vôňou pod nosom. Keď som otvorila oči, skoro som zinfarktovala. Ležala som na Jayovi, ktorý bol iba v boxerkách, ako som si všimla... No ja som bola oblečená, takže sa nič nestalo. Dúfam. Po asi piatich minútach sa zobudil aj Jay.

„Dobré ráno,“ usmial sa a postavil sa s postele. Takže som mala dokonalý výhľad na jeho telo. Och..

„Vieš, že som ešte nikoho nevidela tak rýchlo vstať s postele?“

„No, sila zvyku.“ Vysvetlil mi, popri tom, ako si obliekal tepláky a tričko.

„Tak to mi musíš vysvetliť, aj to, s kade poznáš Arri a Toma.“

„To je nadlho, poviem ti to až po raňajkách....,“ zasekol sa.

„Čo je ?“

„Vieš, ja vlastne nemám nič nakúpené.“ Mykol plecami.

„To nevadí, tak sa pôjdeme najesť ku mne. Elis aj tak nebude doma, alebo bude ešte spať.“

„Kto?!“

Just moment 22

Neprešli ani dva týždne, aj ja som pomaly, ale isto upadala do depresií. Elis si to všimla, no odmietla som s ňou o tom hovoriť. Snažila som sa, veľmi som sa snažila na neho zabudnúť, no nešlo to. A bola som si vedomá, že zato môžem aj ja. Nenechala som si to vysvetliť a bola som tvrdohlavá. Ale nechcem to vrátiť späť. Bolo to moje rozhodnutie a to nezmením. Svoj žiaľ zapíjam alkoholom, alebo fajčím. Priznám sa, že za posledné dva týždne som bola opitá asi polovicu s toho. Dá sa povedať, že pijem vždy, keď mám voľno. A ako prvý adept na opíjanie sa, bola ako inak – Arri.

Z ležania na gauči a prepínania programov ma vyrušil môj zvoniaci mobil. Siahla som poň a priala som hovor.

„Ahoj Ann, tak čo dnes podnikneme ?“ Ozval sa trocha piskľaví hlas.

„Arri, ani nevieš, aká som rada, že si zavolala. Keď ostanem doma o hodinu dlhšie, asi spácham samovraždu!“  Rýchlo som chrlila do telefónu slová.

„Takže o hodinku v parku?“

„Jasné, takže sa idem pripraviť,“ povedala som a zložila hovor. Vybehla som po schodoch hore a vošla do mojej izby – mimochodom pekne neupratanej.  Roztvorila som dvere do šatníka a vstúpila som dnu.  Vonku občas zasvietilo slnko spoza šedých oblakov. Vytiahla som si úzke rifle, ktoré boli na kraji vykrojené a spájali sa mašličkami. K tomu som zvolila čisto čierne tričko a biele Conversy.  V kúpeľni som sa jemne nalíčila a vlasy som si vyčesala do drdola. Načmárala som odkaz pre Elis na ružový papierik, ktorý som nalepila na chladničku. Pozrela som sa na hodinky, ktoré ukazovali pól šiestej.

Just moment 21

„Vážení cestujúci letu do Cambridgu, dostavte sa pri východ číslo 4.“ Ozval sa príjemný hlas, ktorý ohlasoval náš let. Zobrali sme si veci a vybrali sa na stanovené miesto. Ani sme sa nenazdali a sedeli sme v lietadle. Sadla som si vedľa okna a Elis sedela vedľa mňa. Po ohlásení letušky sme sa všetci pripútali. Ja som si vytiahla mobil, strčila som si sluchadká do uší a nevnímala som okolie. Posledný krát som sa pozrela s lietadla na Londýn a odvrátila som zrak. Zavrela som si oči a započúvala som sa do hudby. Pri pesničke Mika – Rain som sa pousmiala. Spomenula som si, ako sme na našej „party“ na chate tancovali a hrali sme sa na lietadielka. Ako inak, úsmev vystriedali slzy. Prečo je také ťažké na to zabudnúť?

Prešli necelé dve hodiny a už sme stáli s kuframi pred letiskom v Cambridge. Zastavili sme si taxík. Taxikár nám pomohol s kuframi a nasadli sme.

„Kam to bude slečny?“ Spýtal sa taxikár.

„Park Parade 18 prosím.“

„Samozrejme.“ Odvetil a venoval sa šoférovaniu. O pol hodinku sme stáli pred krásnym domom. Teda bola to skromná ulička s rovnakými spojenými domami.

Vystúpili sme aj s kuframi a zazvonili sme na zvonček. Otvorila nám milá pani. Mohla mať tak okolo 40.

„Dobrý, ja som Annie Stywensová a toto je moja kamarátka Elis. Predvčerom sme spolu volali.“

„Samozrejme, rada vás spoznávam poďte ďalej, iba na vás som čakala.“ Povedala a pozvala nás dnu. Prezreli sme si spoločne celý dom. Bol krásny a bolo v ňom veľa svetla, vďaka veľkým oknám. Z menšej chodby sme prešli rovno do Obývačky spojenou s jedálňou a kuchyňou. Na poschodí boli štyri priestranné izby a každá z nich mala vlastnú kúpeľňu a šatník. Skvelé.

„Tak, dúfam že sa vám tu páči.“

Just Moment 20

Z pohľadu Liama

Hneď ako som sa dozvedel, že  Paul vybavil pre mňa tú show, som sa potešil. Ráno som vstal, obliekol som sa a pripravil. Ani nie o pol hodinku pre mňa prišiel Paul. Odviezol ma do toho štúdia a odišiel preč. Povedal mi nech sa držím a to bolo všetko. Po pár minútach za mnou prišla maskérka, že sa mám pripraviť.

„O päť minút začíname.“ Začul som neznámi hlas. Posadil som sa na vopred pripravenú sedačku a čakal. Bol tu hrozný chaos. Každý okolo pobehoval, akoby mal nastať koniec sveta a všetci boli nervózny. Režisér začal odpočítavať sekundy až sme sa ocitli v živom vysielaní. Ja som len dúfal, že to Ann uvidí. Manažéri nevedeli o tom, že som tu, čo pre mňa bolo dobre. Paul mi sľúbil, že keby sa ho niečo pýtali povie, že o ničom nevie. Je to fajn chlapík. Niekedy si myslím, že je skôr taký náš nevlastný otec.

„Začíname.“ Naznačil režisér perami.

Heart attack 19

Takže sa hlásim po sto rokoch znova, ale tentoraz s novou časťou k poviedke Heart attack. Tak škaredo som to ukončila v ten osemnástej časti, tak to skúsim aspoň trocha napraviť.

Pozn. : a na univerzite Middlesex sa myslím nenosia uniformy, no aspoň čo som si všimla podľa obrázkoch. U mňa v poviedku ich majú, a keď som ich tam dala tak som to nechcela už meniť, pretože by som musela aj kúsok deja zmeniť. 

Dúfam, že sa vám bude časť páčiť... Komentáre potešia :D

            Od toho dňa, keď som sa napokon rozhodla, že nič nebudem mať s Niallom a ani s Harrym prebehli približne dva mesiace. Počas týždňa ako bola v Londýne Katy sme si užili kopec zábavy. Chcela poznať chalanov, ale kvôli mne zmenila názor. Z jednej strany som bola rada, ale z tej druhej ani nie. Žerie ma svedomie z toho, čo sok urobila a hlavne kvôli nej. Chcela sa s nimi spoznať, no kvôli mne nemá šanca. Musím jej to v blízkej budúcnosti vynahradiť.